Chapter

  1 1 |      odpustenie. Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom kasíne,
  2 1 |            oženil a ako sa to stalo, že si priam na Tri krále tohto
  3 1 |      očakávam, vopred sa osvedčujúc, že už raz bez chvály spisovateľom
  4 1 |       novitas! A ešte keď pomyslíme, že je to čas, čo len priam
  5 1 |             aby nám dakto nepovedal, že sa len sami chválime, bár
  6 1 |            bár sme ináč presvedčení, že dobré sa samo chváli, pristúpime
  7 1 |           Kačenky Kriklákoviech, ale že tatko nechce Kačenke viacej
  8 1 |          milý pán boh vie, čo je to, že sa len oženiť nemôže!~Oholil
  9 1 |              Silvestra tak hladučko, že hoc priam ten ostrý čas
 10 1 |            kto ho dobre znal, vedel, že dnes o polnoci vhabe do
 11 1 |              Lebo to povedať musíme, že sa bol pánu Šúplatovi tento
 12 1 |             tých starých mládencoch, že sa im aj to, po čom prv
 13 1 |              si za šťastie pokladať, že som sa otrel o jeho dom
 14 1 |                Hm, hm, to je pravda, že Ľudmilka sá vraj za kýmsi
 15 1 |              vnučka pôjde do služby. Že je ona dedička, to je pravda,
 16 1 |          pekne na ulici prihovárala! Že vraj – „Herr von Šúplata,
 17 1 |            volala. Ani raz nepoviem, že táto osoba dačo nezmýšľa.
 18 1 |             bohatstva týka, to viem, že ak lepšie nestojí ako ja,
 19 1 |        pravda, neobyčajným znamením, že na jednú nôžku trochu zatŕhala,
 20 1 |        pravda, ale keď si pomyslíme, že bola zas veľmi schránlivá,
 21 1 |             mala aj tú krásnu cnosť, že bola už väčšmi stará ako
 22 1 |              teraz od dvadsať rokov, že dobre majú, lebo veru mne
 23 1 |            na  svojho pána pozerala, že sa naposledy samému pánu
 24 1 |              vás také dobré nadišlo, že ste takej dobrej vôle? –
 25 1 |             myslieť nemohla ako tak, že v tom slova pravdy niet.
 26 1 |              a to si môžeme myslieť, že by ich za daromný papierik
 27 1 |      dvestotisíc zlatých? Myslia si, že neviem, čo mi banka vyplatí
 28 1 |       nádejami nakŕmil? Veď ja viem, že je to lós na dvestotisíc
 29 1 |         sprostá, musíš si pomyslieť, že takýchto lósov je nekonečné
 30 1 |            Renzef s istotou povedal, že akási banka vo Viedni bude
 31 1 |             abys’ ešte aj to vedela, že sa takéto papieriky len
 32 1 |           lebo už bola plná strachu, že svojich pätnásť zlatých
 33 1 |          veľmi rozžalostená nad tým, že jej tak ľahko dvestotisíc
 34 1 |             koniec, lebo Šúplata div že sa neprevrátil spiatkom,
 35 2 |          majú, predsa ja len vravím, že u tamtoho ináč vyzerá ako
 36 2 |              len v krátkosti poviem, že náš Milenský mal dve čisté,
 37 2 |               Fuj, národ môj, fuj! – že na konci hynúceho roku musím
 38 2 |           neuznáva, pravda, pravda – že sme nešťastný národ.~– No,
 39 2 |       Milenský. – Ty mi nadhadzuješ, že vždy len nariekam na náš
 40 2 |              a potupa pre náš národ, že sa tak sám opúšťa, že nemá
 41 2 |         národ, že sa tak sám opúšťa, že nemá synov, ktorým by šlo
 42 2 |              ťa len chcel upozorniť, že s tým slovom „národ“ nemusíme
 43 2 |        nemusíme veľmi šermovať zato, že sa náš národ nikde ako národ
 44 2 |          prestával byť zato národom, že sú v ňom a vo všetkých stavoch
