Chapter

  1 1 |           pohlavia – vie, ako sa pán Šúplata oženil a ako sa to stalo,
  2 1 |            sedel vo svojej chyži pán Šúplata Ďorď, aspoň sa on takto
  3 1 |        naháňalo, a to bolo – neborák Šúplata nemohol sa oženiť!~– Hí, –
  4 1 |          tetky.~Ale ináč je nie, náš Šúplata, hoc priam bol bohatý ako
  5 1 |               naposledy zneľúbi.~Pán Šúplata sedel pred zrkadlom, a my,
  6 1 |              to sa len tak zdá, lebo Šúplata má nos ešte dosť rovný a
  7 1 |          väčšmi zabelie, hneď ho pán Šúplata čímsi potiera, takže keď
  8 1 |        zaprášené a pomastené, keď ho Šúplata vždy prstami utieral, aby
  9 1 |         pekné je to, ohmivé je to, a Šúplata Ďorď bol už vtedy do sveta
 10 1 |     prihovárala! Že vraj – „Herr von Šúplata, prečo sa nepáči aj k nám
 11 1 |      nevidieť ho celý celučičký.~Náš Šúplata nedržal veľa na kuchyňu
 12 1 |      vohľadov.~Teraz teda, ako chcel Šúplata na zálety ako krahulec zo
 13 1 |          vôle? – prihováral sa Ilone Šúplata, nepokojne prekračujúc z
 14 1 |     rozvinujúc žreb z veľkej lutrie.~Šúplata, zazrúc žreb, ani nevedel
 15 1 |          Takto odpovedala Ilona, ale Šúplata chytro odsekol:~– Renzef
 16 1 |              z hlavy aj z vrecka pán Šúplata vyfúkol.~– Nech si kúpia,
 17 1 |            urobila reči koniec, lebo Šúplata div že sa neprevrátil spiatkom,
 18 1 |             pätnásť zlatých“, bár sa Šúplata už dakde po bruchoslavických
 19 2 |              na to isté, na ktoré aj Šúplata, myslí, u tohto tak ako
 20 3 |              dolu nosom do chyže pán Šúplata.~Pani Hovorková zhíkne a 
 21 3 |          okamihu predniesla, nevedel Šúplata ani slova odpovedať. Prvé
 22 3 |            ona svoju reč a „Herr von Šúplata“ sem, „Herr von Šúplata“
 23 3 |              Šúplata“ sem, „Herr von Šúplata“ tam, len tak lietalo z 
 24 3 |          lietalo z jej ústočiek.~Lež Šúplata začal len zas: – Taký akýsi
 25 3 |              pravdu Šúplatovi: – Pán Šúplata sú povestný mešťan a učený
 26 3 |              nemohol na jej prijatie Šúplata sťažovať, aj ona, bár ináč
 27 3 |             jej prišiel na prekážku.~Šúplata pomaly nadobudol smelosť,
 28 3 |        utieral si pot z tvári.~– Pán Šúplata sa potia, – začínala reč
 29 3 |       odpovedať? Myslel, myslel milý Šúplata, čo povie, až mu šťastne
 30 3 |              Ľudmilka sa usmievala a Šúplata sa síce opovážil svojím
 31 3 |              strmo, lebo videla, ako Šúplata túto múdru reč na ňu obracia,
 32 3 |             lebo dobre videla, že je Šúplata zaľúbený a o inšie jej už
 33 3 |            mládenca. Keď, ako vieme, Šúplata s Kriklákoviech Kačenkou
 34 3 |            mieste zatrímalo.~Šťastný Šúplata si tak oddýchol, ako čo
 35 3 |            Pokladnici, čosi spievať. Šúplata sa rozosmial, to zavdalo
 36 3 |            mohla svoj smiech pustiť. Šúplata hehehe, Ľudmila chichichi,
 37 3 |             ja smejem? – spytoval sa Šúplata Ľudmily, ale táto sa zas
 38 3 |              Pán boh to vie, čomu sa Šúplata smial, lebo ani Ľudmile
 39 3 |              odpovedala Ľudmila. Lež Šúplata zas nevedel, ani kde mu
 40 3 |              čo sa stalo, len keď už Šúplata ležal vystretý na stolici,
 41 3 |              Preboha – čo je to? Pán Šúplata umiera, pomoc, babka, pomoc,
 42 3 |              prišli všetci do chyže, Šúplata prichodil už k sebe, takže
 43 3 |         vyzerá.~– Tuším im, Herr von Šúplata, trochu mdlo prišlo, – prihovárala
 44 3 |               prihovárala sa mu; ale Šúplata sa trhol na tie slová, pretrel
 45 3 |             lásku.~– Ale tento hlúpy Šúplata by mal byť mojím mužom?~–
 46 3 |            pred babkou.~Nato prišiel Šúplata s Hovorkovou, obaja spokojní;
 47 3 |             domov a nik ho nezdŕžal, Šúplata chcel tiež, ale toho nasilu
 48 3 |           tom ostane, však, Herr von Šúplata?~– Čo len povie na to frajlička?
