Chapter

  1 1 |              storočia! A preto ja viem, čo už čakať môžem od láskavého
  2 1 |                pomyslíme, že je to čas, čo len priam teraz odišiel,
  3 1 |                a páni Bruchoslavičania, čo dolu Váhom išli, znali ho
  4 1 |           všetko má – milý pán boh vie, čo je to, že sa len oženiť
  5 1 |                tak ulízane vyzeral, ako čo by ešte len k štvrtému krížiku
  6 1 |                 trochu pobelievajú, ale čo sa ktorý len trochu väčšmi
  7 1 |             táto osoba dačo nezmýšľa. A čo sa bohatstva týka, to viem,
  8 1 |                 minie sa dvadsať rokov, čo spravodlivo u Šúplatov slúži,
  9 1 |            Vpálila dnuka tak hybko, ako čo by nikdy nebola na jednu
 10 1 |               mrzutý, zachcelo zvedieť, čo sa Ilone porobilo.~– Nuž,
 11 1 |              hovorteže, Ilona, hovorte, čo vás také dobré nadišlo,
 12 1 |             daromné histórie, a povedz, čo to máš v ruke, vari si dáku
 13 1 |               mladý pánko, premeniť, už čo sú priam aký bohatý, ale
 14 1 |                zazrúc žreb, ani nevedel čo robiť od veľkého hnevu,
 15 1 |               chcel smiať, hneď hrešiť, čo mu to nijako do rozumu nešlo,
 16 1 |           peniaze do lutrie vyhadzovať, čo i tak za svojho života ani
 17 1 |                 dnes-zajtra dostanem? – Čo – dvestotisíc zlatých? Myslia
 18 1 |          zlatých? Myslia si, že neviem, čo mi banka vyplatí za túto
 19 1 |                ináč ani tento papierik, čo by sa ti priam kupec naň
 20 1 |               mňa vytiahnu vo Viedni, a čo aj nie, nuž oni skôr znesú
 21 1 |                sa neprevrátil spiatkom, čo sa mu tak hlava zakrútila
 22 1 |               ma teraz, ty hus sprostá, čo ti to ide na rozum! Hahaha,
 23 2 |                môj, aké má tušenie?~– A čo by som tušil inšie, – odpovedal
 24 2 |                  Čože chceš mať z neho, čo? My neboráci ešte sme ani
 25 2 |                 viať na oceáne sveta!~– Čo? – skočiac zo stolice, hrmeno
 26 2 |             spytoval Milenský Brožka, – čo, Slováci nie sú národ? Ale
 27 2 |               pravda, keď ešte aj taký, čo sa k Slovákom priznáva,
 28 2 |                seba samého zaujatého. A čo robí národy šťastnými, nebudem
 29 2 |                to vyratovať, ale vezmi, čo chceš, či len jedno zo všetkého
 30 2 |                veď reč má, ale pozriže, čo si Slováci aj s tou rečou
 31 2 |                 náreku, či nie to isté, čo ty vravíš? Či je to nie
 32 2 |          umelcov, kupcov, mechanikov, a čo robí so svojimi schopnými
 33 2 |               nie hoden mena národa, za čo všetko som ho ja len hŕbou
 34 2 |             rozpaľuješ fakľu vedomostí, čo ti aj priam dáky židovský
 35 2 | Bruchoslavičanov za pansláva vytrúbený, čo u nás, ako vieš, toľko znamená,
 36 2 |                 o Európe atď. nevravel. Čo som zakúsil, keď som počal
 37 2 |             príde, ešte si aj rozmyslí, čo mne, túžobne čakajúcemu
 38 2 |                 obyčajne tento: „No, na čo je to tomu starému Brožkovi?
 39 2 |            reformátori, a to tí učenci, čo teológiu poznali, ale úradne
 40 2 |              ale predsa len teológom má čo za svoj život poďakovať!
