Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
uškodit 1
ušlo 3
úštipok 1
už 207
užit 1
užitocný 1
v 201
Frequency    [«  »]
218 je
210 aj
207 tak
207 už
201 v
192 by
178 do
Jozef Miloslav Hurban
Od Silvestra do Troch králov

IntraText - Concordances


    Chapter
1 1 | storočia! A preto ja viem, čo čakať môžem od láskavého 2 1 | vopred sa osvedčujúc, že raz bez chvály spisovateľom 3 1 | samo chváli, pristúpime radšej len k samej historke.~ 4 1 | kapitálu posielal. Bol to, ako teraz každý šípiť môže, 5 1 | tak pomenovali, ako stojí na jej čele napísané.~Teda 6 1 | a ženby.~Bol on zavčerom ako na isté u Kačenky Kriklákoviech, 7 1 | rozmýšľa usilovne o tom, ako by predsa raz mohol zlomiť 8 1 | Šúplatovi tento stav slobodný celkovito spríkril a znechutil. 9 1 | zrkadle nedá dobre vidieť. neviem, či ozaj také 10 1 | rozprávať.~– No ale ad animam ma viacej Silvester nenájde 11 1 | dcérou dávať. A keby nemal, by som ani slova nepovedal, 12 1 | kýmsi iným blázni. Toho plné Bruchoslavice. Ale 13 1 | je to, a Šúplata Ďorď bol vtedy do sveta súci šuhaj, 14 1 | aj k nám dakedy? Ej, ej, hen do Kriklákov vedia nazerať?“ 15 1 | krásnu cnosť, že bola väčšmi stará ako mladá a 16 1 | Šúplatov slúži, a tak je celkom zrastená s domom 17 1 | mladý pánko? Neviem, či takto do druhého Silvestra 18 1 | Silvestra svoji budeme, oni čosi naozaj zmýšľajú, a 19 1 | dobre majú, lebo veru mne sa tiež odnechcieva toho služobníckeho 20 1 | čosi-kamsi bávala, ale teraz tie časy pominuli a ja ich 21 1 | mladý pánko, premeniť, čo priam aký bohatý, 22 1 | daromného papiera?~Ilona počala z krivej nôžky na rovnú 23 1 | vo veci! Ilona, bár bola trochu poľakaná, predsa 24 1 | žreb od nej neodkúpil, lebo bola plná strachu, že svojich 25 1 | zlatých“, bár sa Šúplata dakde po bruchoslavických 26 2 | spisovateľ a toto vari stačí na to, aby moje láskavé 27 2 | z plného hrdla Brožek, – ty len zas na ten národ 28 2 | len národom nie a ty by si rád videl národné zástavy 29 2 | svojou odpoveďou, vraviac pokojnejšie: – Ale ja práve 30 2 | zotrieť!~– Nuž a ktože ti teraz bude národom? – spytoval 31 2 | osobne ruvať musím. Ja som u všetkých Bruchoslavičanov 32 2 | som ti to mal rozprávať! aj ten môj neborák otec 33 2 | za sebou jedného: „Aha, ten jeho premúdry syn chce 34 2 | Myslí si, že keď je Pepíček tým advokátom, žecelé 35 2 | Pepíček už tým advokátom, že celé Bruchoslavice aj s 36 2 | ja myslím naopak, že aká je, taká naša národnosť, 37 2 | vyššej teórie; ale žiadajúc skutočné rozvitie sa nášho 38 2 | zhľadával svoje háby. – by som sa bol skoro oneskoril, 39 2 | Nuž a vari myslíš, že po ženu idem? A či je nie 40 2 | mládencovi v Bruchoslaviciach dačo počul; ale ťa teraz 41 2 | rezkých šuhajcov!~A keď sme takto vyprevadili ako pána 42 3 | 3~ sa z toho Silvestrovho večera 43 3 | Krása a peniaze podmanili inakšie svety, čo by teda 44 3 | parom ostrý!“ – Lež poďmeže bližšie.~Na Silvestra sedela 45 3 | nos rovný z bledých, časom pooraných líc vykukával, 46 3 | totiž aj do Bruchoslavíc, to veru neviem s kým, dosť 47 3 | síce, či sa pani Hovorková aj predtým s touto myšlienkou 48 3 | minulého roku sa modlila ako v novej myšlienke oblečená. 49 3 | do chyže Ľudmilka.~Tu je teda lakôtka pre mojich 50 3 | panny ostarievajú a potom na nič nie súce.