Chapter

  1 1 |           ho tiež dobre a vyhýbali mu na ulici jeden pred druhým.~
  2 1 |      všetkého dosť, len jedného sa mu nedostávalo, len jedno nešťastie
  3 1 |       tomto teda okamihu, v ktorom mu čas toho päťdesiateho Silvestra
  4 1 |            svojom mieste. Vlasy sa mu na hlave trochu pobelievajú,
  5 1 |              Aha, šajnu, – skočila mu do reči Ilona, – veď šajnu,
  6 1 |       chcel smiať, hneď hrešiť, čo mu to nijako do rozumu nešlo,
  7 1 |        neprevrátil spiatkom, čo sa mu tak hlava zakrútila a odrazu
  8 2 |          Dovoľ, braček, – pretŕhal mu reč Brožek, – ja myslím
  9 2 |          chcel vážne zatváriť, ale mu to nešlo, takže si len zas
 10 3 |         chyže.~Na veľa otázok, aké mu Ľudmila v okamihu predniesla,
 11 3 |          šťastný, lebo nerozumejúc mu, prešla na iný predmet a
 12 3 |         milý Šúplata, čo povie, až mu šťastne prišlo na um a povedal:~–
 13 3 |           reči aby bol prišiel, to mu nešlo. A pot sa počal ešte
 14 3 |        týmto zaľúbencom a dopomôcť mu k rozprávke. A vskutku,
 15 3 |          rozprávke. A vskutku, pot mu podal na myseľ myšlienku.~–
 16 3 |        Milenský, – prihovárajúc sa mu, akoby nič, – či už videli
 17 3 |           je pekné! – Smial sa, až mu pot na čelo vystupoval a 
 18 3 |       Šúplata zas nevedel, ani kde mu hlava stojí. Ale predsa
 19 3 |           veksľov tomu dal, kto by mu bol pomohol vykotkodákať
 20 3 |            už k sebe, takže nebolo mu treba pod nos ani kvapiek,
 21 3 |       Ľudmile, dupol nohou a akoby mu cent zo srdca padol, vykríkol: ~–
 22 3 |           prišlo, – prihovárala sa mu; ale Šúplata sa trhol na
 23 3 |         tie malé krútené schody si mu posvietila? Ale nejdeš hneď!
 24 3 |           chyže Hovorková. – Čo si mu ani neposvietila, sa patrilo,
 25 3 |    nebohého tvojho dedka a len som mu privykla, a teraz vidíš,
 26 3 |           po Šúplatovi, mohla bys’ mu ruky bozkať, keď sa len
 27 4 |      Šúplatovo srdce tak bilo, div mu rebrá nepovytĺkalo, takže
 28 4 |             lebo že pani Hovorková mu ruku dala, svoju vnučku
 29 4 |            ruku dala, svoju vnučku mu za manželku obetujúc.~Ako
 30 4 |       zblízka Ľudmily bolo, všetko mu bolo akési milé. Hneď si
 31 4 |        paličku, prizrel sa jej, až mu tak voňala, čo si myslel,
 32 4 |            mladý pánko! – takto sa mu prihovárala, – oni sú šťastný,
 33 4 |            mohli kúpiť!~A podávala mu svoj žreb.~– Jaj, moja milá –
 34 4 |       podával nazad žreb, ale čosi mu zišlo na um. – Nože, – povedá, –
 35 5 |            zavrel, lebo odvtedy sa mu vždy väčšmi a väčšmi zatemňovalo
 36 5 |        priateľa Jaroslav. Rozložil mu potom všetky svoje starosti
 37 5 |          comitte futura, – hovoril mu, – ale ja neznám väčších
 38 5 |           súdiť o nás! – odpovedal mu Milenský.~– No veru, ja
 39 5 |            nemohol povedať; krv sa mu od srdca do hlavy valila,
 40 6 |       mohla si ho vystríhať, mohla mu poradiť ako dobre zoznámená
 41 6 |        chcel dačo povedať, vtom sa mu nepozdávalo a lapal druhé,
 42 6 | odkašlávajúc.~Šúplata nevedel, kde mu hlava stojí, hneď si myslel,
 43 6 |        ozaj pravda mohla byť, a to mu len tak cez myseľ lietalo,
 44 6 |           stáť pred sebou, a tu sa mu začal oheň žilami presýpať
 45 6 |        žilami presýpať a myšlienky mu také išli cez jeho myseľ,
 46 6 |           už raz bol vyslovil, tak mu bolo ľahko srdca a v mysli
 47 6 |            chrbtom Ľudmilu, ako sa mu usmieva, ako ho chváli.~
 48 6 |            celom tele, studený pot mu vystúpil na čelo a on ostal
 49 6 |              Oba jednako, – hučalo mu v hlave. Lež tu sa srdce
 50 6 |           nepokoj robiť a zdalo sa mu, že kričí: „Viacej Hovorkovmu
 51 6 |           a väčšmi nepokojný, lebo mu vždy čosi také v hlave vrčalo,
 52 6 |         môže stať a čo nie, ale sa mu len tak čosi pozdávalo,
 53 6 |           sa ku dverám. Ľudmila sa mu len tak mihotala v očiach
 54 6 |          začne s ňou hovoriť. Vtom mu prišiel na myseľ obrázok,
 55 7 |        Šúplatovej duši ozýval, keď mu láska rezignáciu diktovala,
 56 7 |           nestretol takého, čo by  mu bol jeho nazbierané koncepty,
 57 7 |        zavádzať, pomútil, takže sa mu úplne jeho žiadosť vyplnila
 58 7 |      Hurdálková ani neškrtla. Išlo mu to tak z jazyka ako to načim.~
