Chapter

 1 2|         upokojí. Po takej sesii však – hneď na druhý deň – sa
 2 2|       nič nevravel.~Jaroslav to však skoro spozoroval a položartom
 3 3|    bystré oko na Ľudmilu, ktorá však sklopila oči a hlboko si
 4 3|       očí pozerať!~Hovorková sa však v srdci tešila nad týmto
 5 3|       to bude a pri tom ostane, však, Herr von Šúplata?~– Čo
 6 3|        posilňoval ju Šúplata, – však ona nič nemá a ja ju zaopatrím
 7 3| dievkini frajeri utekajú. Zišla však až dolu a na nemalé začudovanie
 8 4|      peniaze, nuž si rozhadzuj! Však si si aj za žreb vyhodila
 9 4|         to len uňho nechala, že však on synovi všetko sám rozpovie,
10 7|        sa na dlhy.~– Ach – ach, však sú len ľudia zlí, – hovoril, –
11 7|      každodenný chlieb. Tomu sa však nedivme, bývajú neďaleko
12 7|     Ľudmilu Milenskému. Nemajúc však sám prístup k Šúplatovi,
13 8|       mu Hovorková povedala, že však aj do gazdovstva bude mať
14 8|    úklonkami vyznačila. Ľudmila však chcela hostí voviesť do
15 8|      vezme Ľudmilu.“~Šúplata sa však ináč namyslel. To zaiste
16 8|         konci pri ohlasoch, kde však práve dačo zaujímavé musel
17 8|        raz obzrel – jeho oko sa však zas stretlo s Brožkovým,
18 9| vikliere, šály nad šály nosiť – však som ja dávno hovorila, pre
19 9|        mali sa zas zísť. My ich však zanecháme a pôjdeme pozrieť,
20 9|         hlavnou treťou, – ktorý však ona predala, a Šúplata nevediac