 41 2 |         prebehne, kým sa jeden vyberie, čo by bol čistým kňazom Slávie:
 42 2 |           slovenská národnosť veľmi mať čo pýšiť teológmi. A ja to
 43 2 |           národnosti len nedochôdčence! Čo by z chýž dobré, veľké pošlo?
 44 2 |               slovenský spisovateľ, ale čo ti povie na to Bohuslav? –
 45 2 |            totiž ja a môj najláskavejší čo si Nitru kúpil, čitateľ!~
 46 3 |              celých Bruchoslaviciach. A čo sa týka kapitálov, teda
 47 3 |             veľké bohatstvo a zato, len čo milá vnučka iba najmenšie
 48 3 |             vydedenie, zastrájanie sa a čo ja viem aké hrozby, takže
 49 3 |             podmanili už inakšie svety, čo by teda nie Bruchoslavice?
 50 3 |                pooraných líc vykukával, čo všetko svedčí, že ona veru
 51 3 |                 smel staviť, že z tých, čo ju najradšej videli, ani ,
 52 3 |              hovorím, opísaťsa to nedá, čo z nej ako všetky strely
 53 3 |                 Roky nebudem ani hádať, čo ja viem, či viac nemá, akoby
 54 3 |              neporiadku veci; aby nemal čo robiť so starým ale tým
 55 3 |              synkovia medzi nimi; lenže čo je po tých? Oni by tiež
 56 3 |                hroznejšie preniklo, ako čo by nie dvermi, lež bár komínom
 57 3 |            Hovorková sa z prvého hnevu, čo ju bol prešiel, trocha zobrala
 58 3 |           vítala mladého spisovateľa.~– Čo sa ti na ňom páči? Ten kúštik
 59 3 |         rukami-nohami sa jej držal, ako čo by ho päť chlapov malo z
 60 3 |            robiť, ale keď si pomyslela, čo bude potom, keď odídu hostia,
 61 3 |               pozrela na Jaroslava, ako čo by strela bola do nej vletela,
 62 3 |              hostia boli odrazu odišli, čo by ona bola mohla exámen
 63 3 |             Najlepšie sa majú u nás tí, čo kocúrkovské histórie, biografie,
 64 3 |                majú plné misy, ale tým, čo to potom dovedna sporadujú,
 65 3 |          prerážali Šúplatovi srdce.~Lež čo odpovedať? Myslel, myslel
 66 3 |            Myslel, myslel milý Šúplata, čo povie, až mu šťastne prišlo
 67 3 |               či už videli toho husára, čo to vo Viedni toho chlapca –~–
 68 3 |                 Viedni toho chlapca –~– Čo je aj v Pokladnici o ňom
 69 3 |            Šúplata si tak oddýchol, ako čo by päť centov bolo z jeho
 70 3 |              nasmial, nevedel už potom, čo hovoriť. Len sa tak bokom
 71 3 |         chichichi si takto začal: – Eh, čo nás tam po smiechu, ja im
 72 3 |                 nemohol nijako vyriecť, čo chcel. V tom okamihu by
 73 3 |               alebo „rád mám“, alebo už čo také, čím sa obyčajne láska
 74 3 |                 ale vysloviť už raz to, čo chcel, nemohol. Razom, ani
 75 3 |              ani sama Ľudmila nevedela, čo sa stalo, len keď už Šúplata
 76 3 |        smrteľných mdlobách.~– Preboha – čo je to? Pán Šúplata umiera,
 77 3 |      neposlúchnem, a ja neposlúchnem, a čo hneď pôjdem z domu!~Tak
 78 3 |               však, Herr von Šúplata?~– Čo len povie na to frajlička?
