Chapter

  1 1 |         otázky v zábavníku Nitre?~Tak je, páni moji a panie moje,
  2 1 |             kasíne, a medzitým to nie je tak, lebo stojím teraz pred
  3 1 |          bruchoslavický obyvateľ – či je ženského, či chlapského
  4 1 |              prvá slovenská noveletka je dačo najčerstvejšie v našej
  5 1 |              A ešte keď pomyslíme, že je to čas, čo len priam teraz
  6 1 |               súcich panien.~– Hí, to je zázrak – pokračujú  v začatej
  7 1 |        Klebietkoviech tetky.~Ale ináč je nie, náš Šúplata, hoc priam
  8 1 |         vystrojil k druhej, lebo čože je jemu nájsť si frajerku?
  9 1 |             má – milý pán boh vie, čo je to, že sa len oženiť nemôže!~
 10 1 |    prostriedok beží hrubá čiara, a to je rozpuklina skla – vari bolo
 11 1 |            ešte dosť rovný a jeho oko je tiež na svojom mieste. Vlasy
 12 1 |             také akési pomútené, a či je sklo na ňom zaprášené a
 13 1 |             celé zrkadlo zapĺňa., nie je malá.~Naveky sedieť nemohol,
 14 1 |               rozmýšľať.~– Hm, hm, to je pravda, že Ľudmilka sá vraj
 15 1 |            Ale akože by aj nie! Mladé je to, pekné je to, ohmivé
 16 1 |               nie! Mladé je to, pekné je to, ohmivé je to, a Šúplata
 17 1 |               to, pekné je to, ohmivé je to, a Šúplata Ďorď bol už
 18 1 |           ktosi pánbohvie kde bol! To je všetko pravda, ale, ebugatta,
 19 1 |            vnučka pôjde do služby. Že je ona dedička, to je pravda,
 20 1 |         služby. Že je ona dedička, to je pravda, nuž ale priam zato
 21 1 |              sprostučká bola tiež, to je síce pravda, ale keď si
 22 1 |               u Šúplatov slúži, a tak je už celkom zrastená s domom
 23 1 |               istého  času, ktorý nie je ďaleko. Oni nech len idú,
 24 1 |              nakŕmil? Veď ja viem, že je to lós na dvestotisíc zlatých,
 25 1 |          pomyslieť, že takýchto lósov je nekonečné množstvo, z ktorého
 26 1 |             dosť skoro vyplácať. A to je žid statočný! – Takto odpovedala
 27 1 |              chytro odsekol:~– Renzef je taký kmín ako jeho druhý
 28 1 |              maj si teraz! – Ale toto je hrozná vec – v týchto časoch
 29 2 |            priam ako tento, aj tamten je mládenec, ba hoc priam aj
 30 2 |             ako u tamtoho na návšteve je Silvester, hoc priam všetky
 31 2 |          vyzerá ako u tohto. Milenský je slovenský spisovateľ a toto
 32 2 |      pozakladané. Do druhej chyže nás je nič, tam málokedy býva Milenský.~
 33 2 |           osemsto štyridsaťsedem – to je ďaleký vek od času príchodu
 34 2 |            príchodu svetla na zem, to je pravda – ale pre šťastie
 35 2 |      lenivosti, ogabanosti. Náš národ je nešťastná figúra v histórii!~–
 36 2 |          ľudia, hanbia sa zaň. Aký mi je to národ, keď nemá ani svojho
 37 2 |          robia? Ale reč tiež ešte nie je šťastie a sláva národa!~–
 38 2 |         nariekam na náš národ. A čože je príčina môjho náreku, či
 39 2 |             to isté, čo ty vravíš? Či je to nie hanba a potupa pre
 40 2 |              národ národom robia, ani je nie hoden mena národa, za
 41 2 |               to Jaroslav, – národ mi je ten človek v ňom, ktorý
 42 2 |            prisviedčal Brožek, – nech je tak; ale tu si v rozpore
 43 2 |              vyviesť a naplniť.~– Tak je, braček, – dokončieva!.
