Chapter

  1 1 |           prosím za odpustenie. Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom
  2 1 |             Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom kasíne,
  3 1 |         dávať. A keby nemal, už by som ani slova nepovedal, ale
  4 1 |            za šťastie pokladať, že som sa otrel o jeho dom a len
  5 1 |          služobníckeho chleba. Prv som sa bávala tej panej, ale
  6 1 |         obrátený, ako hovorím, prv som sa tých ich záletov čosi-kamsi
  7 1 |        Hehehe, mladý pánko, nedala som päť, ale šesť zlatých v 
  8 1 |           rozum! Hahaha, no, to by som si pomohol!~A tak sfúknuc
  9 2 |          aké má tušenie?~– A čo by som tušil inšie, – odpovedal
 10 2 |         tých veciach, proti ktorým som ja nič nevravel, – trochu
 11 2 |   zahanbený odpovedal Brožek, – ja som ťa len chcel upozorniť,
 12 2 |          mena národa, za čo všetko som ho ja len hŕbou filisterskochlebárskeho
 13 2 |          ja osobne ruvať musím. Ja som už u všetkých Bruchoslavičanov
 14 2 |        vieš, toľko znamená, ako že som nepriateľ pána richtára
 15 2 |        celej uhorskej krajiny, aby som o rakúskom mocnárstve, o
 16 2 |           Európe atď. nevravel. Čo som zakúsil, keď som počal rozprávať
 17 2 |      nevravel. Čo som zakúsil, keď som počal rozprávať týmto slovenským
 18 2 |          haj, pán boh uchovaj, aby som ti to mal rozprávať! Už
 19 2 |             odvetil Jaroslav, – že som bol teológom a teraz sám
 20 2 |           škamrem na teológov. Bol som teológom, aj sa mi teológia
 21 2 |     neodporujem našim teológom, ba som presvedčený, že z teológie
 22 2 |      zhľadával svoje háby. – Už by som sa bol skoro oneskoril,
 23 2 |   rozrehotal sa Brožek, – akože by som sa nesmial, keď mi na um
 24 2 |   začudujem; veď ty dobre vieš, že som sa s vami odjakživa hádaval
 25 2 |            Nuž ale, veď ja nič, ja som len tak hovoril a do tvojho
 26 2 |       lepšie neviem ako ty, ale by som ti predsa jednu radu vedel
 27 2 |          od babky neodviedol. Lebo som ja o istom mládencovi v
 28 2 |           máme z nich osoh. ja, že som. od nich dostal materiál
 29 3 |          mužského pohlavia. Mal by som ju opisovať, a keby som
 30 3 |            som ju opisovať, a keby som to urobil, len by taký mľaskot
 31 3 |         stál po chyžiach. A bár by som si trúfal čosi pekné povedať
 32 3 |           dnes-zajtra a  nerada by som ťa nezaopatrenú zanechala
 33 3 |           nás na dačo súce! Ale by som predsa vedela dačo pre teba,
 34 3 |          na to Ľudmila, – aj ja by som, babka moja, pre seba dačo
 35 3 |            slovo bolo: – Ach, – ja som nešikovný človek!~– Znám,
 36 3 |             Taký akýsi neokrôchaný som.~Ale Hovorková ho vyhovárala
 37 3 |           sa ho dievča.~– Och, ten som ja po nebohom otcovi zdedil,
 38 3 |           nech mi veria, tisíce by som platil, také mi je to všetko
 39 3 |           to všetko vďačné. Sám by som bol rád stoličkou, keby
 40 3 |            jej ja páčiť budem, keď som ja to jakživ nečúval o takých
 41 3 |        Herr von Šúplata. No veď by som ja tej dala, keby aj čo
 42 3 |           nemôže zaopatriť. A keby som tak, nedajbože, zomrel...~–
 43 3 |          čosi vrčí v hlave, nikdaj som sa nikoho tak nebál ako
 44 3 |           na tomto svete! viem, že som nešťastná sirota na svete!~–
 45 3 |          babka moja, oni chcú, aby som šťastná bola, ak len chcú,
 46 3 |      privyknú jeden na druhého. Ja som sa veru tiež z lásky nevydávala
 47 3 |        nebohého tvojho dedka a len som mu privykla, a teraz vidíš,
 48 3 |       vidíš, ako je mi dobre. Tiež som išla mladá, krásna zaňho
 49 3 |          jeden profesor, a ktorého som veru mala rada, teda ma
 50 3 |       Vedomilskú? No na tej mieste som ja mala byť teraz. Na moje
 51 3 |            zniesť naložia: ale aby som sa mala naveky zahrdúsiť
 52 3 |             neznesiem to, viem, že som nič po mojich rodičoch nedoniesla,
 53 3 |          ráz radšej urobím, ako by som raz mala svoju ruku dať
 54 4 |        cestách.~Je teda teraz, ako som už hore povedal, Nový rok,
 55 4 | Bruchoslaviciach. – No, nehovorila som? Veď som ja to vedela! –
 56 4 |            No, nehovorila som? Veď som ja to vedela! – dodávala
 57 4 |   neodpovieš – ty šmatlinoha? – Ja som nie šmatlinoha a odpovedať
 58 4 |     posmechom Ilona, takú hanbu by som si ani ja nedala urobiť
 59 5 |            pero nabok, – na ktorej som toľké dni a noci usilovne
 60 5 |              Len nezúfaj, vieš, že som ti už vo viacerých prípadoch
 61 5 |    fraškovaní.~– Veď vari vieš, že som ja čarodejník, a či si už
 62 5 |            a či si už zabudol, ako som starej Hurdálkovej diabla
 63 5 |            Milenský.~– No veru, ja som už tiež za života dosť horkých
 64 5 |          Zato aj bežím k tebe, aby som sa len čím skôr pravdy dohmatať, „
 65 5 |           sollet sie nicht haben!“ som si spieval potichučky na
 66 5 |           slova prerieknuť.~– Toho som sa vo svojom tušení bál
 67 5 |          sa ani pýtať nejdem – ale som ja nešťastný človek! – A 
 68 6 |             Lež čože už robiť, keď som ja len ozaj taký onakvý,
 69 6 |        ozaj taký onakvý, taký, aby som si pravdu povedal, trochu
 70 6 |               Hádam sa čudujú, kde som sa tu vzala? – spytovala
 71 6 |        ešte budú ľudia myslieť, že som jej dlžníkom! – zas len
 72 6 |           k nim z priateľstva, aby som ich nohu od priepasti, nad
 73 6 |          odtiahla. Vedia dobre, že som ja ich dobrá priateľka a
 74 6 |        budú hnevať, či nie,1en aby som si voľakedy sama nemusela
 75 6 |            spolovice verím, a zato som aj osobne od nich samých
 76 6 |         ich vzala? Jej nebohý, veď som ho dobre znala, nebol veru
 77 6 |          má, pán boh zachovaj, aby som ju ohovárala, lež, prosím
 78 6 |            nič nebude. – Ale ja by som mal cudzie dlhy pllatiť?