 79 3 |                anjel letí. Za tie šaty, čo má na sebe, za tú stoličku,
 80 3 |              ktorej sedí, za tú knižku, čo v ruke má, a to nech mi
 81 3 |              testiná budúceho zaťa, – a čo povie na to ona? O to nech
 82 3 |                z tejto strany sa nemajú čo báť. Za jedno je moja vnučka
 83 3 |               knihách slovenských, tam, čo ja viem o čom! Nuž ale keď
 84 3 |                som ja tej dala, keby aj čo bolo, a hen dvere čo? Čože
 85 3 |                 aj čo bolo, a hen dvere čo? Čože doniesla ku mne? Há?~–
 86 3 |                veksle, a to tiež znajú, čo inde mám a dobre vedia,
 87 3 |                  tak, kde je len toľko, čo len tak dlho vyprevádza? –
 88 3 |             lebo vedela, že teraz bude, čo má byť.~– Dneska si akási
 89 3 |               Dneska si akási splašená, čo ti je, – kIadúc na stôl
 90 3 |        vstupujúca do chyže Hovorková. – Čo si mu ani neposvietila,
 91 3 |                bohatstve dlhé histórie, čo , všetko vnučka s veľkou
 92 3 |            ženia, ale potom, keď nemajú čo jesť, aj láska ich omrzí.
 93 3 |           svojej náruživosti a kričala, čo hrdla mala.~– Nuž ale ty
 94 3 |               takto odpovedať? Vieš ty, čo si ty v mojom dome? Tebe
 95 3 |                 z očí, nech ťa nevidím! Čo si si ku mne doniesla, to
 96 3 |             Ľudmilu sladký sen.~Ktovie, čo Šúplata robí a ako bude
 97 4 |              dobrých článkov a hojných, čo hotovými platia, odberateľov.~
 98 4 |         odberateľov.~A Bruchoslavičanom čo?~Hja, dajte mi pokoj s Bruchoslavičanmi!
 99 4 |              nič želať, lebo to všetko, čo im želáme, je v našej moci,
100 4 |          spisovatelia boli takí chlapi, čo by oni aj skutočne mohli
101 4 |                poludnie schyľovalo, to, čo ľudia v Bruchoslaviciach
102 4 |                  zas sa ohlasovali tie, čo láske ako láske žičili, –
103 4 |              dávno nevideli. Poďme teda čo najskôr do Šúplatov, tam
104 4 |         šmatlinoha a odpovedať im nemám čo, nech si idú po odpoveď
105 4 |             čaká s ňou Hovorkovej Dora, čo ju vraj len sama a sama
106 4 |               bol taký ako ovečka, lebo čo len zblízka Ľudmily bolo,
107 4 |               sa jej, až mu tak voňala, čo si myslel, že ju cez noc
108 4 |                sa kotúľajú!~– Hľa, hľa, čo tá ich skúposť robí! – hundrala
109 4 |                 vošlo, že zakaždým, keď čo chcela vycigániť od Šúplatu,
110 4 |                 najprv pretvaroval, ako čo by nič nevedel, ale keď
111 4 |               teraz doňho s prosbou!“ A čo si toto takto sama vyšeptala,
112 4 |               hundral Šúplata, medzitým čo jeho verná dievka až sa
113 4 |              ako syn bohatého otca, kde čo dobré urobiť mohol, neľutoval
114 4 |          mladého Brožka doma našla.~– A čo by ste rada, moja milá, –
115 5 |             dočuješ uňho nové veci. Ako čo by ani v Bruchoslaviciach
116 5 |             noci usilovne pracoval; lež čo teraz s ňou – ja nešťastný
117 5 |                ten môj otec obmäkčieva, čo ja viem, či nám nespomôže,
118 5 |            Jaroslav usmievajúc sa tomu, čo vystrájal Brožek, zamýšľal
119 5 |                hlúpi nepriatelia nemajú čo závidieť. Ale väčšiu časť
120 5 |                 nestará o tú budúcnosť, čo môže najviac pre prítomnosť
121 5 |               že aj nepriatelia všetko, čo by chceli vyviesť nemôžu.~–
