Chapter

  1 1 |           v Bruchoslaviciach?~Hop, ale hop! Čože sú to za otázky
  2 1 |         prítomného – nie storočia, ale roku. A zato táto prvá slovenská
  3 1 |          spisovateľom byť nemôžem, ale najmä spisovateľom takým
  4 1 |            A to všetko nielen nám, ale aj pánu redaktorovi na nemalú
  5 1 |    noveletke ako pri nijakej inej.~Ale, aby nám dakto nepovedal,
  6 1 |         mohli nadhadzovať ako zlé; ale máme pätnásť príčin, pre
  7 1 |      udivené Klebietkoviech tetky.~Ale ináč je nie, náš Šúplata,
  8 1 |           u Kačenky Kriklákoviech, ale že tatko nechce Kačenke
  9 1 |          aby ho samo vidieť mohlo. Ale zrkadlo musíme opísať.~Cez
 10 1 |         krivý nos a nadrapené oko. Ale to sa len tak zdá, lebo
 11 1 |          hlave trochu pobelievajú, ale čo sa ktorý len trochu väčšmi
 12 1 |           len nemyslela na šediny. Ale aké sú oči, to sa v zrkadle
 13 1 |      klincoch od povaly až po zem, ale nakoľko sa dá súdiť podľa
 14 1 |           so sebou rozprávať.~– No ale ad animam ma už viacej Silvester
 15 1 |            tomto stave! Akokoľvek, ale ak by s tou Ľudmilou Hovorkoviech
 16 1 |       všetkým tým bohatým frajlám! Ale seba predsa nedám za päťtisíc
 17 1 |           som ani slova nepovedal, ale takto – mohol by si za šťastie
 18 1 |        prikrytú kobercom, z ktorej ale odrazu vstal a akoby tým
 19 1 |          sú už plné Bruchoslavice. Ale akože by aj nie! Mladé je
 20 1 |          bol! To je všetko pravda, ale, ebugatta, za stotisíc veksľov
 21 1 |         dedička, to je pravda, nuž ale priam zato musí tak tancovať,
 22 1 |          nebol viacej doma našiel. Ale vtom ho jeho vlastná kuchárka
 23 1 |            trochu zatŕhala, pritom ale hrbatá nebola, aj zuby ešte
 24 1 |           tiež, to je síce pravda, ale keď si pomyslíme, že bola
 25 1 |           som sa bávala tej panej, ale teraz, ako hovorím, nech
 26 1 |         záletov čosi-kamsi bávala, ale teraz už tie časy pominuli
 27 1 |            šajnu, hej, hej, šajnu, ale akú šajnu! Keby také šajny
 28 1 |            čo sú priam aký bohatý, ale premeniť ju – a vtom si
 29 1 |           len raz neurobila.~– Nuž ale kieho čerta sa vám porobilo,
 30 1 |       mladý pánko, nedala som päť, ale šesť zlatých v striebre
 31 1 |        striebre za tento papierik; ale to si – hm, to si veru vyprosím,
 32 1 |            na dvestotisíc zlatých, ale ty, hus sprostá, musíš si
 33 1 |        teba veru sotva vytiahnu.~– Ale veď mne ten strapatý žid
 34 1 |        vari pozajtrajšku, či kedy, ale iste dosť skoro vyplácať.
 35 1 |            Takto odpovedala Ilona, ale Šúplata chytro odsekol:~–
 36 1 |      ošudáriť, nuž maj si teraz! – Ale toto je hrozná vec – v týchto
 37 1 |         blázon ako ty, nepredáš! – Ale pätnásť zlatých takto vyhodiť!
