Chapter

  1 1 |        oženil a ako sa to stalo, že si priam na Tri krále tohto
  2 1 |             lebo čože je jemu nájsť si frajerku? Tisíce má dom
  3 1 |         tiež nič nemalo byť, pojmem si za ženu tú najchudobnejšiu
  4 1 |     nepovedal, ale takto – mohol by si za šťastie pokladať, že
  5 1 |          odrátať!~Tu zamĺkne a trie si čelo tak, akoby chcel z
  6 1 |             stará naklonila, vnučka si veľa nepomôže. ~Hore sa
  7 1 |           sa po chyži, chvíľami zas si svoje vymastené vlasy uhládzal,
  8 1 |             naposledy pekne potíšku si aj širák na hlavu postavil,
  9 1 |             je síce pravda, ale keď si pomyslíme, že bola zas veľmi
 10 1 |             len spánombohom hľadajú si dáku.~Pri týchto rečiach
 11 1 |              čo to máš v ruke, vari si dáku šajnu našla! – a hľadel
 12 1 |            ale premeniť ju – a vtom si čosi rozmyslí a s tajomstvom
 13 1 |           na svojho pána a nevedela si nijako vysvediť ani tých
 14 1 |             daromného papiera, lebo si ona ani ináč myslieť nemohla
 15 1 |            zlatých v striebre, a to si môžeme myslieť, že by ich
 16 1 |           za tento papierik; ale to si – hm, to si veru vyprosím,
 17 1 |        papierik; ale to si – hm, to si veru vyprosím, aby mi ho
 18 1 |         dvestotisíc zlatých? Myslia si, že neviem, čo mi banka
 19 1 |          ale ty, hus sprostá, musíš si pomyslieť, že takýchto lósov
 20 1 |             žid! Lež tajdi mi – keď si sa dala kmínskemu židovi
 21 1 |            židovi ošudáriť, nuž maj si teraz! – Ale toto je hrozná
 22 1 |             Šúplata vyfúkol.~– Nech si kúpia, mladý pánko, teda
 23 1 |        rozum! Hahaha, no, to by som si pomohol!~A tak sfúknuc sviečku
 24 2 |      čitateľstvo aspoň tak pozďaleč si vedelo predstaviť, aký to
 25 2 |     vzdelával sa, aj cestúval, boli si obaja veľmi dobre jeden
 26 2 |             len národom nie a ty by si už rád videl národné zástavy
 27 2 |             reč má, ale pozriže, čo si Slováci aj s tou rečou robia?
 28 2 |           so zápalistou vôľou, teda si po nich sám blatom hádže,
 29 2 |       Brožek, – nech je tak; ale tu si v rozpore s tamtou tvojou
 30 2 |       národe. Lebo na takýchto vari si len nešpintal!~– Na vtipky
 31 2 |       dodával ešte Milenský, len by si sa darmo neškriepil, keď
 32 2 |           zo slovenského národa. Ty si potichučky píšeš za svojím
 33 2 |       vtipoch sa nanosí a nad tebou si zabeťárči. Čože je to všetko
 34 2 |               Ehe – aký pán, len by si on svoj dom a toho svojho
 35 2 |            Bruchoslavičan naposledy si tiež, idúc zo sesie, povie: „
 36 2 |           pokým k bráne príde, ešte si aj rozmyslí, čo mne, túžobne
 37 2 |             starému Brožkovi? Či by si nemohol pri svojich veľkých
 38 2 |           sa synovi navádzať! Myslí si, že keď je Pepíček už tým
 39 2 |        nechže je tvoje navrchu, veď si slovenský spisovateľ, ale
 40 2 |        tvoje večné mládenectvo, aké si kedysi pri pive sľuboval,
 41 2 |          pri pive sľuboval, a teraz si takto na zálety kedy–tedy
 42 2 |     odpovedať? Na prvú odpoviem, že si na nič iné nemyslím, ako
 43 2 |              ale mu to nešlo, takže si len zas požartoval. – Och,
 44 2 |        vedel dať, a tá by bola, aby si si Ľudmilku dobre osedlal,
 45 2 |           dať, a tá by bola, aby si si Ľudmilku dobre osedlal,
 46 2 |            ti ju dakto bohatší, ako si ty, od babky neodviedol.
