Chapter

 1 2|    priam aj Jaroslav tiež na dievča, a to tuším na to isté,
 2 3|     meste dosť, lebo ktoréže dievča by nebolo Ľudmile závidelo
 3 3|         Kto? Pýtam sa ťa ja, dievča.~– Pán Milenský, babka moja
 4 3|      taký? – spytovalo sa ho dievča.~– Och, ten som ja po nebohom
 5 3|     pri čeľadi, keď im je to dievča hospodárske.~Šúplata mľaskol
 6 4|   Šúplata nepovie, aké je to dievča.~A Šúplatovo srdce tak bilo,
 7 4|      aké krásne a gazdovlivé dievča je tá jej vnučka. Šúplata
 8 7| dožičil svojmu priateľovi to dievča, o ktorom vedel, že je jediné
 9 8|     stará mudrovať, – veď sa dievča musí pripraviť, a ako je
10 8|   zemi.~– Preboha, čo robíš, dievča? – skríkla poľakaná Hovorková
11 8|    no, mládenec, mládenec, a dievča v dome, čože sa budeme čudovať.