 45 2 |            Brožek, – ja ti popustím, že je slovenský národ národom,
 46 2 |             vieš, toľko znamená, ako že som nepriateľ pána richtára
 47 2 |           synovi navádzať! Myslí si, že keď je Pepíček už tým advokátom,
 48 2 |            Pepíček už tým advokátom, že už celé Bruchoslavice aj
 49 2 |            je ten nerozviazaný chlp, že doteraz skoro napospol sa
 50 2 |          smej, – odvetil Jaroslav, – že som bol teológom a teraz
 51 2 |         život. najväčšmi zato kríva, že ho doteraz skoro len sami
 52 2 |          Brožek, – ja myslím naopak, že už aká je, taká tá naša
 53 2 |        teológom, ba som presvedčený, že z teológie ide vždy povedomie
 54 2 |              vezmeme hore ten ohľad, že deväťdesiatdeväť slovenských
 55 2 |              A ja to smelo opakujem, že pokým Slováci nedostanú
 56 2 |       vybiehaš!~– Nuž a vari myslíš, že už po ženu idem? A či je
 57 2 |         odpovedať? Na prvú odpoviem, že si na nič iné nemyslím,
 58 2 |             na nič iné nemyslím, ako že len tak na plano do Hovorkov
 59 2 |        začudujem; veď ty dobre vieš, že som sa s vami odjakživa
 60 2 |             tajomstvo, vyznám sa ti, že nekonečne ľúbim Ľudmilu.
 61 2 |         nekonečne ľúbim Ľudmilu. Ale že inšie nie je v mojej moci,
 62 2 |          Milenský. – No veď ja viem, že v mojom románe nebudem sa
 63 2 |        čitateľ máme z nich osoh. ja, že som. od nich dostal materiál
 64 2 |             a môj veľactený čitateľ, že sa, ako si ja pochvaľujem,
 65 3 | Bruchoslaviciach. Ba môžeme povedať, že s výnimkou Hurdálkovej,
 66 3 |           tomu bola aj takej povahy, že k bohatstvu nemala veľkej
 67 3 |    Bruchoslaviciach sa musí povedať, že nie sú mesto posledné na
 68 3 |       posledné na svete. Rozumie sa, že aj závisti bolo po meste
 69 3 |       vážnosť pred všetkými paniami, že keď len šuchlo čosi zlé
 70 3 |         vykukával, čo všetko svedčí, že ona veru kedysi mohla pekné
 71 3 |           neviem s kým, dosť na tom, že sa aj sem dostala priam
 72 3 |           nová myšlienka, a síce tá, že je to vraj kdesi taká móda
 73 3 |            nezaoberala, dosť na tom, že na Silvestra minulého roku
 74 3 |            poviem len jedným slovom, že bola pekná na Silvestra,
 75 3 |              a ja by sa smel staviť, že z tých, čo ju najradšej
 76 3 |            Milenskému nič nečudujem, že sa tak lapil na tento osudný
 77 3 |            hneď tak hľadela na teba, že by ťa bez pohnutia prsta
 78 3 |         mladosť míňa a ako sa stáva, že panny ostarievajú a potom
 79 3 |                 Miluška moja, vidíš, že ti dobre chcem, ja žijem
 80 3 |             jakživ nebola skúsila. A že musela hnev, žiadosť, pomstu
 81 3 |              predmet a zdalo sa jej, že Milenský pokorne zniesol
 82 3 |          sokolom, lebo dobre videla, že je Šúplata zaľúbený a o
 83 3 |            jej už oddávna nešlo, len že nemohla akosi privábiť na
 84 3 |           odvádzala, a málo chýbalo, že sa aj ona neschytila. Lež
 85 3 |           zavdalo dobrú príležitosť, že aj ona mohla svoj smiech
 86 3 |            cez chyžu, tak sa mi zdá, že anjel letí. Za tie šaty,
 87 3 |           uspokojenie povedať musím, že z tejto strany sa nemajú
 88 3 |             A pri týchto slovách div že slzy nezaliali nášho Šúplatu.