 47 2 |           ja a môj najláskavejší čo si Nitru kúpil, čitateľ!~A
 48 2 |       veľactený čitateľ, že sa, ako si ja pochvaľujem, dobre zabaví
 49 2 |             dvoch Slovákov, zapáľme si na fajočky, lebo ktože by
 50 2 |            kto jakživ nedymil, nech si len strčí do úst jednu tú
 51 3 |             o nej po besedách, hneď si dala zavolať tetky, stryné,
 52 3 |           po chyžiach. A bár by som si trúfal čosi pekné povedať
 53 3 |           nedotýkala, oči mala, ale si do nich pozrieť nedala,
 54 3 |              tak, Ľudmilka moja, to si zapamätaj, a teraz sa pánu
 55 3 |          však sklopila oči a hlboko si vzdychla.~Po chvíľke zas
 56 3 |        babke napriek robiť, ale keď si pomyslela, čo bude potom,
 57 3 |           prirodzeným spôsobom hnev si vyliať znala.~– No, wie
 58 3 |             svetlý ručník a utieral si pot z tvári.~– Pán Šúplata
 59 3 |            nechala s Ľudmilou. „Veď si to oni sami najlepšie spravia,“
 60 3 |         najlepšie spravia,“ myslela si. A hneď jej myšlienka prišla
 61 3 |          zatrímalo.~Šťastný Šúplata si tak oddýchol, ako čo by
 62 3 |             solecinalovom chichichi si takto začal: – Eh, čo nás
 63 3 |        geistov“. Oči otváral, ťažko si oddýchol, skočil zo stolice,
 64 3 |         trhol na tie slová, pretrel si ešte raz oči, obzrel sa
 65 3 |             a tu potom porozprávali si obaja o svojej láske. Milenský
 66 3 |            istila Ľudmila.~Jaroslav si ju horúco objal a poručil
 67 3 |            obaja spokojní; Zasadnúc si ešte raz, všetci spolu sa
 68 3 |             bol rád stoličkou, keby si na mňa chcela sadnúť.~–
 69 3 |     poslušné dieťa, a po druhé, ona si nemôže so mnou a s mojimi
 70 3 |            sviecou prišla.~– No ale si už tu? A tam na tie malé
 71 3 |             tie malé krútené schody si mu posvietila? Ale nejdeš
 72 3 |              a to ju potešilo, lebo si myslela, že to dáki dievkini
 73 3 | neokrôchanosť pred vnučkou; myslela si zaiste, že to všetka nič
 74 3 |             potom vycibrí, dodávala si zakaždým.~Ľudmila čakala
 75 3 |           bude, čo má byť.~– Dneska si akási splašená, čo ti je, –
 76 3 |            do chyže Hovorková. – Čo si mu ani neposvietila, sa
 77 3 |       patrilo, ty – nehnevaj ma! Či si už zabudla, aká si ku mne
 78 3 |           ma! Či si už zabudla, aká si ku mne prišla?~– Viem, ach,
 79 3 |           až do smrti.~A tu usadila si vedľa seba Ľudmilu a nahovárala
 80 3 |        budeš mať pri ňom pohodlie a si paňou do svojej smrti. Že
 81 3 |       človek ľúbiť nebude. Mohla by si síce vybrať si aj z tých
 82 3 |             Mohla by si síce vybrať si aj z tých učených ľudí daktorého,
 83 3 |        predsa nie nevyhnutná. Ľudia si privyknú jeden na druhého.
