Chapter

 1 2 |    dačo poviem, – pretrhol zas Brožkovi reč Milenský. – Ty mi nadhadzuješ,
 2 2 |       na čo je to tomu starému Brožkovi? Či by si nemohol pri svojich
 3 4 |       vždy dobrý chýr. O našom Brožkovi, ktorého sme aj my už trochu
 4 8 |    prívetivý hlas Hovorkovej k Brožkovi, ten mu zas akúsi žiarlivosť
 5 8 |        tak pletkársky odpovedá Brožkovi.~– Jaj, jaj, – povedá, –
 6 8 | Šúplatu.~Ľudmila sa vytrhla aj Brožkovi z ruky a lapala Šúplatovu
 7 8 |        ešte ostať oboch, kvôli Brožkovi totiž aj Milenského. Potom
 8 8 |   videl a zahorel nenávisťou k Brožkovi. V tomto okamihu by ho nebol
 9 8 |  prehodil pár potupných slov k Brožkovi – ako k zradcovi jeho priateľstva,
10 9 |       inú farbu ako doteraz. V Brožkovi vidí diabla, v Ľudmile anjela,
11 9 |     dal sa ďalej doňho tak, že Brožkovi už ľúto bolo. Osvedčoval
12 9 |       urobím po vôli, hovorila Brožkovi, dvíhajúc ho. Ale ten nechcel
13 10|      Šúplatová skutočne išla k Brožkovi. Na ceste ju stretol Renzef,
14 10|        Šúplatovú, keď prišla k Brožkovi, odoslali k Milenskému,