Chapter

 1 1|       bola! „Nech sa páči, nech nás navštívia“ – tak ešte zďaleka
 2 2|    pozakladané. Do druhej chyže nás je nič, tam málokedy býva
 3 2|        tomuto zúfaniu každého z nás nútia minulé časy tvojej
 4 2|        pansláva vytrúbený, čo u nás, ako vieš, toľko znamená,
 5 3|        Jaj, jaj, málo je toho u nás na dačo súce! Ale by som
 6 3|     fachu Schriftstellerov sa u nás dobre darí? No ja – to im
 7 3| erklärujem. Najlepšie sa majú u nás tí, čo kocúrkovské histórie,
 8 3|        si takto začal: – Eh, čo nás tam po smiechu, ja im mám
 9 3|         už len idú a idú – teda nás tešilo, že nám dali tú česť.
10 4|   tajdite vy len domov s tým, u nás sa také veci nekupujú, my
11 5|       to ty ani nemôžeš súdiť o nás! – odpovedal mu Milenský.~–
12 6|            začínala, – veď to u nás vedia ľudia svoje dlhy ukrývať!
13 6|          dá pán boh, že aspoň u nás celé to spisovateľstvo na
14 7|      istejšie, bár im, keď sa v nás budia, zriedka veríme.~To
15 8|         Nechže sa páči sadnúť u nás. Ej – ej, kdeže sa to vzalo?
16 8|   čudovať. Nechže sa páči medzi nás, – a vtedy ho to priam bola
17 9|     Aspoň nebudú mať ľudia času nás ohovárať, po sobáši nech
18 9|     rodiny a dakoľkých dobrých, nás milujúcich a ctiacich priateľov
19 9|       pán Milenský prosím, keby nás samých zanechali.~– Nie