Chapter

 1 2 |      Jaroslav, – národ mi je ten človek v ňom, ktorý najlepšie určenie
 2 3 |          Ach, – ja som nešikovný človek!~– Znám, znám, – odpovedala
 3 3 |       tom, aký je teraz chudobný človek nešťastný. O malú chvíľu
 4 3 |         ťa tak, ako ťa ani jeden človek ľúbiť nebude. Mohla by si
 5 4 |       krava mlieko, alebo keď sa človek mlatec dá do mlatby, kosby
 6 4 |      nehovoril.~Ako to len každý človek má svojho filipa! Po polnoci
 7 4 | zachádzala plačom v kuchyni.~Ale človek neprestáva dúfať a myslieť
 8 4 |          svojho zbaviteľa!~Dobrý človek má vždy dobrý chýr. O našom
 9 5 |       teraz s ňou – ja nešťastný človek? Bude treba veľký náklad,
10 5 |          najlepšia cesta, keď sa človek veľmi nestará o tú budúcnosť,
11 5 |          nemôžu.~– Ty si šťastný človek, vreckom aj rozmarom, osudmi
12 5 |    nejdem – ale som ja nešťastný človek! – A viac Jaroslav nemohol
13 6 |    Pánbohvie, čo je to, že každý človek má svoju vlastnú hlúposť,
14 7 |           Ja musím vedieť, ktorý človek sa opováži môj kredit, a
15 8 |    otázky po chvili, – lebo taký človek ako ja, veď dobre vedia,
16 8 |          ju prechádzalo.~– To je človek, – myslela si sama, – ten
17 8 |      tuším ozaj čosi myslí tento človek. – Ale dala sa aj nahlas
18 9 |         čo boh spojil, to nijaký človek nikdy nerozlúči.~– No, nech
19 9 |          dievku si vzal – a taký človek chodil k mojej Ľudmile –
20 10|          ťažko vydychoval, že by človek bol myslel, že ho v okamihu