Chapter

 1 1|            a inšie čože má? Keď sa Hovorková nahnevá, nuž vnučka pôjde
 2 3|            k pani Hovorkovej. Pani Hovorková je vdova po Imrichovi Hovorkovi,
 3 3|          smrť s rozkošou čakajú, a Hovorková má len jednu jedinú vnučku
 4 3|           starej aj mladej; a pani Hovorková, môže sa povedať, udávala
 5 3|       bližšie.~Na Silvestra sedela Hovorková pri svojom stolíku a modlila
 6 3|            Neviem síce, či sa pani Hovorková už aj predtým s touto myšlienkou
 7 3|            na Kaukaz bola zahnala.~Hovorková, majúc ruky vo vreckách
 8 3|            ako míňajúceho sa roku.~Hovorková poháňala čeľaď do knižiek
 9 3|            chyže pán Šúplata.~Pani Hovorková zhíkne a vidiac naprostred
10 3|            sa mýlia, nie je to on!~Hovorková: – Ale sakrment – kto?~Lež
11 3|       Ľudmila s utájeným smiechom.~Hovorková sa z prvého hnevu, čo ju
12 3|         akýsi neokrôchaný som.~Ale Hovorková ho vyhovárala sama a hľadela
13 3|            Ale tu jej pretrhla reč Hovorková, potiahnuc ju za šaty a
14 3|          on!~– Kto? – spytovala sa Hovorková, ale Ľudmila vítala svojho
15 3|          hovorila vnučke, škamrala Hovorková a kam sa vrtela, tam sa
16 3|         ten truc babke sa priečiť.~Hovorková by zas bola dukátmi platila,
17 3|   slovensky? – pichala ho aj ďalej Hovorková. Ale Jaroslav nedal dopadnúť
18 3|          bola aj von vyhnala. Lebo Hovorková nezniesla nijaký posmech.
19 3|            Ľudmile do očí pozerať!~Hovorková sa však v srdci tešila nad
20 3|          mal rozrobené.~Teraz teda Hovorková nemala nič inšie na mysli,
21 3|          až sa do vôle nasmiali.~A Hovorková mala dakde v tretej chyži
22 3|        bežala do tretej chyže, kde Hovorková pánbohvie na aké reči doviedla
23 3|            Ľudmilin krik strhla sa Hovorková ako búra a letela na pomoc.
24 3|          dívajú sa na Šúplatu, len Hovorková akosi spokojne vyzerá.~–
25 3|           aj vyzradíme: – Frau von Hovorková, nechže idú trochu do extracimry
26 3|       zasmiala, Milenský bol rád a Hovorková tiež. Lebo pritom sa všetkým
27 3|            ale toho nasilu zdŕžala Hovorková. Ľudmila vyprevadila so
28 3|     Milenského.~– No tak, – začala Hovorková, keď vyšli tamtí von dvermi, –
29 3|           O, nedajbože! – razom aj Hovorková skríkla.~– Nuž veď videli
30 3|            len živ, – hovorila zas Hovorková.~– Ale, keď mi len ten slovenský
31 3|     Šúplata.~– Hehehe, – smiala sa Hovorková, – to je dobre, láska nemôže
32 3|  najmenšieho potknutia dostal von.~Hovorková, vopchajúc do vrecák ruky,
33 3|      schodoch.~– Preboha! – zhíkla Hovorková a vychytiac sviečku z vnučkinej
34 3|           tešila na dobrý diškrét.~Hovorková chcela ukryť novú Šúplatovu
35 3|       hovorila vstupujúca do chyže Hovorková. – Čo si mu ani neposvietila,
36 3|         smelo a rezko hovorila, že Hovorková ju nikdy takú odporujúcu
37 3|           sily klesla na stoličku. Hovorková, vidiac vnučku celkom bez
38 4|          veru ženích, lebo že pani Hovorková mu ruku dala, svoju vnučku
39 4|           zbla! No veď by tej dala Hovorková! Paroma si taká boháčka
40 6|          čo nevedia, aká bohatá je Hovorková, moja budúca pani svokra.~
41 6|           ked oni chcú vedieť, ako Hovorková stojí, nech sa mňa opýtajú!
42 6|           mesto nič nevie, lebo je Hovorková múdrejšia ako všetci, ale
43 7|            že vraj dlhy, ale čo...~Hovorková ani toľko nepotrebovala,
44 7|          chceli vypísať to, čo zas Hovorková na Hurdálkovú pohovorila,
45 7|            vlastne písali. Čo teda Hovorková so Šúplatom klebetili, o
46 8|       spokojní. To už vieme, že si Hovorková so Šúplatom dobre porozumeli.