 84 3 |            zaňho už obstarného. Keď si pomyslím, že aj mňa chcel
 85 3 |          teda ma mráz prechodí, bár si aj teraz rada myslievam
 86 3 |             vidíš, Miluška moja, už si očula a vieš, ako to ide
 87 3 |            vyočúvajúc babku, sticha si začala takto: – Poslúchať
 88 3 |        takto odpovedať? Vieš ty, čo si ty v mojom dome? Tebe je
 89 3 |          moja milá frajla, mohla by si si prsty oblízať po Šúplatovi,
 90 3 |            milá frajla, mohla by si si prsty oblízať po Šúplatovi,
 91 3 |            očí, nech ťa nevidím! Čo si si ku mne doniesla, to si
 92 3 |              nech ťa nevidím! Čo si si ku mne doniesla, to si pekne-krásne
 93 3 |           si si ku mne doniesla, to si pekne-krásne vezmi a na
 94 3 |       pekne-krásne vezmi a na ulici si potom zastaň, či sa len
 95 4 |      železnici ta dostaneme a potom si zo železnice donesieme materiál
 96 4 |           Pán Šúplata ešte spí, bár si o ňom už dávno celé Bruchoslavice
 97 4 |            bol dobrej vôle. Mľaskol si pár ráz a pripíjal „komusi“
 98 4 |           strany dôvodmi, pokladali si za svoju povinnosť všetkým
 99 4 |          tej dala Hovorková! Paroma si taká boháčka dá svoju vnučku
100 4 |             ulici a rozprávala, ako si palicu pán Šúplata u Milušky
101 4 |        dobrej vôle, lebo hneď zrána si spieval, a keď sa zväčša
102 4 |         odpovedať im nemám čo, nech si idú po odpoveď tam do Hovorkov,
103 4 |        odpoveď tam do Hovorkov, kde si včera aj trstenicu zabudli.
104 4 |            mu bolo akési milé. Hneď si objal svoju paličku, prizrel
105 4 |           jej, až mu tak voňala, čo si myslel, že ju cez noc Ľudmiluška
106 4 |   dajtimibože frajličky! – hundrala si pod nos Ilona. Dorka vyrapotala
107 4 |            Ilona, takú hanbu by som si ani ja nedala urobiť pre
108 4 |            rozhadzovať peniaze, nuž si rozhadzuj! Však si si aj
109 4 |              nuž si rozhadzuj! Však si si aj za žreb vyhodila pätnásť
110 4 |           nuž si rozhadzuj! Však si si aj za žreb vyhodila pätnásť
111 4 |            biť počala.~Pekne-krásne si začala medzi postielaním
112 4 |           No teraz je čas,“ myslela si skormútená stará panna „
113 4 |        teraz doňho s prosbou!“ A čo si toto takto sama vyšeptala,
114 4 |             svadba bude stáť!~Takto si hundral Šúplata, medzitým
115 4 |        milosrdnosti. Ale teraz tuho si zaumienila tajsť do Brožkov
116 4 |          nuž nechže pozrú, a veď by si to aj oni mohli kúpiť!~A
117 5 |           Bruchoslaviciach. Uňho by si sa ani o jednej bruchoslavickej
118 5 |             z ich úst.~Náš Milenský si písal – študoval a dakedy
119 5 |            práca hotová, – vzdychol si, kladúc pero nabok, – na
120 5 |             som ja čarodejník, a či si už zabudol, ako som starej
121 5 |       nešťastia, nepokoja, trápenia si vy sami robíte; lebo dávate
122 5 |           prítomnosť robí a pomyslí si, že aj nepriatelia všetko,
123 5 |         chceli vyviesť nemôžu.~– Ty si šťastný človek, vreckom
124 5 |            biedach, povedzže mi, čo si vykonal u Ľudmily? Ja len
125 5 |        sollet sie nicht haben!“ som si spieval potichučky na ceste
126 5 |     bruchoslavických“ nič nebál, že si on svoje dobre odbaví.~–
127 6 |        ponáhľať k Šúplatovi.~Ani by si očiam skoro neveril, ani
128 6 |          taký onakvý, taký, aby som si pravdu povedal, trochu prisprostý,