122 5 |              horkých pilúl pohltal. Ale čo tam po biedach, povedzže
123 5 |                po biedach, povedzže mi, čo si vykonal u Ľudmily? Ja
124 6 |               ako kto stojí. Pánbohvie, čo je to, že každý človek má
125 6 |                  Poklade“ prehŕňal, ale čo je čudné na jeho sedení
126 6 |                to je všetko pravda, ale čo je to len za reč, keď tam
127 6 |               len za reč, keď tam všade čo namiesto čo stojí; lež aj
128 6 |               keď tam všade čo namiesto čo stojí; lež aj to by ušlo,
129 6 |           Hurdálková! – To bolo všetko, čo vedel poľakaný a takou vzácnou
130 6 |           prekvapený Šúplata povedať. – Čo len táto osoba u mňa chce? –
131 6 |             Šúplata mládenec, hehehe!~– Čo toto len bude – ale čože
132 6 |            samých sa chcela prezvedieť, čo je vo veci. Že si chcú vziať
133 6 |            hovorkovským domom? Preboha, čo robia, kam idú? – Vedia,
134 6 |                celých Bruchoslaviciach, čo nevedia, aká bohatá je Hovorková,
135 6 |             oslepiť!~– Ale čože vravia, čo? – nespokojný sa ohlasoval
136 6 |          Šúplata, – veď panebože, viem, čo len lúk, rolí, hôr a čo
137 6 |                 čo len lúk, rolí, hôr a čo ja viem čoho má, a kde sú
138 6 |                už tiež dačo strovilo! A čo by aj nie! Žije sa dobre,
139 6 |                 keď ich nemám užiť! Nuž čo priam Ľudmilôčka moja nič
140 6 |           usmieva, ako ho chváli.~Ach – čo tá láska robí! Tu to najlepšie
141 6 |                 Tu to najlepšie vidíme, čo môže láska konať. Ona by
142 6 |          Šúplata, – akože to oni vedia, čo si ja myslím? Veď som si
143 6 |                 ďalej Hurdálková, – ale čo je po takej žene, ktorá
144 6 |              slovenských spisovateľoch, čo sa to teraz počínajú už
145 6 |            prosím ich, nech mi povedia, čo sú to za ľudia, keď ja od
146 6 |                 do trantárie zahnali!~– Čo sú to za ľudia? – Nuž prosím
147 6 |               lozí, a keď doštudíruje – čo má robiť? Chodí, kde by
148 6 |                 má robiť? Chodí, kde by čo dostal, kde by sa najedol,
149 6 |            pätnástimi rokmi bolo stalo, čo by sa tento bruchoslavický
150 6 |       slovenských spisovateľov obrátiť, čo by iste urobili, keby si
151 6 |               Lenže nebolo s ním už nič čo začínať, čo bol taký celý
152 6 |                s ním už nič čo začínať, čo bol taký celý pokonfundovaný.
153 6 |               prerozumných tatrmánikov, čo ani mak cti vo svojich srdciach
154 6 |              pomyslel si tento šuhaj, – čo sa budem trápiť, idem ja
155 6 |                síce, neborák, ešte nič, čo sa môže stať a čo nie, ale
156 6 |             ešte nič, čo sa môže stať a čo nie, ale sa mu len tak čosi
157 6 |                    aby som si nezabudol čo najpotrebnejšie, – a vezmúc
158 7 |           peňazobažnosti odtiahla. Lebo čo priam Hurdálková aj Šúplatu
159 7 |                obracal po celý ten čas, čo bol na svete.~Príduc teda
160 7 |                nikoho nestretol takého, čo by  mu bol jeho nazbierané
161 7 |                veril, že vraj dlhy, ale čo...~Hovorková ani toľko nepotrebovala,
162 7 |                 Šúplata stŕpol tak, ako čo by priam na soľný stĺp sa
163 7 |                 odrazu vyzradil všetko, čo pani Hurdálková uňho pohovorila.