~Ľudmilka 51 3 | drahá! – odpovedala Ľudmila, aj trochu strachom sa trasúc.~– 52 3 | všetkých našiel.~Šúplatu boli akosi ťažko donútili 53 3 | nadobudol smelosť, takže sa jednou rukou aj pustil svojej 54 3 | sa potím, – začínal teraz sám diškurz. Ľudmilka pozrela 55 3 | Šúplata zaľúbený a o inšie jej oddávna nešlo, len že nemohla 56 3 | prihovárajúc sa mu, akoby nič, – či videli toho husára, čo to 57 3 | upokojiť nevedel. Keď sa do vôle nasmial, nevedel 58 3 | do vôle nasmial, nevedel potom, čo hovoriť. Len sa 59 3 | pri stole, na stolicu sa neopovážil sadnúť.~– No, 60 3 | modlitby bez obrázkov.~Ľudmila nevládala udúšať smiech, 61 3 | aleborád mám“, alebo čo také, čím sa obyčajne 62 3 | zem dupol, ale vysloviť raz to, čo chcel, nemohol. 63 3 | nevedela, čo sa stalo, len keď Šúplata ležal vystretý na 64 3 | chyže, Šúplata prichodil k sebe, takže nebolo mu 65 3 | No, sakramentské slovo, je tu, ja ich milujem, ich 66 3 | starej do ucha: – Nech to len oni spravia všetko s 67 3 | chabral sa preč.~– No, keď len idú a idúteda nás 68 3 | ale sotva sa obrátila, Ľudmila bola späť, so sviecou 69 3 | sviecou prišla.~– No ale si tu? A tam na tie malé krútené 70 3 | ty – nehnevaj ma! Či si zabudla, aká si ku mne prišla?~– 71 3 | išla mladá, krásna zaňho obstarného. Keď si pomyslím, 72 3 | Tak vidíš, Miluška moja, si očula a vieš, ako to 73 3 | Šúplatovie Ďorďa. Ani to ináč byť nemôže.~Toto bol 74 3 | sa rozplakala a nevládala ani slova ďalej prehovoriť. 75 4 | 4~No, je Nový rok tuná!~Dajžebože 76 4 | novelistke robia, vtedy by tokebybolo naveky pre 77 4 | pre naše obecenstvo.~Teraz len poďme ďalej a netúlajme 78 4 | Je teda teraz, ako som hore povedal, Nový rok, 79 4 | Šúplata ešte spí, bár si o ňom dávno celé Bruchoslavice 80 4 | Takto, hľa, sa to stalo, že včasne ráno roku 1847 bolo 81 4 | zrána len hádali, vedeli všetci s istotou, lebo Dorka, 82 4 | Kde im je trstenica? Tam vyše hodiny čaká s ňou Hovorkovej 83 4 | nedostala. Bolo to teda do tej obyčaje vošlo, že 84 4 | dievkou zmilujú. – Máme z pomoci božej rok 1847, 85 4 | Brožkovi, ktorého sme aj my trochu poznali, vedela dobre 86 5 | myšlienky a pojmy.~– Tak by... bola práca hotová, – vzdychol 87 5 | nezúfaj, vieš, že som ti vo viacerých prípadoch pomohol; 88 5 | prípadoch pomohol; a teraz sa aj ten môj otec obmäkčieva, 89 5 | som ja čarodejník, a či si zabudol, ako som starej 90 5 | starosti ako životu. Ja len tak myslím, že je to 91 5 | Milenský.~– No veru, ja som tiež za života dosť horkých 92 6 | lebo tak to videla“, mala pravdu, najmä keď bola 93 6 | prepustiť pár sto zlatých. ľudia ani nechodili na radný 94 6 | na Janka Dávida. Keď sa bol hodne nadíval, zavrel 95 6 | je tiež škoda! Lež čože robiť, keď som ja len ozaj 96 6 | Eh, ber ho reku čert aj ja sa musím len dačo 97 6 | dvadsiatniky koštuje! Hihihi si aspoň budem vedieť reč 98 6 | vec je, že starenka sa tak zostarieva. Myslí si 99 6 | horké jej požitie, veď je taká ako hrachovina. 100 6 | nepočul.