Chapter

 1 1|             na zásterke., tak sa ku mne tvárou nakláňala, až to
 2 1|            že dobre majú, lebo veru mne sa už tiež odnechcieva toho
 3 1|           sotva vytiahnu.~– Ale veď mne ten strapatý žid Renzef
 4 2|             ešte si aj rozmyslí, čo mne, túžobne čakajúcemu na správy
 5 2| popremieňaný, každej takejto reči o mne, otcovi a o sesii je obyčajne
 6 3|          dvere čo? Čože doniesla ku mne? Há?~– Tak-tak, Frau von
 7 3|            si už zabudla, aká si ku mne prišla?~– Viem, ach, viem,
 8 3|            Nuž ale ty sa opovažuješ mne takto odpovedať? Vieš ty,
 9 3|             ťa nevidím! Čo si si ku mne doniesla, to si pekne-krásne
10 7|          Hurdálkovej nesklamal, ale mne sa všetko tak vidí, že ten
11 8|            Šúplata, – ej, ej, a keď mne to tak v hlave čosi vrčalo
12 8|            Čo ja viem, čo Brožek ku mne prišiel? Ktovie, či si on
13 8|          Hovorková, už dosť zlého o mne hovorí... – a zakašlúc si,
14 9|            si urobia, ako chcú, aby mne potom nepripisovali. Ja
15 9|              čo naozaj mienia, lebo mne sa triafa šťastie môj kulifaj
16 9|          Mensch sa ešte opovážil ku mne prísť, moju Ľudmilu pýtať.~
17 9|             tak zubmi zaškrípala.~– Mne takú hanbu vykonať! To neznesiem!
18 9|        dobre, – povedá, – nechže ju mne dajú, teraz ju pýtam pre
19 9|      Milenského? A oni sľubovali aj mne satisfakciu. – Takto lapala