Chapter

 1 1 |      všetky bruchoslavické panny ho mali vo svojich lajstroch
 2 1 |      zapísaného, klebety kmotier ho každú jeseň a každý fašiang
 3 1 |        čo dolu Váhom išli, znali ho tiež dobre a vyhýbali mu
 4 1 | nedostávalo, len jedno nešťastie ho naháňalo, a to bolo – neborák
 5 1 |      Silvestra večer, nachádzame ho v rozpakoch lásky a ženby.~
 6 1 |      krížiku sa poberal, bár kto ho dobre znal, vedel, že dnes
 7 1 |         láskavé čitateľstvo, aby ho samo vidieť mohlo. Ale zrkadlo
 8 1 |      trochu väčšmi zabelie, hneď ho pán Šúplata čímsi potiera,
 9 1 |       zaprášené a pomastené, keď ho Šúplata vždy prstami utieral,
10 1 |         Len chvíľa ešte a nik by ho nebol viacej doma našiel.
11 1 |     viacej doma našiel. Ale vtom ho jeho vlastná kuchárka musela
12 1 |      zato škoda by bola nevidieť ho celý celučičký.~Náš Šúplata
13 1 |         si veru vyprosím, aby mi ho daromným papierom menovali!
14 1 |        poviem o jej parsúne, keď ho sám nevidím. Necháme ju
15 2 |        národ.~– No, no, – krotil ho zas Brožek, – veďže sa mi
16 2 |         národa, za čo všetko som ho ja len hŕbou filisterskochlebárskeho
17 2 |         súd nevyslovil a nevedel ho aj vyviesť a naplniť.~–
18 2 |         najväčšmi zato kríva, že ho doteraz skoro len sami teológovia
19 3 |  vykríkla: – No, to je on, tuším ho sám pán boh doniesol!~A 
20 3 |      úsmev na tvári, toto všetko ho ale hroznejšie preniklo,
21 3 |   neokrôchaný som.~Ale Hovorková ho vyhovárala sama a hľadela
22 3 |          podlízavo. Lež zarazili ho tie rozpaky, v akých všetkých
23 3 |          sa jej držal, ako čo by ho päť chlapov malo z nej stŕhať.~
24 3 |          po slovensky? – pichala ho aj ďalej Hovorková. Ale
25 3 |          jej slovu na zem a hneď ho zachytiac, odpovedal: –
26 3 |      všetkému rozumela, hádam by ho bola aj von vyhnala. Lebo
27 3 |          ruku Milenského, volala ho do tretej chyže.~Ľudmila
28 3 |       dívala za milým, akoby jej ho tá stará do temnice odvádzala,
29 3 |          je taký? – spytovalo sa ho dievča.~– Och, ten som ja
30 3 |        bolo veľmi zreteľné, zato ho aj vyzradíme: – Frau von
31 3 |      zberal Milenský domov a nik ho nezdŕžal, Šúplata chcel
32 3 |         dokorán dvere a ponúkala ho popredku. Šúplata sa dva
33 3 |           to tiež nič nie je, my ho vycibríme. To tí slobdní
34 4 |   okrúhly, veľký grošiak, strčil ho štedro Dorke do ruky, ale
35 4 |          peňazí. Opatrní skupáni ho len „daromným rozsievačom
36 4 |     peňazí“ menovali.~Sama Ilona ho neraz „mrháčom“ pomenovala,
37 5 |      viem, či nám nespomôže, keď ho obaja pekne zaobídeme. Ale
38 5 |         čosi doňho strčil, potom ho zavrúc a do papierov zavinúc,
39 5 |         rukopis neotvoríš, pokým ho nebudeme môcť vydať.~A urobiac
40 5 |        priateľovi ruku, uisťoval ho, aby sa tých „papúľ bruchoslavických“
41 6 |        kníh tak rozumie! Eh, ber ho reku čert – už aj ja sa
42 6 |     výčitky robiť: Hľa, mohla si ho vystríhať, mohla mu poradiť