 89 3 |              inde mám a dobre vedia, že nikoho nemám – no vidia,
 90 3 |             a idú – teda nás tešilo, že nám dali tú česť. Dobre,
 91 3 |             nám dali tú česť. Dobre, že ideš, Miluška, vyprevaďže,
 92 3 |             bežala dolu. Ale počula, že uteká dakto po podnávratí,
 93 3 |           potešilo, lebo si myslela, že to dáki dievkini frajeri
 94 3 |          vnučkou; myslela si zaiste, že to všetka nič nie je tam,
 95 3 |             úzkostlivo, lebo vedela, že teraz bude, čo má byť.~–
 96 3 |               ach, viem, babka moja, že nič nemám na tomto svete!
 97 3 |          nemám na tomto svete! viem, že som nešťastná sirota na
 98 3 |            si paňou do svojej smrti. Že je taký trošku neokrôchaný,
 99 3 |        najhoršie šťastie. Hovorí sa, že láska je v manželstve najpotrebnejšia,
100 3 |            dedičstvo.~Veď je pravda, že aj láska je dobrá v manželstve,
101 3 |         obstarného. Keď si pomyslím, že aj mňa chcel jeden profesor,
102 3 |              smelo a rezko hovorila, že Hovorková ju nikdy takú
103 3 |        Ľudmila – neznesiem to, viem, že som nič po mojich rodičoch
104 4 |             radšej o tom! Očuť síce, že je kdesi taký kraj, kde
105 4 |              žatvy. No, majme nádej, že sa aj my dakedy po železnici
106 4 |   najväčšieho tajomstva sa vyzradil, že je on veru ženích, lebo
107 4 |              je on veru ženích, lebo že pani Hovorková mu ruku dala,
108 4 |            tajomstva zveril novinku, že Šúplata je ženíchom.~Takto,
109 4 |             Takto, hľa, sa to stalo, že už včasne ráno roku 1847
110 4 |          tomu nechceli veriť, lebo – že Ľudmilka rada vidí Milenského,
111 4 |              pozdvihovať pochybnosť, že by s Milenským k svadbe
112 4 |              odkundesa! Dajtimibože, že je on tam tým akýmsi šriftštelerom!
113 4 |            tak voňala, čo si myslel, že ju cez noc Ľudmiluška opatrovala. –
114 4 |            kotúľal.~Ako je to dobre, že sú tie peniaze okrúhle –
115 4 |              obsiahnuť, a to vedela, že dobrotou nikdy nič nedostala.
116 4 |             už do tej obyčaje vošlo, že zakaždým, keď čo chcela
117 4 |          vždy príjemnejšie a vidiac, že jeho tajomstvo nie je viacej
118 4 |           lósu. Ej, ej, a aká múdra, že vraj numero 1847, a za to,
119 4 |           vraj numero 1847, a za to, že ja v tomto roku počínam
120 4 |               bár jej aj istá škoda, že stratí pätnásť zlatých,
121 4 |           starý pán Brožek a zazrúc, že má dákysi papier v ruke,
122 4 |           síce bola hneď odišla, ale že starý Brožek dorážal na
123 4 |             aby to len uňho nechala, že však on synovi všetko sám
124 4 |            pomôcť!~A s tým, ľutujúc, že mladého nenašla doma, poberala
125 5 |         Brožek. – Len nezúfaj, vieš, že som ti už vo viacerých prípadoch
126 5 |         fraškovaní.~– Veď vari vieš, že som ja čarodejník, a či
127 5 |             svojmu priateľovi za to, že sa tak veľmi popúšťa starostiam
128 5 |        životu. Ja už len tak myslím, že je to najlepšia cesta, keď
129 5 |        prítomnosť robí a pomyslí si, že aj nepriatelia všetko, čo
130 5 |            čom ma najväčšmi mrzí to, že neočujem teba ako ženícha
131 5 |            sa vo svojom tušení bál a že to bude istota – tuším nanovo.
132 5 |         bruchoslavických“ nič nebál, že si on svoje dobre odbaví.~–
133 6 |          stojí. Pánbohvie, čo je to, že každý človek má svoju vlastnú
134 6 |       Hurdálková ju mala, a síce tú, že najradšej sa dozvedala na
135 6 |         obaja, obaja sa presvedčíme, že Šúplata sedí pri stolíku.
136 6 |          predsa najmúdrejšia vec je, že tá starenka sa už tak zostarieva.