129 6 |   dvadsiatniky koštuje! Hihihi – už si aspoň budem vedieť reč začať,
130 6 |            už tak zostarieva. Myslí si ona síce, myslí, že ešte
131 6 |           sebe Šúplata a odkašlával si.~– Hádam sa čudujú, kde
132 6 |       dlžníkom! – zas len v kašlaní si šeptal.~– Hehehe! – usmievajúc
133 6 |          hnevať, či nie,1en aby som si voľakedy sama nemusela výčitky
134 6 |           výčitky robiť: Hľa, mohla si ho vystríhať, mohla mu poradiť
135 6 |        vecami, do akých liezol, keď si bral tú fiflenu, tú koketku
136 6 |       prezvedieť, čo je vo veci. Že si chcú vziať tej zadĺženej
137 6 |             len mládenčia. Ale – ak si majú vziať toho pochábľa,
138 6 |           nemohol začať reč.~– A či si to oni, Herr von Šúplata,
139 6 |        Šúplata, – už je to isté, že si ja budem brať Ľudmilušku
140 6 |           dlhoch hovoria? – A sadol si za stôl, podoprúc si rukami
141 6 |          sadol si za stôl, podoprúc si rukami hlavu a spytoval
142 6 |            kde mu hlava stojí, hneď si myslel, či by to ozaj pravda
143 6 |         cudzie dlhy pllatiť? šeptal si sám pre seba. Ale hneď zas
144 6 |            láskavé čitateľstvo, veď si on takto začal šeptať: –
145 6 |             moja nič nedostane, veď si ju ja vyživím, ach – a budem
146 6 |          budem ju mat v dome, (a tu si mľaskol nahlas), veď je
147 6 |            je to len decko! – A keď si to už raz bol vyslovil,
148 6 |          hovorila stará, – mohli by si oni, ako najväčší bruchoslavický
149 6 |        načože sú mi peniaze, veď ja si ženu sám zaopatrím! A majú
150 6 |              akože to oni vedia, čo si ja myslím? Veď som si ja
151 6 |            čo si ja myslím? Veď som si ja práve to myslel; ej,
152 6 |          ako mi odľahlo! – vzdychol si Šúplata, – ale keby sa to
153 6 |           Ale takto...~– No, nechže si z toho nič nerobia, dá pán
154 6 |              a to sa stane, nech by si len takto krk vykrútil ten
155 6 |            čo by iste urobili, keby si tej Hovorkovej mazlenu za
156 6 |            od Ľudmily, ale on, trúc si čelo päsťou, len krátko
157 6 |            dačo myslieť a predložil si otázku: ktorý predsa dom,
158 6 |         postavený.~– Eh, – pomyslel si tento šuhaj, – čo sa budem
159 6 |          tak mihotala v očiach a on si myslel, o čom začne s ňou
160 6 |            Hop, – povedá, – aby som si nezabudol čo najpotrebnejšie, –
161 6 |        poberal sa z chyže. Na ceste si predstavoval Ľudmilu, ako
162 7 |             hovorím, lebo nielen že si nohu nezlomil, ale ani nikoho
163 7 |             aspoň meno zatajiť, aby si ani u Hurdálkov dvere nezatvoril.
164 7 |         nebudeme písať, náš čitateľ si to i tak domyslí a Bruchoslavičania
165 7 |           ani jednu jej roveň. Keby si bol Milenský hocktorú inú
166 7 |           od ženby odvádzal; ale že si priam na Ľudmilu zamieril,
167 7 |            v krížoch sedí a stadiaľ si do ostatných údov vychádza.
168 7 |           bežal do Hurdálkov, pýtal si osobitnú chyžu a zaručil
169 7 |        poslednú kvapku kávy a brala si na seba veľký ručník, aby
170 7 |         svete, a tak ďalej.~– No už si ty len predsa Bruchoslavičan, –
171 7 |        veríš Hurdálkovej. Ja by som si trúfal o sto dukátov sa
172 7 |          netreba vedieť. Ale len by si ma s tvojimi intrigami do
173 7 |            hop, ešte ani neviem, či si ty svadboodhodlane zaľúbený?