 38 1 |           nech na to ani nemyslím!~Ale Ilone svitla pri týchto
 39 1 |       Takto Ilona prosila Šúplatu, ale tým urobila reči koniec,
 40 1 |           svojich pätnásť zlatých. Ale takto pri tme čože poviem
 41 2 |           pekné chyže so skromným, ale vkusným náradím. V prvej
 42 2 |      svetla na zem, to je pravda – ale pre šťastie nášho národa
 43 2 |          čo, Slováci nie sú národ? Ale pravda, pravda, keď ešte
 44 2 |           nebudem ti to vyratovať, ale vezmi, čo chceš, či len
 45 2 |          Dobre, dobre, veď reč má, ale pozriže, čo si Slováci aj
 46 2 |      Slováci aj s tou rečou robia? Ale reč tiež ešte nie je šťastie
 47 2 |          vraviac už pokojnejšie: – Ale ja práve aj proti tomu protestujem
 48 2 | prisviedčal Brožek, – nech je tak; ale tu si v rozpore s tamtou
 49 2 |            rovnako so mnou myslíš; ale vy advokáti ste takí, pokým
 50 2 |           slovenský národ národom, ale ty mi zas popusti z tých
 51 2 |           aj na náš mestský senát, ale počkaj, zješ čerta!“ A druhý
 52 2 |          statkoch žiť a mať pokoj? Ale tak je to, dá sa synovi
 53 2 |  priznávali, hneď by to ináč išlo. Ale to je ten nerozviazaný chlp,
 54 2 |      antiteológ z teológa povstal! Ale nám advokátom je to predsa
 55 2 |            aj sa mi teológia páči, ale úradne teologizovať sa mi
 56 2 |       učenci, čo teológiu poznali, ale úradne teologizovať nechceli.
 57 2 |            taká tá naša národnosť, ale predsa len teológom má čo
 58 2 |           povedomie vyššej teórie; ale žiadajúc už skutočné rozvitie
 59 2 |      Brožek, – a za to oni nemôžu!~Ale Jaroslav len chcel mať navrchu
 60 2 |           si slovenský spisovateľ, ale čo ti povie na to Bohuslav? –
 61 2 |          mám dnes ešte jeden skok.~Ale Brožek sa furtácky usmieval
 62 2 |    dievčence ja sám rád vidím. Nuž ale, veď ja nič, ja som len
 63 2 |           nekonečne ľúbim Ľudmilu. Ale že inšie nie je v mojej
 64 2 |           sa chcel vážne zatváriť, ale mu to nešlo, takže si len
 65 2 |          nič lepšie neviem ako ty, ale by som ti predsa jednu radu
 66 2 |    Bruchoslaviciach už dačo počul; ale ťa teraz nechcem zdržiavať.
 67 2 |            ja šťastne mať v láske, ale zažijem aspoň svätý cit,
 68 2 |            To fajčisko hneď smrdí, ale cigarky – no, kto jakživ
 69 3 |      závidel bohatstvo Hovorkovej? Ale táto bruchoslavická pani
 70 3 |            to všetko akési domáce. Ale musím to vysvetliť Dostala
 71 3 |           predsa to nejdem urobiť, ale poviem len jedným slovom,
 72 3 |         vysokého neba. Nôžky mala, ale sa nimi zeme nedotýkala,
 73 3 |         zeme nedotýkala, oči mala, ale si do nich pozrieť nedala,
 74 3 |           nemal čo robiť so starým ale tým sporšie sám so sebou