137 6 |            Myslí si ona síce, myslí, že ešte požije, ale horké jej
138 6 |             milý Šúplata rozrehotal, že prvé klepanie na dvere ani
139 6 |             ešte budú ľudia myslieť, že som jej dlžníkom! – zas
140 6 |               odtiahla. Vedia dobre, že som ja ich dobrá priateľka
141 6 |           prezvedieť, čo je vo veci. Že si chcú vziať tej zadĺženej
142 6 |             uši Hovorkovej vnučku? – Že sa chcú zapliesť s tým prekliatym
143 6 |            Šúplata, – už je to isté, že si ja budem brať Ľudmilušku
144 6 |           ďalej:~– Veru sa im divím, že oni sama sú v celých Bruchoslaviciach,
145 6 |             rozum, haj, pravda, lebo že je to mňa len tak oslepiť!~–
146 6 |           len tak cez myseľ lietalo, že z tej svadby takým činom
147 6 |              Šúplatovom oku zbadala, že tá hlboko musí byť zarytá
148 6 |            nie tak?~– No veď vravím, že majú pravdu, – pokračovala
149 6 |  unterhaltovať – ale aby nepovedali, že ohováram dakoho, radšej
150 6 |            ale aj toto už trhlo tak, že dupnú nohou, až sa okná
151 6 |           ako takí ľudia! Veď vedia, že chce byť každý živý a robiť
152 6 |              škôl chodiť. Mám nádej, že dobrý príklad Fressdorfčanov,
153 6 |             nič nerobia, dá pán boh, že aspoň u nás celé to spisovateľstvo
154 6 |            sama nevedela rozpamätať, že by za tých dvadsať rokov,
155 6 |         všetkom rozmýšľať. Už vidím, že je toto ťažký krok – táto
156 6 |         nepokoj robiť a zdalo sa mu, že kričí: „Viacej Hovorkovmu
157 6 |             také v hlave vrčalo, ako že by on už mal na zajtrok
158 6 |              len tak čosi pozdávalo, že by to len predsa nemala
159 6 |            ako sa usmieva, keď vidí, že sa aj on už so slovenskou
160 7 |            sa právom čudovať môžeme, že láska k dievčaťu bruchos1avického
161 7 |          výrečnosti smel ešte tušiť, že by jednako zajtra jeho ohlášky
162 7 |        šťastne, hovorím, lebo nielen že si nohu nezlomil, ale ani
163 7 |              Hovorkovej.~Rozumie sa, že ho ona, ako len najprívetivejšie
164 7 |              Ale kto by to aj veril, že vraj dlhy, ale čo...~Hovorková
165 7 |             ani toľko nepotrebovala, že ale tak mnoho očula, o toľko
166 7 |            úst málo klebiet vyšlo, a že teraz donútený bol trochu
167 7 |           tamtí chceli týchto nabiť, že vraj všetko to len o nich
168 7 |              dievča, o ktorom vedel, že je jediné v celých Bruchoslaviciach
169 7 |           bol od ženby odvádzal; ale že si priam na Ľudmilu zamieril,
170 7 |             starú Hovorkovú a vedel, že – ak by sa mu to podarilo
171 7 |    patvaristom, rozniesla sa povesť, že Hurdálkovú čert – nech sa
172 7 |          prepadne – trápi, menovite, že jej v krížoch sedí a stadiaľ
173 7 |       ostatných údov vychádza. Časom že tak hurtuje po črevách aj
174 7 |         nevykonal s milým diablom.~A že o tom už každý v Bruchoslaviciach
175 7 |            samej dozvedel – ale tak, že už myslel, že je Šúplata
176 7 |               ale tak, že už myslel, že je Šúplata naveky rozvedený
177 7 |         prísahu skladal Hurdálkovej, že nikdy, nikdy nenazrie do
178 7 |              nenazrie do Hovorkov, a že sa s Hurdálkovou veľmi láskal,
179 7 |            Hurdálkovou veľmi láskal, že jej cukroviniek dal doniesť,
180 7 |             cukroviniek dal doniesť, že ju kávou, aj starým buteľkovým
181 7 |           buteľkovým vínom častoval, že jej ruku dal na to, že sa
182 7 |               že jej ruku dal na to, že sa ani do tej ulice, v ktorej
183 7 |             frajerka býva, neobzrie, že prisahal pomstu všetkým
184 7 |             o sto dukátov sa staviť, že zo všetkého toho ani tretina
185 7 |                 Veď som to ja vedel, že ty zas budeš pochybovať,
186 7 |            pochybovať, ale ja verím, že my Šúplatu odcokáme od Hovorkov.