 44 2 |          Brožek, – ja ti popustím, že je slovenský národ národom,
 45 2 |              tebou si zabeťárči. Čože je to všetko proti tejto bruchoslavickej
 46 2 |               o mne, otcovi a o sesii je obyčajne tento: „No, na
 47 2 |            obyčajne tento: „No, na čo je to tomu starému Brožkovi?
 48 2 |              žiť a mať pokoj? Ale tak je to, dá sa synovi navádzať!
 49 2 |            navádzať! Myslí si, že keď je Pepíček už tým advokátom,
 50 2 |               by to ináč išlo. Ale to je ten nerozviazaný chlp, že
 51 2 |            povstal! Ale nám advokátom je to predsa pekná poklona!~–
 52 2 |              myslím naopak, že už aká je, taká tá naša národnosť,
 53 2 | sociálnonárodné šťastie!~– No, nechže je tvoje navrchu, veď si slovenský
 54 2 |              že už po ženu idem? A či je nie slobodno k dievčaťu
 55 2 |             Ľudmilu. Ale že inšie nie je v mojej moci, to ty lepšie
 56 3 |            Hovorkovej. Pani Hovorková je vdova po Imrichovi Hovorkovi,
 57 3 |               hnevom hovorievala: „To je sakramentská baba, má jazyk
 58 3 |          teraz pri knižke vyzerá, bár je hodne stará, predsa je radosť
 59 3 |            bár je hodne stará, predsa je radosť podívať sa na ňu.
 60 3 |           nemá veľmi chýrny, len také je to všetko akési domáce.
 61 3 |              myšlienka, a síce tá, že je to vraj kdesi taká móda
 62 3 |      vstupovala do chyže Ľudmilka.~Tu je už teda lakôtka pre mojich
 63 3 |               Silvestra, keď aj teraz je pekná. Keď dnu vošla, nič
 64 3 |              tebe všakovakí, ale čože je po všetkých, sú to napospol
 65 3 |         synkovia medzi nimi; lenže čo je po tých? Oni by tiež radi
 66 3 |          Miluška moja! Jaj, jaj, málo je toho u nás na dačo súce!
 67 3 |           nevdojak vykríkla: – No, to je on, tuším ho sám pán boh
 68 3 |             babke do ucha: – Ach, nie je to on!~– Kto?~– On.~– No
 69 3 |               moja, oni sa mýlia, nie je to on!~Hovorková: – Ale
 70 3 |               Mlč s takými vtipmi, to je on!~A tak začala novú rozprávku
 71 3 |     Hovorkovej, tíško jej šepla: – To je on, babka moja to je on!~–
 72 3 |               To je on, babka moja to je on!~– Kto? – spytovala sa
 73 3 |             strachom sa trasúc.~– Ten je tu posledný raz, to ti povedám! –
 74 3 |              fragen darf! – Či, akože je to po slovensky? – pichala
 75 3 |              Tu máš, chlape, hľa, ako je to Ľudmile do očí pozerať!~
 76 3 |        sokolom, lebo dobre videla, že je Šúplata zaľúbený a o inšie
 77 3 |            Viedni toho chlapca –~– Čo je aj v Pokladnici o ňom reč? –
 78 3 |          Jaroslav.~– Hej, hej, ale to je nič proti môjmu obrazu,
 79 3 |         husára, hahaha, ahahahaha! To je pekné! – Smial sa, až mu
 80 3 |             dvaja tam utekajú! Ej no, je to obrázok, uhuhuhuhu!~Ani
 81 3 |              No, či aj ten ich Poklad je taký? – spytovalo sa ho
 82 3 |              mdlobách.~– Preboha – čo je to? Pán Šúplata umiera,
 83 3 |                sakramentské slovo, už je tu, ja ich milujem, ich
 84 3 |            hlade, nahote a o tom, aký je teraz chudobný človek nešťastný.