 75 3 |           bohatstvo tebe zanechám, ale zato sa musíme spolu postarať
 76 3 |           chodia k tebe všakovakí, ale čože je po všetkých, sú
 77 3 |            našli. No, meinetwegen, ale na moje stotisíce sa len
 78 3 |           toho u nás na dačo súce! Ale by som predsa vedela dačo
 79 3 |        moja, pre seba dačo vedela, ale –~Vtom zašramotí čosi na
 80 3 |          Kto?~– On.~– No veď on!~– Ale, babka moja, oni sa mýlia,
 81 3 |         nie je to on!~Hovorková: – Ale sakrment – kto?~Lež Ľudmila
 82 3 |           na tvári, toto všetko ho ale hroznejšie preniklo, ako
 83 3 |        Taký akýsi neokrôchaný som.~Ale Hovorková ho vyhovárala
 84 3 |           neho inšie dač vykresať.~Ale Ľudmila odrazu mala tiež
 85 3 |           vedia dobre nielen ľudí, ale aj seba poznávať. – Ale
 86 3 |            ale aj seba poznávať. – Ale tu jej pretrhla reč Hovorková,
 87 3 |        novú rozprávku so Šúplatom. Ale vtom sa zjavil vo dverách
 88 3 |            spytovala sa Hovorková, ale Ľudmila vítala svojho Jaroslava.~–
 89 3 |       Jaroslav sa poklonil slušne, ale nie veľmi podlízavo. Lež
 90 3 |     donútili na stoličku; neborák, ale sa jej tak silne prichytil,
 91 3 |          silu babke napriek robiť, ale keď si pomyslela, čo bude
 92 3 |         roztratenosť a pomätenosť. Ale predsa ona bola celkom prvá,
 93 3 |      takýmto posmeškárskym vtipom, ale znajúc slušnosť zachovať
 94 3 |     pichala ho aj ďalej Hovorková. Ale Jaroslav nedal dopadnúť
 95 3 |          lebo títo majú plné misy, ale tým, čo to potom dovedna
 96 3 |           vtip pre pani Hovorkovú, ale priam preto šťastný, lebo
 97 3 |          aj pustil svojej stolice, ale pot ešte vždy rástol. Lapil
 98 3 |           poníženú, veru sa potím!~Ale s tým spolu bol aj koniec
 99 3 |      ochotný Jaroslav.~– Hej, hej, ale to je nič proti môjmu obrazu,
100 3 |       spytoval sa Šúplata Ľudmily, ale táto sa zas jeho na príčinu
101 3 |         ani Ľudmile sa nevyzradil; ale po tom chrapľavom hehehe
102 3 |            ani kde mu hlava stojí. Ale predsa začal:~– Ja ich,
103 3 |             povedal, na zem dupol, ale vysloviť už raz to, čo chcel,
104 3 |         doviedla nepokojného síce, ale poslušného Milenského.~Na
105 3 |       prišlo, – prihovárala sa mu; ale Šúplata sa trhol na tie
106 3 |        Milenského, počal sa potiť, ale otázke nerozumel. Až zoberúc
107 3 |          dačo pošepnúť Hovorkovej.~Ale šeptanie bolo veľmi zreteľné,
108 3 |  nebezpečenstvo pre svoju lásku.~– Ale tento hlúpy Šúplata by mal
109 3 |          by mal byť mojím mužom?~– Ale bohatý, a tvoja babka ľúbi
110 3 |         tvoja babka ľúbi dukáty.~– Ale ja neľúbim, len teba, –
111 3 |      nezdŕžal, Šúplata chcel tiež, ale toho nasilu zdŕžala Hovorková.