187 7 |            skučko, zato aj to verím, že padol do mdloby, len čo
188 7 |           urobila. Aj to nič nie je, že je ako mačka až po uši zaľúbený
189 7 |            druhá klebetnica nepovie, že je to nie pravda? Najmä,
190 7 |             prosím ťa – a odpusť mi, že som sa ti doteraz nezveril
191 7 |              teraz a vyznávam sa ti, že nemôžem byť šťastný na svete
192 7 |              mne sa všetko tak vidí, že ten Číňan neveril jej toľko
193 7 |            také hlúpe teľa na svete, že ani zo svojej maštaľky nevyjde,
194 8 |         sebou spokojní. To už vieme, že si Hovorková so Šúplatom
195 8 |            začínalo o Troch kráľoch, že vraj aj v tej Pokladnici
196 8 |             počalo pliesť po rozume, že by sa veru aj jeho ohlášky
197 8 |            skôr všetko skončila, ale že by sa už zajtra mali jej
198 8 |            musíme vyťať, priam zato, že ma už Hurdálková za dlžnicu
199 8 |           keď mu Hovorková povedala, že však aj do gazdovstva bude
200 8 |            hlave čosi vrčalo a vrčí, že sa na Tri krále ohlášky
201 8 |              ale Šúplatovi sa zdalo, že očuje aj lusknutie božteka.
202 8 |          tento dojem bol taký silný, že mu hneď kolená klesli a
203 8 |             robiť.~Hovorková vedela, že to hostia, ale uši nemala
204 8 |         radosti čo robiť. Prvé bolo, že plesla za sebou dvermi a
205 8 |           ale veru ma to veľmi teší, že nám dali tú česť. Miluška,
206 8 |              najmä, keď si pomyslel, že zas hostia idú. Keď mu Hovorková
207 8 |            do srdca, lebo sa nazdal, že len s ním samým tak pekne
208 8 |           nohy. Až teraz sa zbadala, že za sebou dvere zavrela a
209 8 |        Ľudmila bola celá naradovaná, že mala Milenskému stolicu
210 8 |          utláčajúc. A môžem povedať, že jediný Brožek bol teraz
211 8 |            Ja by som sa smel staviť, že aj oni, Frau von Hovorková,
212 8 |          priateľ Milenský mi sľúbil, že ma bude rekomedovať u nich –
213 8 |            má a hneď i aj odpovedal, že dobre:~– Ale akože ináč
214 8 |     nešťastná baba mu tak zavadzala, že ani len slova nevedel nájsť.~
215 8 |            viem, – žartoval s ňou, – že tieto fašiangy pomätú zas
216 8 |         cítila toho potrebu, vidiac, že Ľudmila len tak pletkársky
217 8 |          ničomu sa tak netešila, ako že Šúplatovi nesľúbila na zajtrok
218 8 |           nemohol zniesť, keď videl, že Brožek jeho, ako si myslel,
219 8 |            čo mohol, aby dal najavo, že aj on ľúbi Ľudmilku, ale
220 8 |         ohlášky mu taká chuť prišla, že nikto nikdy na ne väčšiu
221 8 |              pomyslel.~Keď sa zdalo, že už všetkých predmet rozprávky
222 8 |         ohňom a Milenskému sa zdalo, že sa jeho priateľovi ruka
223 8 |            predniesol vec Šúplatovi, že tento ani mak nepochyboval
224 8 |             nepochyboval viac o tom, že žreb jeho vlastnej kuchárky
225 8 |             razom sa mu teraz zdalo, že vidí všetko, o čom prv vedieť,
226 8 |          Brožka, ktorý ho tak meral, že mal svoje ostré oko celkom
227 8 |         uprené, a toho sa tak ľakol, že razom chmatol svoju trstenicu,
228 8 |           trochu, lebo sa jej zdalo, že jeden istý sokol odlieta,
229 8 |       Potešovala sa v duchu len tým, že čo priam by aj sokol Brožek
230 8 |            mysliac len tak pre seba, že ona Šúplatu  uspokojí.~Ľudmila
231 8 |           čaj pre hostí, ale vidiac, že sa Brožek s ňou dobre zabáva,
232 8 |            sa už tak bál Hovorkovej, že sa mu zdala byť ako diabol,
233 8 |           Brožka hneval, lebo videl, že sa on len okolo Ľudmilky
234 8 |             osud len na mňa. Ver mi, že všetko dobre vypadne, ale
235 8 |        omdletia ducha priviedlo tak, že nebol schopný na dáky skutok.