 59 7 |   Hovorkovú a vedel, že – ak by sa mu to podarilo pukla by od
 60 7 |            svojím domom vďačnosťou mu bola zaviazaná. Tu sa nám
 61 7 |         rozvedený s Ľudmilou, lebo mu Hurdálková tak vyobrazila
 62 7 |          nedávno u Hovorkov. Až sa mu tak oči blyšťali od lásky;
 63 7 |            padol do mdloby, len čo mu Hurdálková o dlhoch zmienku
 64 7 |            nemohol uspokojiť, lebo mu zas prišlo na um:~– A či
 65 7 |           zas prišlo na um:~– A či mu, – povedá, – zas druhá klebetnica
 66 7 |         chytro Brožek, – nedáme sa mu pravdy dohmatať, len sa
 67 7 |   Milenského.~– Tak-tak, – hovoril mu ešte, – to sa mi páči. Teda
 68 8 |     Ohlášky sa začínajú“, a tak sa mu veľmi zreteľne počalo pliesť
 69 8 |           trochu pošteklený. A keď mu Hovorková povedala, že však
 70 8 |           dojem bol taký silný, že mu hneď kolená klesli a tak
 71 8 |             že zas hostia idú. Keď mu Hovorková pred nosom dvere
 72 8 |       nosom dvere zapleštila, bolo mu síce trochu ľahšie, lebo
 73 8 |           hostí a hostia naňho, čo mu vždy najmilšie bolo. Ale
 74 8 |         Hovorkovej k Brožkovi, ten mu zas akúsi žiarlivosť vdychoval
 75 8 |           ani nič nebol zbadal, sa mu v očiach zatmelo – a horeznačky
 76 8 |           Šúplata, – prihovoril sa mu Brožek, – teda sú aj oni
 77 8 |      rozprávok a tá nešťastná baba mu tak zavadzala, že ani len
 78 8 | láskavosťami. Nastávajúce fašiangy mu boli bohatým prameňom na
 79 8 |           lež na nešťastie noha sa mu akosi zaplietla medzi nohy
 80 8 |           ľúbi Ľudmilku, ale to sa mu samému nezdalo také byť,
 81 8 |          Na tie zajtrajšie ohlášky mu taká chuť prišla, že nikto
 82 8 |       potrebuje peniaze, lebo otec mu ešte nevydá jeho táľ.“ Takto
 83 8 |           v tvári premenil. Oči sa mu iskrili divým ohňom a Milenskému
 84 8 |          vyhral dvestotisíc. Tu sa mu začala chyža dookola krútiť,
 85 8 |            dookola krútiť, v hlave mu hučalo a v duchu videl Hurdálkovú,
 86 8 |        videl Hurdálkovú, jej slová mu zneli do uší ako hlas anjela
 87 8 |           anjela strážcu; razom sa mu teraz zdalo, že vidí všetko,
 88 8 |           stoličku podať káže, ako mu pred nosom dvere zatvára,
 89 8 |         zatvára, slovom, všetko sa mu vidí teraz tak, ako Hurdálková
 90 8 |        mysle videl Ilonu.~Nikdy sa mu ešte táto jeho verná slúžka
 91 8 |        chuť načisto zutekať, padlo mu oko na Brožka, ktorý ho
 92 8 |          tak bál Hovorkovej, že sa mu zdala byť ako diabol, a
 93 8 |    nahováračstvo celkom zabúda. Už mu aj znamenia dával, aby začal
 94 8 |         začal svoju prácu, a teraz mu práve svoju nevôľu po latinsky
 95 8 |          Jankom Dávidom, lichotiIa mu, a tak sa s ním láskala,
 96 8 |      schopný na dáky skutok. Hlava mu horela divým ohňom – vtom
 97 9 |         milej kuchárke. Lež predsa mu prišlo na um: – Ale, povedá, –
 98 9 |     chváliť, lebo také trúfačné sa mu zdali jej reči.~– Nie tak,
 99 9 |          sľúbenicu Šúplata. A toto mu už len skôr pristalo – ako
100 9 |       zdržovali. Ale teraz – pusto mu je pred očami. Tieto postavy
101 9 |            v Ľudmile anjela, ktorý mu ukazuje z Bruchoslavíc cestu
102 9 |          tak robiť – a zaklínal sa mu sväto-sväte, že na tom pracuje,
103 9 |          hovoril Brožek potom, keď mu Milenský sľúbil, že pôjde
104 9 |           rátal tie sumy, ktoré sa mu ako následok tohto skorého
105 9 |           mnou, prosil ma, aby som mu len dovolila do môjho domu
106 9 |           a vstať nechcel, sľúbila mu naposledy dodajúc, „ak len
107 9 |        uspokojil, to ja viem, keby mu len doniesla toľkú sumu,
108 9 |        chudobného priateľa, rád by mu bol pomohol. Pomyslel si
109 9 |        teraz nedá svojmu chudobné– mu priateľovi ten žreb.~– To
110 9 |         reč a zdráhanie sa. Všetci mu leteli do náručia a chceli
111 10|           si s tým nepomohol. Lebo mu nikdy nemohla vyrozumieť,
112 10|            v okamihu porazí. Srdce mu stískalo čosi – a po chrbtovej
113 10|            a po chrbtovej kosti sa mu zimnica prechodila. Dal
114 10|       ktorý 200 000 vyhral. A toto mu tak prišlo k srdcu – že
115 10|          Po trojhodinovom plači sa mu predsa obľahčilo trochu
116 10|           druhé šudierstvo, keď sa mu toto nepodarilo. Ilonu Šúplatovú,