 49 3 |             mi ráčia veriť, Herr von Šúplata. No veď by som ja tej dala,
 50 3 |        Hovorkoviech, – posilňoval ju Šúplata, – však ona nič nemá a ja
 51 3 |        človeka, – takto pretŕhal reč Šúplata.~– Hehehe, – smiala sa Hovorková, –
 52 3 |           miluje! No vidia, Herr von Šúplata, to je tajomstvo ich strachu,
 53 3 |           tak dlho vyprevádza? – zas Šúplata, krútiac hlavu ku dverám,
 54 3 |            je to dievča hospodárske.~Šúplata mľaskol papuľou, až sa tak
 55 3 |          vstúpila Ľudmila do chyže a Šúplata akoby nič nevidel schopil
 56 3 |              a ponúkala ho popredku. Šúplata sa dva razy obrátil chrbtom
 57 3 |          dlhý prúd babkiných rečí.~– Šúplata ťa pýta. Je veľmi bohatý
 58 3 |              mojom dome? Tebe je nie Šúplata po vôli? Nuž a čože chceš,
 59 3 |       Ľudmilu sladký sen.~Ktovie, čo Šúplata robí a ako bude spať bez
 60 4 |               a síce tento 1847. Pán Šúplata ešte spí, bár si o ňom už
 61 4 |             vítať. Sotvaže sa ukázal Šúplata, túžbyť okolo neho všetci
 62 4 |            aj srdce sa rozohrievali, Šúplata bol dobrej vôle. Mľaskol
 63 4 |          nikto nechcel pripiť, pokým Šúplata nepovie, kto je ten ktosi.~
 64 4 |            ale brnknúť nechceli, kým Šúplata nepovie, aké je to dievča.~
 65 4 |         tajomstva zveril novinku, že Šúplata je ženíchom.~Takto, hľa,
 66 4 |        rozprávala, ako si palicu pán Šúplata u Milušky zabudol, ako pekne
 67 4 |               tam to všetko nájdeme. Šúplata vstal dobrej vôle, lebo
 68 4 |          včera aj trstenicu zabudli. Šúplata sa obzrie do kúta, kde obyčajne
 69 4 |          vstúpila dnuka Dora. Ako ju Šúplata zazrel, hneď bol taký ako
 70 4 |            Všetko spamäti – dobre. A Šúplata vytiahol okrúhly, veľký
 71 4 |            urobiť pre pár groší.~Ale Šúplata sa celkom chladno zohol,
 72 4 |        bravúry vykonávala. Ale teraz Šúplata bol celkom akýsi pyšný a
 73 4 |             dievča je tá jej vnučka. Šúplata sa najprv pretvaroval, ako
 74 4 |          bude stáť!~Takto si hundral Šúplata, medzitým čo jeho verná
 75 5 |           istotu, či ozaj tá pačmaga Šúplata, ako klebetia bruchoslavické
 76 6 |             obaja sa presvedčíme, že Šúplata sedí pri stolíku. Ale to
 77 6 |              pri stolíku sedel – lež Šúplata číta knihu, lež ani to by
 78 6 |            nič také nevídané nebolo, Šúplata sa zaiste nejeden raz vo
 79 6 |             sedení pri knihe, to je: Šúplata má pred sebou najnovšiu
 80 6 |          tristo... – ale nič tristo, Šúplata sa naozaj díva na Janka
 81 6 |          Hihihihihi! – A tak sa milý Šúplata rozrehotal, že prvé klepanie
 82 6 |           klepot už ráznejší, tak sa Šúplata trhol od ľaku, skočil zo
 83 6 |         vzácnou návštevou prekvapený Šúplata povedať. – Čo len táto osoba
 84 6 |             chce? – hovoril sám sebe Šúplata a odkašlával si.~– Hádam
 85 6 |          nebolo, ja vdova – Herr von Šúplata mládenec, hehehe!~– Čo toto
 86 6 |             len sám pre seba hovoril Šúplata.~– Ale oni by nechceli takú
 87 6 |           kam idú? – Vedia, Herr von Šúplata, ako sa hrávali kedysi s
 88 6 |           Takto remzila Hurdálková a Šúplata stál pred ňou ako zjašený.