236 8 |         doklepať nemohol.~Tu vidíme, že každá prepiatosť necháva
237 9 |            na sobáš. Myslia si vari, že sa ja nemôžem vydať zato,
238 9 |            sa ja nemôžem vydať zato, že som pätnásť zlatých do lutrie
239 9 |         zlatých do lutrie vyhodila a že mi ich oni nechceli vrátiť
240 9 |       Šúplata, – ona ešte sotva vie, že vyhrala; ale doparoma, ako
241 9 |            väčšmi presviedčam o tom, že je to pravda, čo ste mi
242 9 |      usmievalo šťastie, lebo badala, že zas dakoľko rokov prebehne;
243 9 |             to je len predsa pravda, že stará láska nehrdzavie,
244 9 |              skonfundovaný a bál sa, že Ilona sa začne aj svojím
245 9 |           skákat do reči, – povedzme že si úprimné slovo. Ja ti
246 9 |             usilovnosť, pracovitosť, že veru, čo len na teba pomyslím,
247 9 |            pomyslím, vždy sa mi zdá, že by sme sa my dvaja len predsa
248 9 |         hodili. A ver mi, duša moja, že som teba vždy mal pred očami,
249 9 |          obzeral ženu. Sľúb mi teda, že...~– Ale, ale, čože to posmechujú –
250 9 |             či nechceš, ale pomysli, že ja bez teba šťastný byť
251 9 |        božtek sa to nemôže menovať), že by sa mľasknutie bolo mohlo
252 9 |            komasácia – lebo to viem, že Ilona moja nijaké dlhy nemá. –
253 9 |            svojej kutere od radosti, že bude pani Šúplatová.~– Len
254 9 |            aby sa Ilona nedozvedela, že je bohatšia ako on sám,
255 9 |          Hurdálkovú tým odpravovala, že pána nieto doma. A obaja
256 9 |              dal sa ďalej doňho tak, že Brožkovi už ľúto bolo. Osvedčoval
257 9 |            ľúto bolo. Osvedčoval sa, že včera musel tak robiť –
258 9 |          zaklínal sa mu sväto-sväte, že na tom pracuje, aby sa Ľudmila
259 9 |       všetkým týmto ti stojím za to, že ti Hovorková sama Ľudmilu
260 9 |              istotou hovoril Brožek, že Milenský sa cítil byť k
261 9 |              keď mu Milenský sľúbil, že pôjde s ním k Hovorkovej, –
262 9 |           máš, aby si sa presvedčil, že tvoje čary toľko vykonali
263 9 |            bár pán farár tak kričal, že sa celý napriek tej trojkráľovej
264 9 |            sa v duchu zas zariekala, že nepôjde viacej tak včas
265 9 |             priateľoch – až trúfajú, že sa už kázeň začne. Tak sa
266 9 |           kázeň začne. Tak sa stáva, že oni ešte pred kostolom zvedia
267 9 |           teda, ktorá mala tú slávu, že hneď všetko najprv zvedela,
268 9 |             raz taká nešťastná bola, že pre to svoje včasné chodenie
269 9 |         dočula, čo ju tak mrzievalo, že už koľko ráz si zaumienila
270 9 |             ráz sa jej to prihodilo, že medzitým, čo sa ona v kostole
271 9 |         Hovorková – opisovať nejdem. Že to bola hrôza pre Hovorkovú,
272 9 |            už ďalej nečakal, vidiac, že je teraz pre jeho fígle
273 9 |              najvernejším priateľom, že vyočujú a naplnia jednu
274 9 |           žart tak rozišiel po tele, že sa rozpálila ako oheň, lebo
275 9 |              dačo nečakala, mysliac, že Brožek bude Ľudmilu pre