 79 6 |        vedia, čo si ja myslím? Veď som si ja práve to myslel; ej,
 80 6 |          za ženu vzali.~– Ej to by som už len, pánu bohu prisahám,
 81 6 |            azda len mám rozum, aby som vedel rozsúdiť. Lapiť sa
 82 6 |               Hop, – povedá, – aby som si nezabudol čo najpotrebnejšie, –
 83 7 |           veríš Hurdálkovej. Ja by som si trúfal o sto dukátov
 84 7 |         Šúplata Ľudmily zriekol, v som ho vari videl, aký bol nedávno
 85 7 |         odohnať tiež ťažko. Ako by som sa ja dalodohnať od Ľudmily?~–
 86 7 |       dalodohnať od Ľudmily?~– Veď som to ja vedel, že ty zas budeš
 87 7 |        prosím ťa – a odpusť mi, že som sa ti doteraz nezveril touto
 88 8 |          to veľmi dobre znal.~– Ja som sa veru neopovážil prísť
 89 8 |       hanbiť na ulicu vyjsť. Ja by som sa smel staviť, že aj oni,
 90 8 |          rekomedovať u nich – teda som si vzal tú slobodu!~Ako
 91 8 |    poľakaný.~– Hja, čo je otec, to som nie ja.~– Ale sú jediný
 92 8 |            protestovať proti babke som si za povinnosť pokladal.~–
 93 9 |          ja nemôžem vydať zato, že som pätnásť zlatých do lutrie
 94 9 |         šály nad šály nosiť – však som ja dávno hovorila, pre nich
 95 9 |        svätom. Lež, vieš ty čo? Ja som už tak poznal tvoju vernosť,
 96 9 |            A ver mi, duša moja, že som teba vždy mal pred očami,
 97 9 |         mal pred očami, kedykoľvek som si obzeral ženu. Sľúb mi
 98 9 |        neúprimné sa uťahovanie! Ja som tiež v rokoch, a chudoba
 99 9 |           takých šiat nemám, už by som sa len tiež musela podľa
100 9 |            susedov očuť.~– Ach, to som si ja ani nezaslúžila, –
101 9 |              studeno hovoril. – Ja som tvoj najvernejší priateľ, –
102 9 |     Ľudmila jeho ženou stala.~– Už som prestal vo všetko to veriť, –
103 9 |              O tom potom – lež aby som nezabudol, prichystaj ten
104 9 |           je to nemožné. K tomu ja som sám v Bruchoslaviciach odjakživa
105 9 |            za mnou, prosil ma, aby som mu len dovolila do môjho
106 9 |   smradľavý. Či ten bol hoden, aby som ho ja pustila do svojej
107 9 |              To sa nemôže stať, ja som si myslela, že oni...~–
108 9 |     nežartujú, Herr von Brožek, to som si od nich nezaslúžila, –
109 9 |      chceli, akú satisfakciu? Keby som im takto preukázal – že 
110 9 |            Dobre, dobre – ale keby som potom zas to mohol vykonať,
111 9 |          To ma ani neoslavuje – ja som už inakšie sumy povyhadzoval
112 9 |   ohybnejšie kosti bola mala.~– Ja som sa prehrešil proti tebe, –
113 9 |          musíme dať do novín!~– Ja som sa prehrešila proti vám,
114 9 |              Nemám teraz slov, aby som mohol... – citom celkom
115 9 |    antiromantik. Čo len chceš? Dal som ti pätnásť zlatých, a aby
116 10|           črep chce? A že vraj aby som ho nestratila. Ale ja budem
117 10|          za ňu vrátiť peniaze? Ale som ja len naozajstný blázon
118 10|   naozajstný blázon bola vtedy, že som sa tomu Renzefovi dala tak
119 10|          ty nemilosrdne hrešil, ja som si skoro zúfala.~– Nože
120 10|            ma chceš zas hrešiť, že som si tých pätnásť zlatých
121 10|          Vidíš, muž môj, vidíš; že som ti ani tých pätnásť zlatých
122 10|          zlatých nestratila, ktoré som sama už mala za stratené.
123 10|         stáť od strachu.~– Nuž veď som im ju, mladý pánko, dva
124 10|           ju veru zas prepustí. Čo som sa naprosila starého pána –
125 10|         nechceli mi ju odkúpiť, až som na ulici stretla mladého,