 85 3 |         tisíce by som platil, také mi je to všetko vďačné. Sám by
 86 3 |           chcela sadnúť.~– Hm, hm, to je pekne a mňa to teší, – chválila
 87 3 |               nemajú čo báť. Za jedno je moja vnučka poslušné dieťa,
 88 3 |             do chválenia Ľudmily, aká je len vraj múdra.~– Keď ma
 89 3 |           nichts zu sagen, to nič nie je; Milenský sa, chudák, dakedy
 90 3 |         dakedy tú knižku donesie. Nič je v tom nie inšieho, nech
 91 3 |          nikoho nemám – no vidia, ona je dedička moja!~– No pán boh
 92 3 |             smiala sa Hovorková, – to je dobre, láska nemôže byť
 93 3 |           vidia, Herr von Šúplata, to je tajomstvo ich strachu, oni
 94 3 |          zavolať.~– Ale tak, tak, kde je len toľko, čo len tak dlho
 95 3 |         bezpochyby pri čeľadi, keď im je to dievča hospodárske.~Šúplata
 96 3 |          zaiste, že to všetka nič nie je tam, kde sú stotisíce, ale
 97 3 |              si akási splašená, čo ti je, – kIadúc na stôl sviecu,
 98 3 |              rečí.~– Šúplata ťa pýta. Je veľmi bohatý a môže a chce
 99 3 |              ťa zaopatriť po grófsky. Je síce trochu obstarný, ale
100 3 |             paňou do svojej smrti. Že je taký trošku neokrôchaný,
101 3 |          neokrôchaný, to tiež nič nie je, my ho vycibríme. To tí
102 3 |           čosi neohrabané. Jeho srdce je to najlepšie a ľúbi ťa tak,
103 3 |        učených ľudí daktorého, ale to je ešte to najhoršie šťastie.
104 3 |          šťastie. Hovorí sa, že láska je v manželstve najpotrebnejšia,
105 3 |              ich pekné dedičstvo.~Veď je pravda, že aj láska je dobrá
106 3 |            Veď je pravda, že aj láska je dobrá v manželstve, ale
107 3 |          privykla, a teraz vidíš, ako je mi dobre. Tiež som išla
108 3 |              si ty v mojom dome? Tebe je nie Šúplata po vôli? Nuž
109 4 |                              4~No, už je Nový rok tuná!~Dajžebože
110 4 |              to všetko, čo im želáme, je v našej moci, takže im to
111 4 |           radšej o tom! Očuť síce, že je kdesi taký kraj, kde vraj
112 4 |              a ta po bočných cestách.~Je teda teraz, ako som už hore
113 4 |            pokým Šúplata nepovie, kto je ten ktosi.~Pilo sa teda
114 4 |              kým Šúplata nepovie, aké je to dievča.~A Šúplatovo srdce
115 4 |             tajomstva sa vyzradil, že je on veru ženích, lebo že
116 4 |            zveril novinku, že Šúplata je ženíchom.~Takto, hľa, sa
117 4 |            odkundesa! Dajtimibože, že je on tam tým akýmsi šriftštelerom!
