Chapter

 1 1 |             sám so sebou rozprávať.~– No ale ad animam ma už viacej
 2 1 |              horách tiež pekný táľ. – No, ad animam, to by bolo,
 3 1 |        detinskou radosťou štebotať.~– No, kamže, kam takto vystrojený,
 4 1 |              a sobáš hľadajú.~– Nože, no, nerob daromné histórie,
 5 1 |              to ide na rozum! Hahaha, no, to by som si pomohol!~A
 6 2 |             že sme nešťastný národ.~– No, no, – krotil ho zas Brožek, –
 7 2 |            sme nešťastný národ.~– No, no, – krotil ho zas Brožek, –
 8 2 |             národy k sláve a blahu?~– No, no, veďže mi nedeklamuj
 9 2 |         národy k sláve a blahu?~– No, no, veďže mi nedeklamuj o tých
10 2 |             sesii je obyčajne tento: „No, na čo je to tomu starému
11 2 |               predsa pekná poklona!~– No veď sa len smej, – odvetil
12 2 |          myslieť nedá bez teológov!~– No veď, ja z tohto hľadiska
13 2 |            sociálnonárodné šťastie!~– No, nechže je tvoje navrchu,
14 2 |               sa spytoval Milenský. – No veď ja viem, že v mojom
15 2 |              verní priatelia rozišli.~No, spánombohom! Vinšujeme
16 2 |             hneď smrdí, ale cigarky – no, kto jakživ nedymil, nech
17 3 |         Ľudmily na poriadok v dome.~– No, či máte všetko v poriadku?
18 3 | Bruchoslaviciach svoje šťastie našli. No, meinetwegen, ale na moje
19 3 |             mojimi peniazmi pomáhali. No, nicht wahr, Miluška moja!
20 3 |         myslela, nevdojak vykríkla: – No, to je on, tuším ho sám
21 3 |              je to on!~– Kto?~– On.~– No veď on!~– Ale, babka moja,
22 3 |               hnev si vyliať znala.~– No, wie gehts denn s tým ich
23 3 | Schriftstellerov sa u nás dobre darí? No ja – to im ja hneď erklärujem.
24 3 |               spomína pán Milenský.~– No, ten aj ja mám doma, hahaha!~
25 3 |              tí dvaja tam utekajú! Ej no, je to obrázok, uhuhuhuhu!~
26 3 |               už neopovážil sadnúť.~– No, či aj ten ich Poklad je
27 3 |        smiechu tých dvoch holúbkov.~– No, nech hádajú, čomu sa ja
28 3 |               frajle meine, ja ich, – no to bolo do porazenia; chudák,
29 3 |             srdca padol, vykríkol: ~– No, sakramentské slovo, už
30 3 |              so sviecou Milenského.~– No tak, – začala Hovorková,
31 3 |              veriť, Herr von Šúplata. No veď by som ja tej dala,
32 3 |              vedia, že nikoho nemám – no vidia, ona je dedička moja!~–
33 3 |                ona je dedička moja!~– No pán boh ich len živ, – hovorila
34 3 |               sa musí; keď sa miluje! No vidia, Herr von Šúplata,
35 3 |             sa tak ozvalo po chyži. – No, veď, povedá, – takú ja
36 3 |                  A chabral sa preč.~– No, keď už len idú a idú –
37 3 |            späť, so sviecou prišla.~– No ale si už tu? A tam na tie
38 3 |          nešťastná sirota na svete!~– No, no, veď sa nič neboj, –
39 3 |      nešťastná sirota na svete!~– No, no, veď sa nič neboj, – tešila
40 3 |           vari znáš vdovu Vedomilskú? No na tej mieste som ja mala
41 4 |                                     4~No, už je Nový rok tuná!~Dajžebože
42 4 |             do mlatby, kosby a žatvy. No, majme nádej, že sa aj my
43 4 |              nič, a Ľudmila ani zbla! No veď by tej dala Hovorková!