112 3 |          len mňa  sa starať. To im ale pre uspokojenie povedať
113 3 |          bohatstvami rozkazovať.~– Ale ten spisovateľ slovenský,
114 3 |         tam, čo ja viem o čom! Nuž ale keď ju ja dostanem domov,
115 3 |          tú národnosť budem držať. Ale ten spisovateľ... – A kam
116 3 |          hovorila zas Hovorková.~– Ale, keď mi len ten slovenský
117 3 |             Musím ja ju zavolať.~– Ale tak, tak, kde je len toľko,
118 3 |        dala sa prechodiť po chyži, ale sotva sa obrátila, už Ľudmila
119 3 |            so sviecou prišla.~– No ale si už tu? A tam na tie malé
120 3 |           schody si mu posvietila? Ale nejdeš hneď! Nech sa tam
121 3 |            zaháňala Milušku babka, ale vtom bolo počuť hrmot po
122 3 |            ruky, sama bežala dolu. Ale počula, že uteká dakto po
123 3 |           sa usmiala nad chudákom, ale taký smiech nepriala Ľudmile,
124 3 |          je tam, kde sú stotisíce, ale mladá dievčica by na takéto
125 3 |           Je síce trochu obstarný, ale nič to, budeš mať pri ňom
126 3 |            učených ľudí daktorého, ale to je ešte to najhoršie
127 3 |            len s tou láskou ženia, ale potom, keď nemajú čo jesť,
128 3 |       láska je dobrá v manželstve, ale predsa nie nevyhnutná. Ľudia
129 3 |       urobiť alebo zniesť naložia: ale aby som sa mala naveky zahrdúsiť
130 3 |      kričala, čo hrdla mala.~– Nuž ale ty sa opovažuješ mne takto
131 3 |        mojich rodičoch nedoniesla, ale rada pôjdem preč bez všetkého,
132 3 |            ponechala ju na chvíľu, ale pomáhať jej nešla, lež vopchajúc
133 4 |           pre celý svet pochované. Ale na poli chlebulistiky to
134 4 |      pripíjal „komusi“ na zdravie. Ale nikto nechcel pripiť, pokým
135 4 |            Všetci zdvihli poháre – ale brnknúť nechceli, kým Šúplata
136 4 |        múdre reči pani Hovorkovej, ale o Ľudmile rozprával s pravým
137 4 |      tancov, zábaviek a klebietok. Ale iné, trochu skúsenejšie
138 4 |       akoby ste sa neboli vyspali! Ale Ilona robila svoje a ani
139 4 |        obyčajne trstenica stávala, ale trstenice tam niet! – Kde
140 4 |           ho štedro Dorke do ruky, ale táto figliarka, obrátiac
141 4 |       nedala urobiť pre pár groší.~Ale Šúplata sa celkom chladno
142 4 |        podobné bravúry vykonávala. Ale teraz Šúplata bol celkom
143 4 |             ako čo by nič nevedel, ale keď sa Ilona aj do podrobností
144 4 |         nech ma oslobodia od neho!~Ale tam Šúplatova dobrá vôľa!
145 4 |       zachádzala plačom v kuchyni.~Ale človek neprestáva dúfať
146 4 |     Brožkovom skutku milosrdnosti. Ale teraz tuho si zaumienila
147 4 |          Brožkov so svojím žrebom. Ale nešťastie, ktoré ju naháňalo,
148 4 |          by síce bola hneď odišla, ale že starý Brožek dorážal
149 4 |           oné, akože sa to menuje, ale nuž nechže pozrú, a veď
150 4 |            jej podával nazad žreb, ale čosi mu zišlo na um. – Nože, –
151 4 |        zlatých ma to ledačo stojí! Ale čože sa starajú do mňa,
152 5 |            svojej Ľudmilke básnil. Ale od Silvestra celkom sa do
153 5 |          ho obaja pekne zaobídeme. Ale vari ani nebude treba a 
154 5 |            futura, – hovoril mu, – ale ja neznám väčších mníchov,
155 5 |    nepriatelia nemajú čo závidieť. Ale väčšiu časť vášho nešťastia,
156 5 |        dosť horkých pilúl pohltal. Ale čo tam po biedach, povedzže
157 5 |      ženícha sa ani pýtať nejdem – ale som ja nešťastný človek! –
158 5 |       Brožka prechádzala veselosť, ale jeho myseľ slobodnejšia
159 5 |        filistra vyhodili zo sedla!~Ale Milenský odporoval všetkému
