Chapter

 1 1 |  nemyslela na šediny. Ale aké sú oči, to sa v zrkadle nedá dobre
 2 1 |     tieto slová očula, pomaly aj oči vypliešťala na svojho pána
 3 3 |  kožtička na tvári, pekné čierne oči pod jasným vysokým čelom,
 4 3 |         sa nimi zeme nedotýkala, oči mala, ale si do nich pozrieť
 5 3 |     Ľudmilu, ktorá však sklopila oči a hlboko si vzdychla.~Po
 6 3 |         Ďorďovi do očí. A on div oči nenechal na milom Jankovi!~–
 7 3 |          kvapiek, ani „geistov“. Oči otváral, ťažko si oddýchol,
 8 3 |       slová, pretrel si ešte raz oči, obzrel sa na ňu a vidiac
 9 7 |         u Hovorkov. Až sa mu tak oči blyšťali od lásky; čo len
10 7 |        tuším viac ako Ľudmilkine oči.~Ale Milenský sa ani týmito
11 8 |        sa celý v tvári premenil. Oči sa mu iskrili divým ohňom
12 8 |       počal jeden zo spoločnosti oči vyvaľovať, za uchom sa škrabať
13 9 |      takto si povedal – a zakryl oči trasúcimi sa rukami.~Vtom
14 9 | obľahčenie hľadala, a zastrúc si oči bielym ručníkom – neobzerajúc
15 9 |         žili zas len sebe, svoje oči videli – ale iné ani nevideli,
16 10|     vysvetliť, prečo Šúplata tak oči treští a ako päste vyvaľuje.~–