43 6 |       vzala? Jej nebohý, veď som ho dobre znala, nebol veru
44 6 |           ako sa mu usmieva, ako ho chváli.~Ach – čo tá láska
45 6 |     ustavične naňho, odhovárajúc ho od Ľudmily, ale on, trúc
46 7 |     všetok ten jeho život, ktorý ho obracal po celý ten čas,
47 7 |       Hovorkovej.~Rozumie sa, že ho ona, ako len najprívetivejšie
48 7 |          tá veľká vľúdnosť, akou ho prijala a privítala, premohli
49 7 |    prijala a privítala, premohli ho, takže veru odrazu vyzradil
50 7 |         bol prvý býval, ktorý by ho bol od ženby odvádzal; ale
51 7 |        čerta do klieštov, strčil ho do fľaše, zadebnil ju štopľom –
52 7 |   Šúplata Ľudmily zriekol, v som ho vari videl, aký bol nedávno
53 7 |        dávno dokonaný, dokonávam ho teraz a vyznávam sa ti,
54 7 |         Hovorkovej srdca, ako si ho ty už dávno vyhrýzol zo
55 7 |          nič sa neboj, predídeme ho my.~A ono, paroma! Ako náš
56 8 |          sotila dvere a poriadne ho po nose brnkla.~Lež čo tu
57 8 |        prahu ako dáky mendík, až ho Ľudmila dnuka posotila.~–
58 8 |         trochu hanbila a bola by ho rada dáko vyhovárať pred
59 8 |        páči medzi nás, – a vtedy ho to priam bola so zeslou
60 8 |   besednej chyže a obzrúc sa, čo ho to zas kto štopil, svoje
61 8 |          och“ vysipel.~Brožek sa ho spytoval, ako sa má a hneď
62 8 |         otec žije dnes-zajtra.~– Ho ho – aby sme neupadli do
63 8 |      otec žije dnes-zajtra.~– Ho ho – aby sme neupadli do pokušenia
64 8 |    spytoval sa Brožek.~Hovorková ho ponúkla, aby otvoril, čo
65 8 |          mu oko na Brožka, ktorý ho tak meral, že mal svoje
66 8 |        sa jej lepšie páčil, zato ho nechcela lapaním tamtoho
67 8 |         s ním láskala, ako čo by ho sama chcela za muža mať.
68 8 |     Brožkovi. V tomto okamihu by ho nebol ľutoval sekať. Najhoršie
69 8 |       Brožkom dobre zabáva. Toto ho do omdletia ducha priviedlo
70 8 |         naňho privesila, len aby ho zadržala.~Milenský. ani
71 9 |         tú Ilonku? – posmešne sa ho spytovala slúžka.~– A čože
72 9 |        pani Šúplatová.~– Len aby ho ešte do rána dakto neodviedol
73 9 |     opitého kulifaja nájduc, von ho vyšmaril, ale potom zas
74 9 |          z Bruchoslavíc. Doteraz ho v tomto obmedzenom hniezde
75 9 |           hľadal pakel, a nájduc ho na samom spodku, posmešne
76 9 |       posmešne sa vyslovil:~– Tu ho máš, aby si sa presvedčil,
77 9 |        Či ten bol hoden, aby som ho ja pustila do svojej chyže?
78 9 |      hovorila Brožkovi, dvíhajúc ho. Ale ten nechcel vstať hovoriac:~–
79 9 |      nich nezaslúžila, – okríkla ho Hovorková, ale on stál na
80 9 |       Ľudmila a Hovorková vedeli ho nahovoriť na to.~– Nuž,
81 10|          chce? A že vraj aby som ho nestratila. Ale ja budem
82 10|         kde máš ten žreb, aby si ho potom dáko nezapotrošila.
83 10|         by človek bol myslel, že ho v okamihu porazí. Srdce
84 10|         bok, tak tuho zaspal, že ho ani Ilona svojím buchotom
85 10|  ošudáriť, ale ona celá uplakaná ho prosila – či by jej nevedel