 89 6 |             A či si to oni, Herr von Šúplata, už takto celkom dokonali?
 90 6 |            hej, – odsekol kdesi-čosi Šúplata, – už je to isté, že si
 91 6 |              nespokojný sa ohlasoval Šúplata, – veď panebože, viem, čo
 92 6 |            ostane, ako oni, Herr von Šúplata, len hen za humnami majú.
 93 6 |           konci trocha odkašlávajúc.~Šúplata nevedel, kde mu hlava stojí,
 94 6 |          láska bola aj urobila, keby Šúplata len Bruchoslavičanom nebol
 95 6 |          preboha, – pretrhol jej reč Šúplata, – akože to oni vedia, čo
 96 6 |            mi odľahlo! – vzdychol si Šúplata, – ale keby sa to už aspoň
 97 6 |               nechcel, – skríkol náš Šúplata celý poľakaný. Triasol sa
 98 6 |           vyčkať zdravie úplné, lebo Šúplata sa zo svojej mdloby šťastne
 99 6 |             svojich srdciach nemajú. Šúplata Ďorď je v duchovnom boji
100 6 |              Troma kráľmi, takže bol Šúplata vždy väčšmi a väčšmi nepokojný,
101 7 |            bol na svete.~Príduc teda Šúplata šťastne do Hovorkov – šťastne,
102 7 |        popochvaľovali, počal zďaleka Šúplata rozprávku vzťahujúcu sa
103 7 |           tak môj život podhrabávať?~Šúplata stŕpol tak, ako čo by priam
104 7 |              horlivej reči primiešal Šúplata aj také reči a správy, o
105 7 |             tak, že už myslel, že je Šúplata naveky rozvedený s Ľudmilou,
106 7 |               utešoval.~– Už sa vraj Šúplata ani neobzrie na Ľudmilu –
107 7 |              nie je pravda. Čo by sa Šúplata Ľudmily zriekol, v som ho
108 7 |              Ako náš čitateľ už vie, Šúplata sa dosť naklebetil s Hovorkovou,
109 8 |            porozumeli. Ale najmä keď Šúplata bol ticho vyočúval Hovorkovej
110 8 |              Hovorková ohovárať.~Náš Šúplata bol teda čo sa dlhov týka
111 8 |        nemohla.~– Lebo ako, Herr von Šúplata, – počala stará mudrovať, –
112 8 |          škrabúc sa za uchom hovoril Šúplata. Ale tým titulom „pán syn“
113 8 |              dať – uspokojil sa milý Šúplata celkom a už len Ľudmilku
114 8 |           zajtra nebudú, – šeptal si Šúplata, – ej, ej, a keď mne to
115 8 |            uši nemala také tenké ako Šúplata, a zato ona ani neukľakla
116 8 |             za sebou dvere zavrela a Šúplata zostal v strednej chyžke.~
117 8 |           zeslou prišla, schabral sa Šúplata zo zeme a zastal si na prahu
118 8 |             vtedy sa zjavil na prahu Šúplata.~– Ó, ó, pán Šúplata, –
119 8 |           prahu Šúplata.~– Ó, ó, pán Šúplata, – prihovoril sa mu Brožek, –
120 8 |          ždúrila Ľudmila, takže milý Šúplata na ponúknutie Brožkovo aj
121 8 |              syn, – chytro sa našiel Šúplata; – a pán otec žije dnes-zajtra.~–
122 8 |            Ach, – vzdychol si nahlas Šúplata a Hovorková sa začala hniezdiť
123 8 |           nie! – chriptal za Brožkom Šúplata a chcel chytiť Ľudmilu za
124 8 |              sa len páči sadnúť, pán Šúplata,“ hovoriac tomuto.~– Ej,
125 8 |       protestovať, – prisviedčal zas Šúplata a Brožek mal z toho veľké
126 8 |           spánombohom potom, nech si Šúplata vezme Ľudmilu.“~Šúplata
