Chapter

 1 1 |           v tom slova pravdy niet. Dala za papierik šesť zlatých
 2 1 |            daromný papierik nebola dala.~Musí byť dačo vo veci!
 3 1 |           Lež tajdi mi – keď si sa dala kmínskemu židovi ošudáriť,
 4 3 |           nej po besedách, hneď si dala zavolať tetky, stryné, ujčiné,
 5 3 |           nevládala udúšať smiech, dala sa teda, prehŕňajúc listy
 6 3 |      Šúplata. No veď by som ja tej dala, keby aj čo bolo, a hen
 7 3 |          vopchajúc do vrecák ruky, dala sa prechodiť po chyži, ale
 8 3 |      smiech nepriala Ľudmile, zato dala dievke ukryť do rána palicu
 9 3 |        ruky do vrecák, furiózne sa dala po chyži prechodiť a na
10 4 |          že pani Hovorková mu ruku dala, svoju vnučku mu za manželku
11 4 |            ani zbla! No veď by tej dala Hovorková! Paroma si taká
12 6 | bruchoslavické srdce klebetárstvo, dala sa rozprávať už o samej
13 7 |          očula, o toľko smelšie sa dala do milého Šúplatu:~– Ale
14 7 |          by od hnevu a z pomsty by dala Ľudmilu Milenskému. Nemajúc
15 7 |            kvôli Šúplatovi, odrazu dala kávy navariť a vyočúvala
16 8 |          myslí tento človek. – Ale dala sa aj nahlas čosi hovoriť,
17 9 |        dvestotisíc. Sprostá hus sa dala židovi ošudáriť a dala za
18 9 |          sa dala židovi ošudáriť a dala za žreb pätnásť zlatých.
19 10|          pätnásť zlatých Renzefovi dala!~– Ahá – ach no, viem, viem
20 10|           že som sa tomu Renzefovi dala tak okabátiť. A ako si ma
21 10|         ceduľou vyháňali.~– Kde si dala 1ós s tým rokom 1847 – hovor!