44 4 |            celých Bruchoslaviciach. – No, nehovorila som? Veď som
45 4 |         bruchoslavických meštianok. – No len dočkajme, – zas sa ohlasovali
46 4 |              chyže akási zamračená. – No kieho čerta ste taká zamosúrená,
47 4 |             Akože spali fraj – fraj – no akože spali fraj – frajlička? –
48 4 |               vo vrecku v peniazoch.~„No teraz je čas,“ myslela si
49 5 |              odpovedal mu Milenský.~– No veru, ja som už tiež za
50 5 |              tá stará na Silvestra.~– No počkaj, ja tomu podkúrim!
51 6 |                ej, ej, už sú oni len, no a či je nie tak?~– No veď
52 6 |            len, no a či je nie tak?~– No veď vravím, že majú pravdu, –
53 6 |        spisovateľstvo. Ale takto...~– No, nechže si z toho nič nerobia,
54 6 |               len krátko odpovedal:~– No veď uvidím, – povedá, –
55 6 |              Hovorkovmu veriť treba!“~No to je hrozné s tou láskou,
56 7 |              na svete, a tak ďalej.~– No už si ty len predsa Bruchoslavičan, –
57 7 |         vyhrýzol zo srdca Ľudmilky.~– No – len by si sa v Hurdálkovej
58 7 |             ponáhľali sa do Hovorkov.~No, keď sme už takto všetci,
59 8 |              ktorí pri tom byť musia. No ale zato nič, veď sú fašiangy
60 8 |               krále ohlášky začínajú. No – nechže bude!~Vtom, ako
61 8 |             aj oni sú meštiansky syn. No, ale veru ma to veľmi teší,
62 8 |            celá na Brožka obrátená. – No, wie gehts denn, Herr von
63 8 |                  teda sú aj oni tuná? No – no, mládenec, mládenec,
64 8 |             teda sú aj oni tuná? No – no, mládenec, mládenec, a dievča
65 8 |       prameňom na rozmanité otázky.~– No už to len viem, – žartoval
66 8 |             zubmi potuteľne hryzúc. – No ale – veď ja nejdem túto
67 8 |            noviny a išla po svojom.~– No, čo nové vo svete? – spytoval
68 8 |            radosti nevie, čo robiť.~– No, – hovoril tajným hlasom
69 9 |            máločo dobré povedal.~– Ej no – kde nabrali tú Ilonku? –
70 9 |             nemôžem.~– Ale, ale, och, no, ale akože to bude? – omykala
71 9 |              ju posilňoval Šúplata.~– No, – povedá Ilona, –keď to
72 9 |          chytro? Čudovala sa Ilona, – no veď oni tomu rozumejú, a
73 9 |          obšmietať sa okolo Ľudmilky, no či nie?~Veru hej, odpovie
74 9 |             človek nikdy nerozlúči.~– No, nech sa už bár o zem hodí
75 9 |             príjemnejší. Ale Brožek – no ten sa jej ukázal priam
76 9 |            radoval s radujúcimi sa.~– No – už ma ten doriadil, ten
77 9 |                 ak len bude možné“.~– No tak, – vstávajúc hovoril
78 9 |         Brožek jej nedal dopovedať.~– No dobre, – povedá, – nechže
79 9 |               by v tom satisfakciu?~– No to – on by sa aj so svojou
80 9 |             ruky Hovorkovej plesol.~– No tak, – povedá, – slovo stojí!
81 9 |            chladno odvetil advokát.~– No, to nechápem – aspoň v Bruchoslaviciach
82 9 |                lež on sa rozosmial:~– No, – povedá, – čo sa vám robí,
83 9 |             Hej? – žartoval Brožek, – no, to je pre mňa veľká satisfakcia
84 9 |               nejeden raz zacietol.~– No ale, braček Jarko, – spytoval
85 10|           Renzefovi dala!~– Ahá – ach no, viem, viem už teraz. Kto