47 8|           z tej rodiny. Tak vedela Hovorková ohovárať.~Náš Šúplata bol
48 8|          pani testinej predniesol.~Hovorková by sama bola rada čím skôr
49 8|        trochu pošteklený. A keď mu Hovorková povedala, že však aj do
50 8|           poklonu bol chcel robiť.~Hovorková vedela, že to hostia, ale
51 8|            samých dverách stretli.~Hovorková bola celkom prekvapená,
52 8|         Takto sa mala okolo Brožka Hovorková, lež my pozrime trochu na
53 8|          že zas hostia idú. Keď mu Hovorková pred nosom dvere zapleštila,
54 8|           tak pekne vie zaobchodiť Hovorková.~– Hm – hm, – tak si dudlal
55 8|         dievča? – skríkla poľakaná Hovorková a bežala zo svojej stoličky
56 8|      takýmito myšlienkami zmätená, Hovorková menila farby – a  nevedela
57 8|        prísť do ich domu, Frau von Hovorková, – odpovedal Brožek na prvé
58 8|        staviť, že aj oni, Frau von Hovorková, už dosť zlého o mne hovorí... –
59 8|         nicht gar? – vyhovárala sa Hovorková.~– Ale tu tento môj dobrý
60 8|       vzdychol si nahlas Šúplata a Hovorková sa začala hniezdiť na stolici,
61 8|       svete? – spytoval sa Brožek.~Hovorková ho ponúkla, aby otvoril,
62 8|            sa do lutrie nestarala, Hovorková odjakživa hrešievala na
63 8|       Ľudmila za inými pozerá, ako Hovorková len parády chce vytínať,
64 8|      prítomných nechcel začať reč.~Hovorková sa stavala, ako čo by sa
65 8|          svoj širák. Medzitým išla Hovorková s čajom a prinútila ešte
66 8|          sa o svojho priateľa, lež Hovorková sa skoro naňho privesila,
67 9|       týmto ti stojím za to, že ti Hovorková sama Ľudmilu dá do náručia.~
68 9|      pozrieť, čo robia u Hovorkov.~Hovorková bola pobožná osoba aj po
69 9|        meste, klebietky a novinky.~Hovorková teda, ktorá mala tú slávu,
70 9|            amen. Lež ak sa hnevala Hovorková, doteraz na to samé šeptanie
71 9|    chechotu ani konca ani kraja, a Hovorková musela všetko zniesť.~Môže
72 9|    bruchoslavickú figúru, ako bola Hovorková – opisovať nejdem. Že to
73 9|          nech sa už bár o zem hodí Hovorková, – hovorila potichu Ilona
74 9|            do svadobného domu.~Ale Hovorková? Táto chudera nevedela ani
75 9|      Všetky kumšty vynaložila síce Hovorková na to, aby ukryla svoj hnev,
76 9|            ulici ukazovať! – Takto Hovorková celá rozhorekovaná nemohla
77 9|         urazených, prosím o jedno!~Hovorková bola bez seba od radosti.~–
78 9|          horúcu túžbu môjho srdca.~Hovorková nechcela sľúbiť – ale keď
79 9|         pozreli razom naňho, lenže Hovorková celkom iným okom, ako tamtí
80 9|          nezaslúžila, – okríkla ho Hovorková, ale on stál na svojom a
81 9|       citom na kolenách o Ľudmilu. Hovorková sa už celkom vážne obzerala
82 9|     zanechali.~– Nie tak, Frau von Hovorková, – ohlásil sa Brožek, zdržujúc
83 9|         teraz hlasujte vy ostatní.~Hovorková sa zasmiala, ale z privolenia
84 9|        satisfakciu. – Takto lapala Hovorková Brožka za slová, hľadajúc
85 9|      odpovedala na Brožkovu otázku Hovorková.~– Dobre, dobre – ale keby
86 9|        síce zdráhal, ale Ľudmila a Hovorková vedeli ho nahovoriť na to.~–
87 9|       pánovi, ktorý ju ale vyhnal.~Hovorková bola samé ucho, Milenský
88 9|            Ach – ach, –čudovala sa Hovorková, – ale ten advokát, viem,
89 9| dvestotisíc ani groša si nepodrží. Hovorková sa čudovala Brožkovým rečiam,
90 9|           nechcel mať k žrebu, ale Hovorková počala naňho mihať, lež
91 9|  povyhadzoval bez  úrokov a vďaku.~Hovorková rástla od radosti a bola
92 9|          sa zas kajúcne ohlasovala Hovorková. Ale Milenský vyznával,
93 9|  priateľstvu odišiel veselý domov.~Hovorková s Milenským porobila poriadky