174 7 |           láska dákeho turistu, keď si mi ty o všetkom tomto ešte
175 7 |             z Hovorkovej srdca, ako si ho ty už dávno vyhrýzol
176 7 |             Ľudmilky.~– No – len by si sa v Hurdálkovej nesklamal,
177 8 |           spokojní. To už vieme, že si Hovorková so Šúplatom dobre
178 8 |        famílii – už mal dosť, takže si nežiadal ani len vidieť,
179 8 |            mali zajtra začínať. Ako si to namyslel tak to aj pekne-krásne
180 8 |          ešte iba na počiatku, a my si svadbu už len hodnú musíme
181 8 |            celkom a už len Ľudmilku si. žiadal vidieť.~– Ohlášky
182 8 |             zajtra nebudú, – šeptal si Šúplata, – ej, ej, a keď
183 8 |            hneď kolená klesli a tak si ukľakol, akoby ženskú staromódnu
184 8 |          tým božtekom, a najmä, keď si pomyslel, že zas hostia
185 8 |         Hovorková.~– Hm – hm, – tak si dudlal v tme za dvermi, –
186 8 |        takto rozmýšľajúc, prikľakol si ku kľúčovej dierke a chcel
187 8 |            Šúplata zo zeme a zastal si na prahu ako dáky mendík,
188 8 |       Ľudmila dnuka posotila.~– Ale si ty musela do tretej chyže
189 8 |             taktická žena a myslela si: „Čo ja viem, čo Brožek
190 8 |             mne prišiel? Ktovie, či si on nezaškúlil na Ľudmilu?“
191 8 |          mne hovorí... – a zakašlúc si, odpovedal, – hovoriť počuli.“~–
192 8 |       rekomedovať u nich – teda som si vzal tú slobodu!~Ako toto
193 8 |     čiernych očí.~– Ach, – vzdychol si nahlas Šúplata a Hovorková
194 8 |             To je človek, – myslela si sama, – ten nechodil darmo
195 8 |         protestovať proti babke som si za povinnosť pokladal.~–
196 8 |           ohlášky. „Ak čo myslí tak si rozmýšľala, veď on s tým
197 8 |             spánombohom potom, nech si Šúplata vezme Ľudmilu.“~
198 8 |          videl, že Brožek jeho, ako si myslel, Ľudmilku za ruku
199 8 |         sebou ináč poradil, umienil si akokoľvek dnes koniec urobiť
200 8 |             nevydá jeho táľ.“ Takto si rozmýšľal Šúplata a mľaskol
201 8 |          komusi pamätný. Veď – nech si to len povážia, hlavná trefa,
202 8 |           teraz von dostať? – Takto si  Šúplata šeptal – a v tom
203 8 |             už tiež omŕzať, lebo by si ona bola rada v neprítomnosti
204 8 |       nesmieš sám vŕtať.~– Vari aby si ty mal viac času... – odsekol
205 9 |           čeľadníka k Ilone.~Zastal si ku kachliam, ohrieval sa,
206 9 |           um: – Ale, povedá, – čože si lepšie nezakúrite, Ilonka
207 9 |          spytovala slúžka.~– A čože si to pigľujete, Ilonôčka moja
208 9 |              tiež  na sobáš. Myslia si vari, že sa ja nemôžem vydať
209 9 |             lós?~– Hm, hm, – dudlal si pod nos Šúplata, – ona ešte
210 9 |           Ďorďa.~– Ej, dajbože, aby si naozaj zhnusili tie mazleny,
211 9 |             nie je súce. Ale – nech si urobia, ako chcú, aby mne
212 9 |           čo urobia, to, ale len to si prosím, aby mi povedali,
213 9 |       skákat do reči, – povedzme že si úprimné slovo. Ja ti už,
214 9 |          pred očami, kedykoľvek som si obzeral ženu. Sľúb mi teda,
215 9 |      chudobná.~– Dobre je, – šeptal si Šúplata, – ešte nevie nič
216 9 |         susedov očuť.~– Ach, to som si ja ani nezaslúžila, – odpovedala
217 9 |          raz ohlásiť v kostole, aby si ma bruchoslavické panny
218 9 |              Ilonôčka moja, – a zas si bozkal svoju sľúbenicu Šúplata.