160 5 |           on svoje dobre odbaví.~– Ale,– napokon ešte povedal, –
161 6 |           sa a zas klebetiť o tom, ale zato aj bola vo veľkej vážnosti
162 6 |            krížov vycitoval, o čom ale len tam ďalej, na príhodnejšom
163 6 |           láskavý čitateľ, ani ja, ale keď sa len dobre prizrieme
164 6 |          Šúplata sedí pri stolíku. Ale to je ešte nič také čudné,
165 6 |         svojom „Poklade“ prehŕňal, ale čo je čudné na jeho sedení
166 6 |      pokladnicu!~– Hej tristo... – ale nič tristo, Šúplata sa naozaj
167 6 |        hrubá, to je všetko pravda, ale čo je to len za reč, keď
168 6 |           bár v Poklade ináč píšu, ale štyri dvadsiatniky! – Ej,
169 6 |           moja Ľudmilôčka! Hihihi! Ale predsa najmúdrejšia vec
170 6 |             myslí, že ešte požije, ale horké jej požitie, veď je
171 6 |       hehehe!~– Čo toto len bude – ale čože jej povedať, ešte vždy
172 6 |            seba hovoril Šúplata.~– Ale oni by nechceli takú starú,
173 6 |           tie časy idú, ani nejdú, ale letia, ja už baba, môj syn
174 6 |            oni ešte len mládenčia. Ale – ak si majú vziať toho
175 6 |      počínala nanovo Hurdálková.~– Ale nuž hej, hej, – odsekol
176 6 |            Ľudmilušku za ženušku – ale, čože to oni tuná čosi o
177 6 |          ľudia svoje dlhy ukrývať! Ale ked oni chcú vedieť, ako
178 6 |    Hovorková múdrejšia ako všetci, ale mojim očiam sa jej nepodarilo
179 6 |           papuľou, zaslepiť svet – ale moje oko, ale môj rozum,
180 6 |      zaslepiť svet – ale moje oko, ale môj rozum, haj, pravda,
181 6 |          to mňa len tak oslepiť!~– Ale čože vravia, čo? – nespokojný
182 6 |     stotisíc, ľahko sa dá menovať, ale čítať ťažko, najmä Hovorkovej!
183 6 |         vyťahujú aj biele aj žlté. Ale veď len má dačo, má, pán
184 6 |          takým činom nič nebude. – Ale ja by som mal cudzie dlhy
185 6 |            šeptal si sám pre seba. Ale hneď zas pomyslel na Ľudmilku,
186 6 |           on takto začal šeptať: – Ale... – na kieho čerta sú mi
187 6 |      Bruchoslavičanom nebol býval. Ale to bruchoslavičiactvo –
188 6 |          zaopatrím! A majú pravdu, ale...~– Ale preboha, – pretrhol
189 6 |            A majú pravdu, ale...~– Ale preboha, – pretrhol jej
190 6 |    pokračovala ďalej Hurdálková, – ale čo je po takej žene, ktorá
191 6 |          všetkom tom ľúbiť nebude, ale bude po slovenských spisovateľoch,
192 6 |            nimi sa unterhaltovať – ale aby nepovedali, že ohováram
193 6 |          zamlčím ostatné.~Šúplatom ale aj toto už trhlo tak, že
194 6 |         sakramentskí spisovatelia, ale prosím ich, nech mi povedia,
195 6 |            živý a robiť sa nechce, ale pánom by bol rád každý –
196 6 |             vzdychol si Šúplata, – ale keby sa to už aspoň pred
197 6 |    dodriapať na to spisovateľstvo. Ale takto...~– No, nechže si
198 6 |            svojím spisovateľstvom.~Ale oni, ej oni, Herr von Šuplata,
199 6 |           mdloby, cítil sa nažive, ale telom pohnúť nevládal, takže
200 6 |          pri Šúplatových mdlobách, ale bruchoslavický apatekár
201 6 |         odhovárajúc ho od Ľudmily, ale on, trúc si čelo päsťou,
202 6 |         veľkej vážnosti odjakživa, ale to ešte nikdy neurobil,
203 6 |          čo sa môže stať a čo nie, ale sa mu len tak čosi pozdávalo,
204 7 |        nielen že si nohu nezlomil, ale ani nikoho nestretol takého,
205 7 |          ešte nenechajú s pokojom! Ale kto by to aj veril, že vraj
206 7 |            aj veril, že vraj dlhy, ale čo...~Hovorková ani toľko
207 7 |            toľko nepotrebovala, že ale tak mnoho očula, o toľko