118 4 |        slovenské knihy vyhadzovať! To je – aus!~A ako sa na poludnie
119 4 |          trstenice tam niet! – Kde mi je trstenica? – zahrmel chripľavým,
120 4 |       neprepláknutým hrdlom. – Kde im je trstenica? Tam už vyše hodiny
121 4 |         Šúplatovým nohám kotúľal.~Ako je to dobre, že sú tie peniaze
122 4 |             hovoriť o Hovorkovej, aká je múdra a bohatá pani a aké
123 4 |            krásne a gazdovlivé dievča je tá jej vnučka. Šúplata sa
124 4 |         vidiac, že jeho tajomstvo nie je viacej tajomstvom, pustil
125 4 |         vrecku v peniazoch.~„No teraz je čas,“ myslela si skormútená
126 4 |         skormútená stará panna „teraz je pán dobrej vôle, teraz zakúsil
127 4 |              pre svoju skúposť, teraz je Nový rok, teraz sa lapá
128 4 |            lapá za vrecko, teraz teda je čas, a tak teraz doňho s
129 4 |            šťastný byť, a ten môj lós je tiež 1847. Hádam je im ustanovené
130 4 |               lós je tiež 1847. Hádam je im ustanovené od boha, aby
131 4 |           svoje usilovanie sa.~– Toto je hrozná vec, ja ju mám oslobodzovať
132 4 |            päť zlatých v striebre, to je teraz pre chudobného človeka
133 5 |                        5~U Milenského je tak, ako ani v jednom dome
134 5 |              A veď aj dobre mal, lebo je to hotové nešťastie pre
135 5 |           Bruchoslavičania. Najlepšie je nechať ich o sebe hovoriť
136 5 |              Ja už len tak myslím, že je to najlepšia cesta, keď
137 5 |       klebetia bruchoslavické papule, je ten tvoj sok?~– Ani nie
138 6 |                   6~Hurdálkoviech dom je v Bruchoslaviciach opavdivý
139 6 |              kto stojí. Pánbohvie, čo je to, že každý človek má svoju
140 6 |     bruchoslavických domov.~Toto teda je tá istá Hurdálková, ktorej
141 6 |              sedí pri stolíku. Ale to je ešte nič také čudné, veď
142 6 |             Poklade“ prehŕňal, ale čo je čudné na jeho sedení pri
143 6 |             jeho sedení pri knihe, to je: Šúplata má pred sebou najnovšiu
144 6 |               zdnuka, kniha hrubá, to je všetko pravda, ale čo je
145 6 |              je všetko pravda, ale čo je to len za reč, keď tam všade
146 6 |            dvadsiatniky! – Ej, ej, to je, pravda, mnoho. Kto vraj
147 6 |             rok nič z neho nemať – to je tiež škoda! Lež čože už
148 6 |               predsa najmúdrejšia vec je, že tá starenka sa už tak
149 6 |            ale horké jej požitie, veď je už taká ako tá hrachovina.
150 6 |              sa chcela prezvedieť, čo je vo veci. Že si chcú vziať
151 6 |              kdesi-čosi Šúplata, – už je to isté, že si ja budem
152 6 |                čo nevedia, aká bohatá je Hovorková, moja budúca pani
153 6 |            Celé mesto nič nevie, lebo je Hovorková múdrejšia ako
154 6 |           rozum, haj, pravda, lebo že je to mňa len tak oslepiť!~–
155 6 |               úroky splácajú a pokiaľ je gazdovstvo pokope. Nech
156 6 |               si mľaskol nahlas), veď je to len decko! – A keď si
157 6 |          bruchoslavičiactvo – ach, to je hotové nešťastie pre človečenstvo,
158 6 |                už sú oni len, no a či je nie tak?~– No veď vravím,
159 6 |            ďalej Hurdálková, – ale čo je po takej žene, ktorá im
160 6 |              majú to tajomstvo, prečo je vždy horšie v krajine. Vlastne
161 6 |            páni chodia do školy. A to je dobre, taký už potom, keď
162 6 |               rozmýšľať. Už vidím, že je toto ťažký krok – táto moja
163 6 |        Hovorkovmu veriť treba!“~No to je hrozné s tou láskou, keď
164 6 |         srdciach nemajú. Šúplata Ďorď je v duchovnom boji postavený.~–
165 7 |            dievča, o ktorom vedel, že je jediné v celých Bruchoslaviciach
166 7 |             ale tak, že už myslel, že je Šúplata naveky rozvedený
167 7 |         všetkého toho ani tretina nie je pravda. Čo by sa Šúplata
168 7 |           takými nádejami.~Hurdálková je Bruchoslavičianka – a viac
169 7 |              odcokáme od Hovorkov. On je skučko, zato aj to verím,
170 7 |        zmienku urobila. Aj to nič nie je, že je ako mačka až po uši
171 7 |         urobila. Aj to nič nie je, že je ako mačka až po uši zaľúbený
172 7 |          druhá klebetnica nepovie, že je to nie pravda? Najmä, keď
173 7 |             keď on do Ľudmily a doňho je stará drnda zaľúbená.~–
174 7 |          zaľúbený? Či tvoja láska nie je len láska dákeho turistu,
175 7 |          ženiť a neženiť. Ten boj nie je dávno dokonaný, dokonávam
176 7 |              len skoro sa berme, dnes je osudný večer, lebo musím
177 7 |           chumaj taký svižký bol? Veď je to také hlúpe teľa na svete,
178 7 |           naši, tam prídete. Ale nech je už, ako chce, my sa tiež
179 8 |          dievča musí pripraviť, a ako je to možné? Taký krátky čas!
