Chapter

 1 1|   nekonečné množstvo, z ktorého teba veru sotva vytiahnu.~– Ale
 2 2|    musím pre budúci len zúfať z teba, lebo k tomuto zúfaniu každého
 3 3|      decko, hneď tak hľadela na teba, že by ťa bez pohnutia prsta
 4 3|      som predsa vedela dačo pre teba, lež –~– Ach, – vzdychla
 5 3|   dukáty.~– Ale ja neľúbim, len teba, – odpovedala krátko Ľudmila.~–
 6 3|       ruky bozkať, keď sa len o teba otrie. Ty fifidlo ty jašterka,
 7 3|         či sa len obzrie kto na teba!~– Dosť, dosť toho, – pretŕhala
 8 5|  najväčšmi mrzí to, že neočujem teba ako ženícha menovať. Zato
 9 9| pracovitosť, že veru, čo len na teba pomyslím, vždy sa mi zdá,
10 9|       ver mi, duša moja, že som teba vždy mal pred očami, kedykoľvek
11 9|          ale pomysli, že ja bez teba šťastný byť nemôžem.~– Ale,