208 7 |          dala do milého Šúplatu:~– Ale teraz nechže povedia, kto
209 7 |          ho bol od ženby odvádzal; ale že si priam na Ľudmilu zamieril,
210 7 |      Chodili doktori nad doktorov, ale veru nič nemohli s čertom
211 7 |       Zavolali naposledy aj kňaza, ale ani kňaz nič nevykonal s
212 7 |            od nej samej dozvedel – ale tak, že už myslel, že je
213 7 |            viac ti netreba vedieť. Ale len by si ma s tvojimi intrigami
214 7 |           ty zas budeš pochybovať, ale ja verím, že my Šúplatu
215 7 |           viac ako Ľudmilkine oči.~Ale Milenský sa ani týmito rečami
216 7 |            sme dnes na istú hrali. Ale – hop, ešte ani neviem,
217 7 |           v Hurdálkovej nesklamal, ale mne sa všetko tak vidí,
218 7 |       rozosmial sa na to Brožek, – ale by ten chumaj taký svižký
219 7 |      bračekovci naši, tam prídete. Ale nech je už, ako chce, my
220 8 |         Šúplatom dobre porozumeli. Ale najmä keď Šúplata bol ticho
221 8 |          čím skôr všetko skončila, ale že by sa už zajtra mali
222 8 |        ktorí pri tom byť musia. No ale zato nič, veď sú fašiangy
223 8 |          za uchom hovoril Šúplata. Ale tým titulom „pán syn“ bol
224 8 |        vítanie sa dalo vyrozumieť, ale Šúplatovi sa zdalo, že očuje
225 8 |    Hovorková vedela, že to hostia, ale uši nemala také tenké ako
226 8 |            ani neukľakla popredku, ale poberala sa, aby sa pred
227 8 |         prostrednej menšej chyžke, ale sama hneď letela po stoličku
228 8 |         oni sú meštiansky syn. No, ale veru ma to veľmi teší, že
229 8 |            mu vždy najmilšie bolo. Ale ten prívetivý hlas Hovorkovej
230 8 |        vidieť aj tváre tých hostí. Ale ešte ani nič nebol zbadal,
231 8 |          Ľudmila dnuka posotila.~– Ale si ty musela do tretej chyže
232 8 |    Hovorkovej tak ako zo Šúplatu – ale zatajiť to veľmi dobre znal.~–
233 8 |         vyhovárala sa Hovorková.~– Ale tu tento môj dobrý priateľ
234 8 |          aj odpovedal, že dobre:~– Ale akože ináč ako dobre, veľkým
235 8 |          je otec, to som nie ja.~– Ale sú jediný syn, – chytro
236 8 |         čosi myslí tento človek. – Ale dala sa aj nahlas čosi hovoriť,
237 8 |             kto by sa obzrel o ňu?~Ale Brožek protestoval proti
238 8 |       zubmi potuteľne hryzúc. – No ale – veď ja nejdem túto krásavicu
239 8 |          slovenskú do očí chváliť, ale len protestovať proti babke
240 8 |    schválne akosi proti Šúplatovi, ale len pre seba vyjavené.~Hovorkovej
241 8 |          najmä v Bruchoslaviciach. Ale ak by nič nebolo – nuž spánombohom
242 8 |            že aj on ľúbi Ľudmilku, ale to sa mu samému nezdalo
243 8 |       Brožkovo lichotenie Ľudmile. Ale teraz sa on sám so sebou
244 8 |      hádajte, páni moji, ktorá je?~Ale táto otázka, akokoľvek s
245 8 |       nemohol lutrie obohacovať.~– Ale to je čudné číslo, – pokračoval
246 8 |         Bol by sa rád spýtal čosi, ale sa zas čohosi bál, ale keď
247 8 |             ale sa zas čohosi bál, ale keď sa Brožek len aj ďalej
248 8 |           hanbila za takého hosťa, ale vo svojom srdci smútila
249 8 |           často vybuchovať videla, ale znajúc dobre toto pole mužskej
250 8 |         Milenský čakali tiež čosi, ale predsa len na tamtoho prišiel
251 8 |          pripravila čaj pre hostí, ale vidiac, že sa Brožek s ňou
252 8 |          ako od diabla oslobodený.~Ale teraz sa Milenský aj na
253 8 |            po latinsky dal najavo. Ale Brožek mal čosi v hlave,
254 8 |        Milenského veľmi neobzeral, ale sa len okolo Ľudmily vrtel.
