Chapter

 1 3|    ktoréže dievča by nebolo Ľudmile závidelo krásu? Ktorýže
 2 3|     tašla sama von z chyže.~Ľudmile bolo srdce skľúčené a vtedy
 3 3|      chlape, hľa, ako je to Ľudmile do očí pozerať!~Hovorková
 4 3|     Šúplata smial, lebo ani Ľudmile sa nevyzradil; ale po tom
 5 3|   zo stolice, letel rovno k Ľudmile, dupol nohou a akoby mu
 6 3|  lásky. Bozkali sa ešte a v Ľudmile sa varili city a jej jazyk
 7 3|    ale taký smiech nepriala Ľudmile, zato dala dievke ukryť
 8 4| reči pani Hovorkovej, ale o Ľudmile rozprával s pravým zápalom.
 9 8| bolo to Brožkovo lichotenie Ľudmile. Ale teraz sa on sám so
10 8|     čuje, ako Brožka víta a Ľudmile pre Milenského stoličku
11 8|     rozosmial a čosi šeptal Ľudmile, ktorá tiež pyšteky zalryzovala.
12 9|     Brožkovi vidí diabla, v Ľudmile anjela, ktorý mu ukazuje
13 9|  taký človek chodil k mojej Ľudmile – nie, to mi je nie možné
14 9|    celkom vážne obzerala po Ľudmile, keď sa tá ohlásila:~– Nikdy, –