Chapter

  1 1 |     pomenovali, ako stojí už na jej čele napísané.~Teda nášho
  2 1 |     zato musí tak tancovať, ako jej babka hvízda, a keď by sa
  3 1 |       tajomstvo, – pretŕhal pán jej reč.~– Áno, áno, tajomstvo
  4 1 |  rečiach myšlienka, či by takto jej pán tento žreb od nej neodkúpil,
  5 1 |        rozžalostená nad tým, že jej tak ľahko dvestotisíc z
  6 1 |     takto pri tme čože poviem o jej parsúne, keď ho sám nevidím.
  7 3 |         týka kapitálov, teda sa jej ani tamtá nevyrovná, lebo
  8 3 |      vnúčeniec, ktorí všetci na jej smrť s rozkošou čakajú,
  9 3 | Ľudmilku naučiť spoliehať sa na jej veľké bohatstvo a zato,
 10 3 |        sa ubiehali. A toto bola jej obyčajná satisfakcia. Len
 11 3 |         sa modlila, aby sa nebo jej lásky jasnejšie otvorilo
 12 3 |     rečiach pozorná a dakedy sa jej tvár začervenala, dakedy
 13 3 |          tam, len tak lietalo z jej ústočiek.~Lež Šúplata začal
 14 3 |         seba poznávať. – Ale tu jej pretrhla reč Hovorková,
 15 3 |    potiahnuc ju za šaty a zboku jej šepla do ucha:~– Mlč s takými
 16 3 | obrátiac sa k Hovorkovej, tíško jej šepla: – To je on, babka
 17 3 |       stoličku; neborák, ale sa jej tak silne prichytil, až
 18 3 |         potil, rukami-nohami sa jej držal, ako čo by ho päť
 19 3 |    pozorovať, aby sa nemohol na jej prijatie Šúplata sťažovať,
 20 3 |         Jaroslav nedal dopadnúť jej slovu na zem a hneď ho zachytiac,
 21 3 |       na iný predmet a zdalo sa jej, že Milenský pokorne zniesol
 22 3 |        Milenský pokorne zniesol jej úštipok. Nie tak by bolo
 23 3 |      Milenského nahnevaná, lebo jej prišiel na prekážku.~Šúplata
 24 3 |      Šúplata zaľúbený a o inšie jej už oddávna nešlo, len že
 25 3 |    spravia,“ myslela si. A hneď jej myšlienka prišla na um,
 26 3 |      Mala tam nový obraz, ktorý jej podal dobrú príležitosť.~–
 27 3 |       sa dívala za milým, akoby jej ho tá stará do temnice odvádzala,
 28 3 |        Ľudmile sa varili city a jej jazyk výrečný bol na vyhováranie
 29 3 |         profesor. Neviem, či sa jej ja páčiť budem, keď som
 30 3 |     spravia všetko s ňou, ja sa jej veru bojím, a nech ma ani
 31 3 |         k Hovorkovej, bozkávala jej ruky a vravela jej s detinskou
 32 3 |    bozkávala jej ruky a vravela jej s detinskou dôverou: – Ach
 33 3 |     Šúplatu Ďorďa. Vyrozprávala jej o jeho veľkom bohatstve
 34 3 |      moja nebohá tetka, pán boh jej daj slávu večnú! Tak vidíš,
 35 3 |          dosť toho, – pretŕhala jej škamranie Ľudmila – neznesiem
 36 3 |       ju na chvíľu, ale pomáhať jej nešla, lež vopchajúc ruky
 37 4 |       svoju paličku, prizrel sa jej, až mu tak voňala, čo si
 38 4 |        Keď nechce groša, dukáty jej váľať nebudem, a ty keď
 39 4 |         gazdovlivé dievča je tá jej vnučka. Šúplata sa najprv
 40 4 |         svojho pána o odkúpenie jej lutriového lósu ponížene
 41 4 |         zlatých pripravená, bár jej aj istá škoda, že stratí
 42 4 |        moja milá, – spytoval sa jej starý pán Brožek a zazrúc,
 43 4 |       peniaze!~S týmito slovami jej podával nazad žreb, ale
 44 4 |     domov.~Pán boh ju poteš, ja jej prajem veľa šťastia!~
 45 5 |       Ja len ustavične očúvam o jej svadbe, pri čom ma najväčšmi
 46 6 |    nadíval, zavrel knihu, vážil jej ťažkosť rukami, meral jej
 47 6 |       jej ťažkosť rukami, meral jej hrubosť prstami, obálkové
 48 6 |       že ešte požije, ale horké jej požitie, veď je už taká
 49 6 |      budú ľudia myslieť, že som jej dlžníkom! – zas len v kašlaní
 50 6 |        toto len bude – ale čože jej povedať, ešte vždy len sám