164 7 |             keby sme chceli vypísať to, čo zas Hovorková na Hurdálkovú
165 7 |                  ako tých spisovateľov, čo o Kocúrkove pár článkov
166 7 |              len o nich vlastne písali. Čo teda Hovorková so Šúplatom
167 7 |                chrbtových kostiach, ako čo by vozy kamenia viezol.
168 7 |                všetko. Sotva dopovedal, čo chcel, vysŕkla do seba poslednú
169 7 |              ani tretina nie je pravda. Čo by sa Šúplata Ľudmily zriekol,
170 7 |              tak oči blyšťali od lásky; čo len pozrel na Ľudmilu –
171 7 |                 že padol do mdloby, len čo mu Hurdálková o dlhoch zmienku
172 7 |             mojej Ľudmily. Ak len môžeš čo dopomôcť k môjmu šťastiu –
173 7 |                keď sme už takto všetci, čo po slovensky píšeme, aj
174 8 |          ohovárať.~Náš Šúplata bol teda čo sa dlhov týka celkom uspokojený
175 8 |               aj do gazdovstva bude mať čo dať – uspokojil sa milý
176 8 |              nevedela od veľkej radosti čo robiť. Prvé bolo, že plesla
177 8 |                na hostí a hostia naňho, čo mu vždy najmilšie bolo.
178 8 |               ležal na zemi.~– Preboha, čo robíš, dievča? – skríkla
179 8 |         poriadne ho po nose brnkla.~Lež čo tu robiť so Šúplatam? Kým
180 8 |            taktická žena a myslela si: „Čo ja viem, čo Brožek ku mne
181 8 |                myslela si: „Čo ja viem, čo Brožek ku mne prišiel? Ktovie,
182 8 |             besednej chyže a obzrúc sa, čo ho to zas kto štopil, svoje
183 8 |              vyhováral poľakaný.~– Hja, čo je otec, to som nie ja.~–
184 8 |                 Ej, veľa jesto šuhajov, čo pasú po bleskoch čiemookej
185 8 |               také na Hovorkovej tvári, čo bolo podobné posmešku –
186 8 |                 na zajtrok ohlášky. „Ak čo myslí tak si rozmýšľala,
187 8 |                ruku chytal. Urobil síce čo mohol, aby dal najavo, že
188 8 |        Ľudmilôčky za rúčky a zato chcel čo do polnoci čakať a prečkať
189 8 |               mľaskol zakaždým papuľou, čo len na Ľudmilku pomyslel.~
190 8 |                 a išla po svojom.~– No, čo nové vo svete? – spytoval
191 8 |                ho ponúkla, aby otvoril, čo on aj chytro urobil a poprebiehajúc
192 8 |                od veľkej radosti nevie, čo robiť.~– No, – hovoril tajným
193 8 |               všetko, o čom prv vedieť, čo prv vidieť nechcel, ako
194 8 |                Brožkovým, takže ani to, čo chcel naposledy povedať,
195 8 |               Hovorková sa stavala, ako čo by sa hanbila za takého
196 8 |                 sokol odlieta, medzitým čo druhý, neistý, ešte len
197 8 |       Potešovala sa v duchu len tým, že čo priam by aj sokol Brožek
198 8 |                 prišiel poriadok začať, čo on aj najspôsobnejšie vykonal.