~Druhý raz bol klepot ráznejší, tak sa Šúplata 101 6 | ja ich dobrá priateľka a ani nedbám, či sa budú hnevať, 102 6 | ani nejdú, ale letia, ja baba, môj syn otcom štvoro 103 6 | to oni, Herr von Šúplata, takto celkom dokonali? počínala 104 6 | odsekol kdesi-čosi Šúplata, – je to isté, že si ja budem 105 6 | hlavu a spytoval sa celý akosi napaprčený ďalej:~– 106 6 | gavalier, a od jeho smrti sa tiež dačo strovilo! A čo 107 6 | frntolí, robiť sa ťaží, roky, toť štvrtý nastáva taký, 108 6 | len decko! – A keď si to raz bol vyslovil, tak mu 109 6 | klebetárstvo, dala sa rozprávať o samej Ľudmilke, lebo ona 110 6 | práve to myslel; ej, ej, oni len, no a či je nie 111 6 | čo sa to teraz počínajú aj sem, do našich Bruchoslavíc 112 6 | ostatné.~Šúplatom ale aj toto trhlo tak, že dupnú nohou, 113 6 | keď ja od ktoréhosi času ani len pero a papier nemôžem 114 6 | otázku stará. Všetko to teraz len do tých škôl lozí, 115 6 | Fressdorfčanov, ktorí skutočne len bohatých prijímajú do 116 6 | nasledovať budú. Vo Fressdorfe len mladí páni chodia do 117 6 | školy. A to je dobre, taký potom, keď aj vychodí školy, 118 6 | Šúplata, – ale keby sa to aspoň pred jedno pätnástimi 119 6 | ženu vzali.~– Ej to by som len, pánu bohu prisahám, 120 6 | takže Hurdálkovej počínalo tiež horúce po chrbte sa 121 6 | takom hroznom položení. boli teda dvaja hotoví doktori 122 6 | prebral. Lenže nebolo s ním nič čo začínať, čo bol taký 123 6 | usilovnejšie o všetkom rozmýšľať. vidím, že je toto ťažký 124 6 | vyprevadiac ju, dal sa potom sám a sám naozaj rozmýšľať 125 6 | hlave vrčalo, ako že by on mal na zajtrok byť z kancľa 126 6 | usmieva, keď vidí, že sa aj on so slovenskou národnosťou 127 6 | pritom, rozumie sa, na dlhy ani nepomyslel.~ 128 7 | Kocúrkova, ktorá okolnosť dakoľko ráz do rozpakov 129 7 | rozdelené, lež my nestihneme túto rozprávku opisovať.~ 130 7 | milým diablom.~A že o tom každý v Bruchoslaviciach 131 7 | Hovorkovej odhovárať.~A my vieme, ako svoj zástoj vyviedla, 132 7 | samej dozvedelale tak, že myslel, že je Šúplata naveky 133 7 | mohol najlepšie, utešoval.~– sa vraj Šúplata ani neobzrie 134 7 | svete, a tak ďalej.~– No si ty len predsa Bruchoslavičan, – 135 7 | Hovorkovej srdca, ako si ho ty dávno vyhrýzol zo srdca 136 7 | paroma! Ako náš čitateľ vie, Šúplata sa dosť naklebetil 137 7 | tam prídete. Ale nech je , ako chce, my sa tiež musíme 138 7 | do Hovorkov.~No, keď sme takto všetci, čo po slovensky 139 8 | celkom so sebou spokojní. To vieme, že si Hovorková so 140 8 | celej Hurdálkovej famílii – mal dosť, takže si nežiadal 141 8 | týka celkom uspokojený a len istotu chcel vedieť – 142 8 | všetko skončila, ale že by sa zajtra mali jej vnučke ohlášky 143 8 | počiatku, a my si svadbu len hodnú musíme vyťať, 144 8 | vyťať, priam zato, že ma Hurdálková za dlžnicu vyhlásila. 145 8 | sa milý Šúplata celkom a len Ľudmilku si. žiadal 146 8 | oni, Frau von Hovorková, dosť zlého o mne hovorí... – 147 8 | na rozmanité otázky.~– No to len viem, – žartoval 148 8 | vždy väčšmi páčil, takže teraz ničomu sa tak netešila, 149 8 | ináč namyslel. To zaiste nijako nemohol zniesť, keď 150 8 | jemu nemilých hostí, aby potom so starou aj s mladou 151 8 | u tej Hovorkovej, keď sa k nej aj takí gavalieri, 152 8 | pomyslel.~Keď sa zdalo, že všetkých predmet rozprávky 153 8 | tajným hlasom Brožek, – šťastný, kto byť šťastným, 154 8 | je to, ako? – spytoval sa celý prevrátený.