 51 6 |      všetci, ale mojim očiam sa jej nepodarilo ujsť. Svojím
 52 6 |       Neviem, kde by ich vzala? Jej nebohý, veď som ho dobre
 53 6 |  dlžníci zhrnú, veru neviem, či jej toľko ostane, ako oni, Herr
 54 6 |         Ale preboha, – pretrhol jej reč Šúplata, – akože to
 55 7 |     jeho oko nevidelo ani jednu jej roveň. Keby si bol Milenský
 56 7 |  prepadne – trápi, menovite, že jej v krížoch sedí a stadiaľ
 57 7 |      razom s pacientkou – a cez jej plece hodil akéhosi tatrmánika
 58 7 |    Hurdálkovou veľmi láskal, že jej cukroviniek dal doniesť,
 59 7 |   buteľkovým vínom častoval, že jej ruku dal na to, že sa ani
 60 7 |      vidí, že ten Číňan neveril jej toľko ako ty a chytrejší
 61 8 |         že by sa už zajtra mali jej vnučke ohlášky začínať,
 62 8 |   druhého hosťa, na Milenského. Jej pozornosť bola celá na Brožka
 63 8 |    nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až tak sladlo v ústach,
 64 8 |   Ľudmilou do žartovania. Lapal jej rúčku, pohládzal jej bielulinké
 65 8 |      Lapal jej rúčku, pohládzal jej bielulinké pršteky, šibrinkoval
 66 8 |      darmo po svete, ach, a ako jej ruku pohládza, tuším ozaj
 67 8 |         duchu videl Hurdálkovú, jej slová mu zneli do uší ako
 68 8 |         takom svetle ako teraz, jej tvár videl ako tvár anjela,
 69 8 |        chyžu usporadovať – a na jej truhle sa presúšali veksle.~–
 70 8 |         smútila trochu, lebo sa jej zdalo, že jeden istý sokol
 71 8 |   nadstaveného osídia. Tento sa jej lepšie páčil, zato ho nechcela
 72 8 |       Ľudmilou žartovať – až sa jej tak položartom-polonaozaj
 73 9 |     rečnila Ilona, ale dorečniť jej nedal Šúplata, čo bol všetok
 74 9 |       také trúfačné sa mu zdali jej reči.~– Nie tak, nie, Ilonka
 75 9 |       nie, Ilonka moja, – počal jej skákat do reči, – povedzme
 76 9 |     zbožia, stisol ju a vylepil jej na tvár taký bozk (lebo
 77 9 |  usilovne strážiť, aby sa nik k jej pánovi nedostal.~Ale aj
 78 9 |     krále – to odjakživa bývalo jej – ísť do kostola. Zavčasu
 79 9 |        takú hlbokú nájsť, takže jej myseľ vždy len navrch vyliezala.
 80 9 |    tohoročnej zime upotil, lebo jej tak v hlave vrelo to šeptanie,
 81 9 |        dozvedať. Ba viac ráz sa jej to prihodilo, že medzitým,
 82 9 |        dočuli. Ale také dačo sa jej predsa nikdy nestalo ako
 83 9 |     nestalo ako teraz.~Kázeň sa jej už taká dlhá zdala byť –
 84 9 | vstúpila do svojej chyže tak sa jej poľahčilo, lebo našla tam
 85 9 |         akože by aj nie, keď sa jej celý zástup v kostole zhnusil –
 86 9 |          Ale Brožek – no ten sa jej ukázal priam ako anjel potešiteľ.
 87 9 |          že oni...~– Ale Brožek jej nedal dopovedať.~– No dobre, –
 88 9 |        duša na mieste. A bár sa jej to trochu krivdilo za spisovateľa
 89 9 |      ten ju vysmial, vysvetliac jej, čo je to za ceduľa. Ona
 90 9 |         si bol dobre vedomý, že jej nejeden raz zacietol.~–
 91 10|    vyhovárala a akýsi strach sa jej počínal kosťami prechodiť.~–
 92 10|      priam k nej poberal. Chcel jej odkúpiť lós, že vraj jej
 93 10|        jej odkúpiť lós, že vraj jej dá sto zlatých zaň. Šudier,
 94 10|     uplakaná ho prosila – či by jej nevedel takú ceduľu zaopatriť,
 95 10|  zaopatriť, lebo že vraj pán sa jej veľmi domáha. Židisko sa
 96 10|    odoslali k Milenskému, ktorý jej síce ukázal ceduľu, ale
 97 10|    ceduľu, ale namiesto nej dal jej ešte pätnásť zlatých a odoslal
 98 10|       pätnástimi zlatými, ktoré jej pribudli, jej pán uspokojí.~
 99 10|    zlatými, ktoré jej pribudli, jej pán uspokojí.~Ako sa Šúplata
100 10|    jarmokov a, slovom, rínok je jej najmilšie miesto.~Tento