127 8 |              Šúplata vezme Ľudmilu.“~Šúplata sa však ináč namyslel. To
128 8 |             táľ.“ Takto si rozmýšľal Šúplata a mľaskol zakaždým papuľou,
129 8 |         nikoho z prítomných nepohla. Šúplata sa díval ako obyčajne, Ľudmila
130 8 |              von dostať? – Takto si  Šúplata šeptal – a v tom okamihu
131 8 |        poberal sa ku dverám. Keď bol Šúplata pri dverách, Brožek sa rozosmial
132 8 |            tiež pyšteky zalryzovala. Šúplata sa ešte raz obzrel – jeho
133 8 |      spiatkom privábi.~Šípila, prečo Šúplata odbehol, lebo tú jeho Eifersucht
134 9 |                                    9~Šúplata bežal od Hovorkov ako blázon.
135 9 |              hm, – dudlal si pod nos Šúplata, – ona ešte sotva vie, že
136 9 |               ale dorečniť jej nedal Šúplata, čo bol všetok skonfundovaný
137 9 |                Dobre je, – šeptal si Šúplata, – ešte nevie nič o lutrii.
138 9 |          sľúb! – Takto ju posilňoval Šúplata.~– No, – povedá Ilona, –
139 9 |            ich vernou manželkou byť.~Šúplata chytil Ilonu ako vrece zbožia,
140 9 |          vdovci.~Nič, nič, – hovoril Šúplata, – nijaké parády. Pôjde
141 9 |            si bozkal svoju sľúbenicu Šúplata. A toto mu už len skôr pristalo –
142 9 |              tejto dohovôrke odišiel Šúplata do svojej chyže a skákal
143 9 |              pánovi nedostal.~Ale aj Šúplata mal strach, aby sa Ilona
144 9 |            zo svojich chyží a najprv Šúplata sa ubehal a pod bránou opitého
145 9 |        tovariš, vláčili? – odpovedal Šúplata.~A tak nepokojne prešla
146 9 |           ani on, ani ona, totiž ani Šúplata, ani budúca Šúplatová Ilona.~
147 9 |         hovoriť – utekala z kostola.~Šúplata s Ilonou pekne vyočúval
148 9 |             jeho boku von z kostola.~Šúplata bol v dlhom kapute oblečený
149 9 |            ani by sa vám nesnívalo – Šúplata – tá šepleta, ten hulvaj,
150 9 |             takto preukázal – že  si Šúplata Ilonu vzal len zato, že
151 9 |              mohol vykonať, že by sa Šúplata bol prenáhlil a namiesto
152 9 |             ja viem s istotou, že si Šúplata vzal Ilonu len pre žreb,
153 9 |            ktorý však ona predala, a Šúplata nevediac o tom a so sobášom
154 10|             pod chvíľou len vybiehal Šúplata za Ilonou, prorokoval Šúplatov
155 10| povyprázdňovali džbány. A vidiac, že Šúplata neposiela po nové víno odobrali
156 10|            vychádzal z chyže, zaprel Šúplata sám za ním dvere a odrazu
157 10|      prechodiť.~– Nuž, – ohriakol ju Šúplata, – či žreb, či lós, jedna
158 10|               rozkazoval netrpezlivo Šúplata.~– Vari ma chceš zas hrešiť,
159 10|              s tým sa šmotŕňala von. Šúplata sa prechodil veľkým krokom
160 10|         nevedela si vysvetliť, prečo Šúplata tak oči treští a ako päste
161 10|              hovor! Tak nanovo hrmel Šúplata.~– Ja už 1ós nemám – a rok
162 10|             stola, ponáhľala sa von.~Šúplata sa pleštil na posteľ, a
163 10|             jej pán uspokojí.~Ako sa Šúplata prebudil a ako on svoju