255 8 |           že všetko dobre vypadne, ale nesmieš sám vŕtať.~– Vari
256 8 |           bol rád napravil všetko, ale bolo neskoro; chcel aj sám
257 8 |          dlho nebavil u Hovorkov – ale k Milenskému sa už doklepať
258 9 |       chyže, ako mal starú obyčaj, ale hneď do čeľadníka k Ilone.~
259 9 |          predsa mu prišlo na um: – Ale, povedá, – čože si lepšie
260 9 |       Ilony pigľujúcej biele šaty.~Ale tá mala hneď odpoveď.~–
261 9 |        ešte sotva vie, že vyhrala; ale doparoma, ako sa len dám
262 9 |           nich to nič nie je súce. Ale – nech si urobia, ako chcú,
263 9 |        veru nedbám, čo urobia, to, ale len to si prosím, aby mi
264 9 |               Takto rečnila Ilona, ale dorečniť jej nedal Šúplata,
265 9 |          nijakú Bruchoslavičianku, ale ani sa ďalej trápiť nebudem
266 9 |        ženu. Sľúb mi teda, že...~– Ale, ale, čože to posmechujú –
267 9 |         Sľúb mi teda, že...~– Ale, ale, čože to posmechujú – hanblivo
268 9 |           ešte nevie nič o lutrii. Ale pravda – veď to len teraz
269 9 |             Či chceš – či nechceš, ale pomysli, že ja bez teba
270 9 |        teba šťastný byť nemôžem.~– Ale, ale, och, no, ale akože
271 9 |        šťastný byť nemôžem.~– Ale, ale, och, no, ale akože to bude? –
272 9 |      nemôžem.~– Ale, ale, och, no, ale akože to bude? – omykala
273 9 |       odpovedala hanblivo Ilona, – ale keď je už tak... vtom otŕčal
274 9 |            punktum, koniec reči!~– Ale by to bolo možné – tak chytro?
275 9 |         nik k jej pánovi nedostal.~Ale aj Šúplata mal strach, aby
276 9 |           nájduc, von ho vyšmaril, ale potom zas Ilona Hurdálkovú
277 9 |            budúca Šúplatová Ilona.~Ale kým si oni vychodia potrebné
278 9 |        Ľudmila a Brožek zdržovali. Ale teraz – pusto mu je pred
279 9 |            ruku svojmu priateľovi, ale ten ju odstrčil.~– Ty si
280 9 |        povstane aj román, v ktorom ale Milenský bude predstavovať
281 9 |           po iné sviatky a nedele, ale na Tri krále – to odjakživa
282 9 |          rodinnej stolici modlila. Ale odkedy do kostola chodí –
283 9 |           sa celá do nej pohrúžiť, ale neviem, akú knižku mala,
284 9 |        vyberajú pri prvom zvonení, ale namiesto do kostola idú
285 9 |           kázni od susedov dočuli. Ale také dačo sa jej predsa
286 9 |            len skôr sa von dostať, ale vtom zahrmelo – amen. Lež
287 9 |      Hovorkovú, to vie síce každý, ale kto len raz bol v Bruchoslaviciach
288 9 |           manželka svojho manžela, ale tento nič neočul, nič nevidel –
289 9 |      priateľmi do svadobného domu.~Ale Hovorková? Táto chudera
290 9 |         žiaľom a hnevom premožená. Ale ako vstúpila do svojej chyže
291 9 |         akýsi milší a príjemnejší. Ale Brožek – no ten sa jej ukázal
292 9 |            už vedeli, čo sa stalo, ale sa veľmi múdrili, aby stará
293 9 |         svoje pohnutie, svoj žiaľ, ale – predsa sa len kedy-tedy