276 9 |             stať, ja som si myslela, že oni...~– Ale Brožek jej
277 9 |             som im takto preukázal – že  si Šúplata Ilonu vzal len
278 9 |         Šúplata Ilonu vzal len zato, že vyhrala tých 200 000 zlatých
279 9 |          potom zas to mohol vykonať, že by sa Šúplata bol prenáhlil
280 9 |            budú oni takým bosorákom, že mi budú schopný túto satisfakciu
281 9 |             mnou, ja viem s istotou, že si Šúplata vzal Ilonu len
282 9 |            ako to bolo? Tak to bolo, že žid Renzef, ten čo sa to
283 9 |            prešibaný, oklamal Ilonu, že vraj ten žreb je hotová
284 9 |               Ona chudera v strachu, že pride o peniaze, ponúkla
285 9 |          pomohol. Pomyslel si teda – že pomôže chudobnej dievke,
286 9 |           aspoň bude mať to vedomie, že oklamanej dievke vrátil
287 9 |               ale ten advokát, viem, že teraz nedá svojmu chudobné–
288 9 |              mladý advokát. Ja viem, že on z dvestotisíc ani groša
289 9 |            rečiam, mysliac pre seba, že by ona veru aj huncútom
290 9 |               vie o tom ten advokát, že jeho žreb vyhral?~– Vie, –
291 9 |          chudobný priateľ vie o tom, že žreb jemu darovaný vyhral? –
292 9 |             takého advokáta nieto.~– Že nie? – spytoval sa Brožek
293 9 |     satisfakcia za tvoje dišputácie, že uznávaš! Slovenský spisovateľ
294 9 |               Ale Milenský vyznával, že on nemá čo odpúšťať. Figliar,
295 9 |        odpúšťať. Figliar, myslel si, že by potom, keď by veľkomyseľne
296 9 |            lebo si bol dobre vedomý, že jej nejeden raz zacietol.~–
297 9 |             videli a presvedčili sa, že dlhé do vohľadov chodenie,
298 10|            ako trvala.~Prečo?~Preto, že Šúplatovi aj to dlho bolo
299 10|             si to síce nahradiť tým, že zakaždým, čo len von vyšla,
300 10|             čo len, aký črep chce? A že vraj aby som ho nestratila.
301 10|    povyprázdňovali džbány. A vidiac, že Šúplata neposiela po nové
302 10|             Ty ešte ani sama nevieš, že tvoj žreb...~– Ale veď sa
303 10|             štastie stretlo. ja reku že je to dáka interesová kniha,
304 10|        naozajstný blázon bola vtedy, že som sa tomu Renzefovi dala
305 10|            Vari ma chceš zas hrešiť, že som si tých pätnásť zlatých
306 10|     nenechala? Či nie? Ale mi sľúb – že ma nevyhrešíš. Bár si ma
307 10|               Vidíš, muž môj, vidíš; že som ti ani tých pätnásť
308 10|              a tak ťažko vydychoval, že by človek bol myslel, že
309 10|             že by človek bol myslel, že ho v okamihu porazí. Srdce
310 10|            na prvé pomyslenie vedel, že Brožek nie je taký blázon,
311 10|              mu tak prišlo k srdcu – že sa celý rozľútostil a rozplakal,
312 10|          druhý bok, tak tuho zaspal, že ho ani Ilona svojím buchotom
313 10|               Chcel jej odkúpiť lós, že vraj jej dá sto zlatých
314 10|          takú ceduľu zaopatriť, lebo že vraj pán sa jej veľmi domáha.
315 10|            Ilona domov v tej nádeji, že sa tými novými pätnástimi
316 10|            tak dáko živo vykreslili, že by daktorý podobne oklamaný