180 8 |             dediť po otcovej smrti, a je k tomu advokát!~A takýmito
181 8 |            dobre, veľkým kapitalistom je najlepšie na tomto svete,
182 8 |             chudobného človeka. Ktože je v Bruchoslaviciach bohatší
183 8 |         vyhováral poľakaný.~– Hja, čo je otec, to som nie ja.~– Ale
184 8 |            teplo ju prechádzalo.~– To je človek, – myslela si sama, –
185 8 |           vyjde na svetlo a za týždeň je dosť času prezvedieť sa –
186 8 |            nej aj takí gavalieri, ako je Brožek, nanášajú. Bezmála
187 8 |             hádajte, páni moji, ktorá je?~Ale táto otázka, akokoľvek
188 8 |           lutrie obohacovať.~– Ale to je čudné číslo, – pokračoval
189 8 |             dvestokrát tisíc vyhrala, je číslo 1847. Teda tento nový
190 8 |        Šúplatovej hlave.~– Nuž, akože je to, ako? – spytoval sa už
191 9 |          väčšmi presviedčam o tom, že je to pravda, čo ste mi vy
192 9 |         hovorila, pre nich to nič nie je súce. Ale – nech si urobia,
193 9 |        kulifaj nezabudol na mňa, a to je len predsa pravda, že stará
194 9 |            tomto slobodnom stave; nie je dobre byť človeku samému,
195 9 |           krivá, ja chudobná.~– Dobre je, – šeptal si Šúplata, –
196 9 |             hanblivo Ilona, – ale keď je už tak... vtom otŕčal aj
197 9 |              sa Ilona nedozvedela, že je bohatšia ako on sám, a aby
198 9 |           sľúbenici takí chalani, ako je ten mlynársky tovariš, vláčili? –
199 9 |       zdržovali. Ale teraz – pusto mu je pred očami. Tieto postavy
200 9 |            tom ani písať nejdem, lebo je to nemožné. K tomu ja som
201 9 |           svojich hostí, či vedia, čo je nové?~– A čo také? – razom
202 9 |            mojej Ľudmile – nie, to mi je nie možné zniesť, ja sa
203 9 |             ďalej nečakal, vidiac, že je teraz pre jeho fígle príhodný
204 9 |         vykĺznuť.~– Hej – hej, pravda je. Nuž a čože by chceli, akú
205 9 |               Ilonu, že vraj ten žreb je hotová banknota, za ktorú,
206 9 |           vysmial, vysvetliac jej, čo je to za ceduľa. Ona chudera
207 9 |               a takého huncútstva nie je schopný ten istý mladý advokát.
208 9 |                 ktorý, nevediac o čom je reč, len tak stŕpal, vidiac
209 9 |             žartoval Brožek, – no, to je pre mňa veľká satisfakcia
210 9 |         vohľadoch bývanie, predsa len je istejšie ako také náhle
211 10|            tom črepe, či žrebe, či čo je to, veď ja tomu ani nerozumiem. –
212 10|           štastie stretlo. ja reku že je to dáka interesová kniha,
213 10|         interes doniesol. Ach – a ono je to tá ceduľa, čo si mi to
214 10|       pomyslenie vedel, že Brožek nie je taký blázon, aby vydal žreb,
215 10|            Bruchoslaviciach? Lebo ona je usilovná v navštevovaní
216 10|             jarmokov a, slovom, rínok je jej najmilšie miesto.~Tento
217 10|         najmilšie miesto.~Tento párik je teda druhý párik v Bruchoslaviciach,
218 10|             Bruchoslaviciach, ktorému je ten čas od Silvestra do