199 8 |               to vedel prekaziť.~– Vieš čo, – hovoril Milenskému, keď
200 8 |               dobiedzal doň, aby robil, čo má, aby sa presvedčil, ako
201 8 |            budúcnosť s Ľudmilou, – vieš čo, – povedá, – teraz pôjdeme
202 8 |               tak sa s ním láskala, ako čo by ho sama chcela za muža
203 9 |                 Ilona sa tak trhla, ako čo by ju bol dakto po papuli
204 9 |               mala hneď odpoveď.~– Hm – čo pigľujem? Ich krágliky na
205 9 |               Ach, Ilonka moja, Ilonka! Čo viac sa obzerám po tých
206 9 |                 o tom, že je to pravda, čo ste mi vy o nich už dávno
207 9 |                 dakoľko rokov prebehne; čo ona sama bude gazdovať u
208 9 |          nepripisovali. Ja veru nedbám, čo urobia, to, ale len to si
209 9 |                prosím, aby mi povedali, čo naozaj mienia, lebo mne
210 9 |             dorečniť jej nedal Šúplata, čo bol všetok skonfundovaný
211 9 |              duša moja, musím povedať – čo oddávna myslím. Ja nechcem
212 9 |              Písme svätom. Lež, vieš ty čo? Ja som už tak poznal tvoju
213 9 |       usilovnosť, pracovitosť, že veru, čo len na teba pomyslím, vždy
214 9 |               nech sa stane božia vôľa, čo sa ja slabé stvorenie naprotivím.
215 9 |                veď oni tomu rozumejú, a čo sa ja slabé stvorenie naprotivím.
216 9 |               bolo pekné, ako obaja len čo kde šuchlo – razom vyskakovali
217 9 |            zanecháme a pôjdeme pozrieť, čo robia u Hovorkov.~Hovorková
218 9 |            trochu nebola hľadela na to, čo ľudia budú o nej hovoriť.
219 9 |          kmotrách, strynách, ujcoch., a čo ja viem akých svojich priateľoch –
220 9 |                alebo inom novom dočula, čo ju tak mrzievalo, že už
221 9 |                 prihodilo, že medzitým, čo sa ona v kostole modlila,
222 9 |             láskavý čitateľ predstaviť, čo sa to všetko v srdci tejto
223 9 |               neobzerajúc sa ani na to, čo ľudia budú o nej hovoriť –
224 9 |            večné veky vekov svoji, lebo čo boh spojil, to nijaký človek
225 9 |                 Všetci traja už vedeli, čo sa stalo, ale sa veľmi múdrili,
226 9 |                svojich hostí, či vedia, čo je nové?~– A čo také? –
227 9 |               či vedia, čo je nové?~– A čo také? – razom sa všetci
228 9 |                na Brožka, – pán Brožek, čo robíte?~– A ty mlč, – ohriakla
229 9 |                bolo, že žid Renzef, ten čo sa to zo Schlossbergu presťahoval
230 9 |           presťahoval do Bruchoslavíc a čo to vraj aj židovským spisovateľom
231 9 |                vysmial, vysvetliac jej, čo je to za ceduľa. Ona chudera
232 9 |            rozosmial:~– No, – povedá, – čo sa vám robí, za pätnásť
233 9 |           Milenský vyznával, že on nemá čo odpúšťať. Figliar, myslel
234 9 |          romantizoval, ty antiromantik. Čo len chceš? Dal som ti pätnásť
235 9 |                nevestou robili poriadky čo sa božtekov a ich srdiečka
236 10|              nahradiť tým, že zakaždým, čo len von vyšla, vždy za ňou
237 10|               nikdy nemohla vyrozumieť, čo chce, čo pýta.~– Pane bože,
238 10|            nemohla vyrozumieť, čo chce, čo pýta.~– Pane bože, čo len
239 10|             chce, čo pýta.~– Pane bože, čo len chce vždy odo mňa? –
240 10|                 seba spytovala Ilona, – čo len, aký črep chce? A že
241 10|              črepy opatrovať? Aký črep, čo za črep?~Keď tak pod chvíľou
242 10|                 tom črepe, či žrebe, či čo je to, veď ja tomu ani nerozumiem. –
243 10|               na tom, daj mi tú ceduľu, čo si to za ňu pätnásť zlatých
244 10|                  a ono je to tá ceduľa, čo si mi to nechcel za ňu vrátiť
245 10|                mi ju veru zas prepustí. Čo som sa naprosila starého