Chapter

 1 1 |             spravodlivá, teda aj to ta ušlo a pre pána Šúplatov
 2 1 |          banky bude spomínať! Ktože ťa to takými bankovými nádejami
 3 2 |          odpovedal Brožek, – ja som ťa len chcel upozorniť, že
 4 2 | Bruchoslaviciach už dačo počul; ale ťa teraz nechcem zdržiavať.
 5 3 |          tak hľadela na teba, že by ťa bez pohnutia prsta aj na
 6 3 |        dnes-zajtra a  nerada by som ťa nezaopatrenú zanechala na
 7 3 |          Jaroslava.~– Kto? Pýtam sa ťa ja, dievča.~– Pán Milenský,
 8 3 |             krátko Ľudmila.~– Babka ťa prinúti, babka ti rozkáže –
 9 3 |           babkiných rečí.~– Šúplata ťa pýta. Je veľmi bohatý a 
10 3 |          veľmi bohatý a môže a chce ťa zaopatriť po grófsky. Je
11 3 |        srdce je to najlepšie a ľúbi ťa tak, ako ťa ani jeden človek
12 3 |        najlepšie a ľúbi ťa tak, ako ťa ani jeden človek ľúbiť nebude.
13 3 |      jašterka, tajdi mi z očí, nech ťa nevidím! Čo si si ku mne
14 4 |           aj my dakedy po železnici ta dostaneme a potom si zo
15 4 |          ďalej a netúlajme sa sem a ta po bočných cestách.~Je teda
16 6 |             Hurdálková.~– Zachádzam ta častejšie, ešte budú ľudia
17 7 |              nechaj, nechaj, prosím ťa, všetko radšej tak. Nahnať
18 7 |        hovoril.~– Nevtipkuj, prosím ťa – a odpusť mi, že som sa
19 8 |            poprebiehajúc okom sem a ta, zastavil sa až na samom
20 9 |          muž, tvoja ochrana, keď by ťa kto zjesť chcel, a šaty,
21 10|          vyvaľuje.~– Žreb daj, ináč ťa tu zachlomaždím! – zhurtoval