219 9 |       dozvedia. – Takto starostlivo si hovorila Ďorďova sľúbenica,
220 9 |       Ďorďova sľúbenica, a umienila si celú noc nespať a usilovne
221 9 |            k nej nepriškrel, a tiež si zaumienil stráž držať nad
222 9 |           veľkú radosť zo seba, keď si potom vysvetľovali jeden
223 9 |            Šúplatová Ilona.~Ale kým si oni vychodia potrebné svedectvá
224 9 |            tebe, národ môj, – takto si povedal – a zakryl oči trasúcimi
225 9 |           ale ten ju odstrčil.~– Ty si môj zradca! – studeno hovoril. –
226 9 |        odpovedal ticho Brožek.~– Ty si ma oklamal, – odvetil na
227 9 |          vyslovil:~– Tu ho máš, aby si sa presvedčil, že tvoje
228 9 |       hovoriť. Za posledné útočisko si vzala modlitbu a chcela
229 9 |              Ba ani len z tej kázne si dnes nič nezachovala, bár
230 9 |          mrzievalo, že už koľko ráz si zaumienila len neskoro chodiť
231 9 |          musela všetko zniesť.~Môže si môj láskavý čitateľ predstaviť,
232 9 |   pochovávaný – ten mi to uzná. Ona si už len v slzách obľahčenie
233 9 |       obľahčenie hľadala, a zastrúc si oči bielym ručníkom – neobzerajúc
234 9 |        ctiacich priateľov najlepšie si oddychujeme po verejných
235 9 |     blednúcu tvár Hovorkovej, ktorá si takto začala:~– Ani by ste
236 9 |          takto začala:~– Ani by ste si nepomysleli, ani by sa vám
237 9 |           dievkou ohlášky. Len nech si pomyslia, páni moji, tento
238 9 |          svojej chyže? Svoju dievku si vzal – a taký človek chodil
239 9 |           hnevu, žiaľu a hanby. Veď si budú ľudia na mňa na ulici
240 9 |           To sa nemôže stať, ja som si myslela, že oni...~– Ale
241 9 |             Herr von Brožek, to som si od nich nezaslúžila, – okríkla
242 9 |         mala vôľu dať. Lež poradíme si hneď, budeme hlasovať, ja
243 9 |            im takto preukázal – že  si Šúplata Ilonu vzal len zato,
244 9 |         potom privolím, dobre, nech si pán Milenský vezme moju
245 9 |         mnou, ja viem s istotou, že si Šúplata vzal Ilonu len pre
246 9 |       hotová banknota, za ktorú, ak si ju za pätnásť zlatých kúpi,
247 9 |            mu bol pomohol. Pomyslel si teda – že pomôže chudobnej
248 9 |             z dvestotisíc ani groša si nepodrží. Hovorková sa čudovala
249 9 |           odpúšťať. Figliar, myslel si, že by potom, keď by veľkomyseľne
250 9 |           ju odprosovať musel, lebo si bol dobre vedomý, že jej
251 9 |          Halibali, trci-frci, už by si zas romantizoval, ty antiromantik.
252 9 |           ti pätnásť zlatých, a aby si mi ani tie nebol dlžen,
253 10|            so svojou Ilonou. Hľadel si to síce nahradiť tým, že
254 10|             za ňou vybehol, ale nič si s tým nepomohol. Lebo mu
255 10|     nepovieš, kde máš ten žreb, aby si ho potom dáko nezapotrošila.
256 10|           tom, daj mi tú ceduľu, čo si to za ňu pätnásť zlatých
257 10|             ono je to tá ceduľa, čo si mi to nechcel za ňu vrátiť
258 10|            dala tak okabátiť. A ako si ma ty nemilosrdne hrešil,
259 10|          nemilosrdne hrešil, ja som si skoro zúfala.~– Nože netrkoc
260 10|            chceš zas hrešiť, že som si tých pätnásť zlatých radšej
261 10|               že ma nevyhrešíš. Bár si ma ty odohnal neodohnali
262 10|       dobrého človeka.~Lež nevedela si vysvetliť, prečo Šúplata
263 10|          čiže tú istú ceduľu, ktorú si mi na Silvestra aj na Nový
264 10|             ceduľou vyháňali.~– Kde si dala 1ós s tým rokom 1847 –