~Brožek 155 8 | nikoho, neočul nikoho, keď mal chuť načisto zutekať, 156 8 | lebo tento náš šuhaj sa tak bál Hovorkovej, že sa 157 8 | nahováračstvo celkom zabúda. mu aj znamenia dával, aby 158 8 | Ľudmily vrtel. Túto počínal tiež omŕzať, lebo by si 159 8 | opustil chyžu. Brožek by bol rád napravil všetko, 160 8 | Hovorkovale k Milenskému sa doklepať nemohol.~Tu vidíme, 161 9 | pravda, čo ste mi vy o nich dávno hovorievali: samá 162 9 | si úprimné slovo. Ja ti , duša moja, musím povedať – 163 9 | Lež, vieš ty čo? Ja som tak poznal tvoju vernosť, 164 9 | a ani takých šiat nemám, by som sa len tiež musela 165 9 | povedá Ilona, –keď to len a byť, nech sa 166 9 | veru tiež veľmi, a to oddávna ľúbim a chcem ich 167 9 | hanblivo Ilona, – ale keď je tak... vtom otŕčal aj Ďorď 168 9 | sľúbenicu Šúplata. A toto mu len skôr pristalo – ako 169 9 | budú pri oltári.~– A to len bude inakšia komasácia170 9 | Ako by to bolo, keby sa k mojej sľúbenici takí chalani, 171 9 | prechodiac sa po chyži, zmýšľal len, ako by sa dostal von 172 9 | chyže Brožek, lež nebol to ten včerajší Brožek. Vážny 173 9 | ďalej doňho tak, že Brožkovi ľúto bolo. Osvedčoval sa, 174 9 | Ľudmila jeho ženou stala.~– som prestal vo všetko to 175 9 | nebolo v kostole, ona sa vo svojej rodinnej stolici 176 9 | šeptania o nej bolo. To bolo do nevystátia, ba by bola 177 9 | usmievanie sa a obzeranie na ňu. sa v duchu zas zariekala, 178 9 | priateľoch – trúfajú, že sa kázeň začne. Tak sa stáva, 179 9 | hneď všetko najprv zvedela, nejeden raz taká nešťastná 180 9 | čo ju tak mrzievalo, že koľko ráz si zaumienila 181 9 | o čom všetci ľudia chýr do kostola doniesli a ktorí 182 9 | ako teraz.~Kázeň sa jej taká dlhá zdala byťako 183 9 | nevedela sa toho amen dočkať. neverila, len skôr sa von 184 9 | ten mi to uzná. Ona si len v slzách obľahčenie 185 9 | nerozlúči.~– No, nech sa bár o zem hodí Hovorková, – 186 9 | meštianka. Ostatné sa malo len po sobáši doplniť.~– 187 9 | potešiteľ. Všetci traja vedeli, čo sa stalo, ale 188 9 | otázkach a odpovediach nemôžuc ďalej zdržovať u seba najnovšiu 189 9 | s radujúcimi sa.~– No ma ten doriadil, ten naničhodník, 190 9 | o Šúplatovi.~Ale Brožek ďalej nečakal, vidiac, že 191 9 | stál na svojom a prosil teraz celým citom na kolenách 192 9 | o Ľudmilu. Hovorková sa celkom vážne obzerala po 193 9 | ani neoslavuje – ja som inakšie sumy povyhadzoval 194 9 | Halibali, trci-frci, by si zas romantizoval, 195 9 | tretí deň po svadbea tak na druhý týždeň ustanovili.~ 196 9 | týždeň ustanovili.~Nám teraz nič neostáva, ako dáko poriadne 197 10| vysedávali. Rád by bol býval sám so svojou Ilonou. Hľadel 198 10| otázkou, na mrzutý tón vychádzajúcou.~– Ale čože 199 10| vychádzajúcou.~– Ale čože mi raz nepovieš, kde máš ten 200 10| Ahá – ach no, viem, viem teraz. Kto by teraz na pätnásť 201 10| zúfala.~– Nože netrkoc mi toľko za ušami, ale dones 202 10| nestratila, ktoré som sama mala za stratené. Tak, hľa, 203 10| Ilona, chudera, nevedela ani dobre stáť od strachu.~– 204 10| nanovo hrmel Šúplata.~– Ja 1ós nemáma rok 1847 majú 205 10| na žreb.~– Nože, nech sa len nehnevajú, mladý pánko, 206 10| trstenicou mastieva, o tom rozprávať nebudeme. Dlho 207 10| vymastil.~Lež to sa len teraz spýtať môžeme, a to


Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License