294 9 |         prísť, moju Ľudmilu pýtať.~Ale tu sa ďalej nemohla premáhať,
295 9 |            nesmútil so smútiacimi, ale sa v duchu radoval s radujúcimi
296 9 |       svojej pesničke o Šúplatovi.~Ale Brožek už ďalej nečakal,
297 9 |        anjela, tak pre pani babku, ale prv než ju vydám do rúk
298 9 |    hovorila Brožkovi, dvíhajúc ho. Ale ten nechcel vstať hovoriac:~–
299 9 |        Hovorková nechcela sľúbiť – ale keď len naliehal Brožek
300 9 |            si myslela, že oni...~– Ale Brožek jej nedal dopovedať.~–
301 9 |              okríkla ho Hovorková, ale on stál na svojom a prosil
302 9 |             Hovorková sa zasmiala, ale z privolenia nič nebolo.~–
303 9 |           len doniesla toľkú sumu, ale pre mňa by to nijaká satisfakcia
304 9 |        Hovorková.~– Dobre, dobre – ale keby som potom zas to mohol
305 9 |    Šúplatom. Dlho sa síce zdráhal, ale Ľudmila a Hovorková vedeli
306 9 |            svojmu pánovi, ktorý ju ale vyhnal.~Hovorková bola samé
307 9 |           bola samé ucho, Milenský ale s Ľudmilou žili zas len
308 9 |           sebe, svoje oči videli – ale iné ani nevideli, ani neočuli. –
309 9 |           čudovala sa Hovorková, – ale ten advokát, viem, že teraz
310 9 |           za 200000 zlatých.~– Nuž ale, vie o tom ten advokát,
311 9 |            dal sa ďalej hovoriť: – Ale jesto v Bruchoslaviciach
312 9 |            sa nechcel mať k žrebu, ale Hovorková počala naňho mihať,
313 9 |      kajúcne ohlasovala Hovorková. Ale Milenský vyznával, že on
314 9 |         nejeden raz zacietol.~– No ale, braček Jarko, – spytoval
315 9 |            počal hovoriť Milenský, ale Brožek nedopúšťal vystupovať
316 9 |       porobila poriadky na svadbu, ale mladoženích s nevestou robili
317 9 |      božtekov a ich srdiečka týka, ale najmä vo veci budúcej cesty
318 9 |        poriadne zavŕšiť Tri krále.~Ale kde a ako?~Tu, u Hovorkov,
319 10|        vyšla, vždy za ňou vybehol, ale nič si s tým nepomohol.
320 10|        vraj aby som ho nestratila. Ale ja budem črepy opatrovať?
321 10|            tón už vychádzajúcou.~– Ale čože mi už raz nepovieš,
322 10|          nevieš, že tvoj žreb...~– Ale veď sa dosť hlavy nalámem
323 10|      nechcel za ňu vrátiť peniaze? Ale som ja len naozajstný blázon
324 10|      netrkoc mi už toľko za ušami, ale dones ceduľu,– rozkazoval
325 10|          svadbu nenechala? Či nie? Ale mi sľúb – že ma nevyhrešíš.
326 10|            veľkým krokom po chyži. Ale Ilona nedala na seba dlho
327 10|            chcela ukrotiť Šúplatu, ale ten len dorážal na žreb.~–
328 10|            istých pätnásť zlatých. Ale keď im toľko záleží na tom –
329 10|       nielen celý jeho dom a dvor, ale celá ulica od kriku ozývala.
330 10|             chcel ju zas ošudáriť, ale ona celá uplakaná ho prosila –
331 10|            jej síce ukázal ceduľu, ale namiesto nej dal jej ešte