| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Od Silvestra do Troch králov IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
1 1 | 1~Kto nezná pána Šúplatu? 2 10| 10~Prichodí mi hovoriť o Šúplatovi. 3 6 | či sa budú hnevať, či nie,1en aby som si voľakedy sama 4 2 | 2~U Jaroslava Milenského celkom 5 9 | huncútom rada ostala za 200000 zlatých.~– Nuž ale, vie 6 3 | 3~Už sa z toho Silvestrovho 7 4 | 4~No, už je Nový rok tuná!~ 8 5 | 5~U Milenského je tak, ako 9 6 | 6~Hurdálkoviech dom je v Bruchoslaviciach 10 7 | 7~V predchádzajúcej kapitole 11 8 | 8~U Hovorkov bolo v utorok 12 9 | 9~Šúplata bežal od Hovorkov 13 1 | mienim tajomstvo svoje...~– Á – tajomstvo! Teda tajomstvo, – 14 1 | ktoré číta Nitru.~Musím teda ab ovo začínať, aby aj moje 15 2 | rozprávať týmto slovenským Abdérčanom o nedeľných školách, o čitárňach, 16 1 | Za kúštik papierika! A abys’ ešte aj to vedela, že sa 17 2 | rovnako so mnou myslíš; ale vy advokáti ste takí, pokým vám len 18 10| zlatých Renzefovi dala!~– Ahá – ach no, viem, viem už 19 7 | a cez jej plece hodil akéhosi tatrmánika s kopýtkami a 20 3 | Radi by hádam erfahrovali, akému fachu Schriftstellerov sa 21 7 | Svojho kamaráta obliekol do akýchsi bosoráckych šiat, sám urobil 22 4 | Dajtimibože, že je on tam tým akýmsi šriftštelerom! Ešte sa ani 23 3 | mala ako valčeky, hrdlo ako alabaster a líčka – a zúbky, lež ako 24 2 | veľké pošlo? Toť, hľa, almužna, kniha, plán, okúňavosť, 25 9 | si zas romantizoval, ty antiromantik. Čo len chceš? Dal som ti 26 2 | rozosmial sa Brožek, – aký antiteológ z teológa povstal! Ale nám 27 6 | mdlobách, ale bruchoslavický apatekár predsa nič nevyrobil. Aj 28 8 | na svedomité pováženie a „aplikáciu“ na seba.~ 29 6 | nešťastie pre človečenstvo, také asi ako na iných miestach skocúrkovatenosť, 30 4 | knihy vyhadzovať! To je – aus!~A ako sa na poludnie schyľovalo, 31 6 | väčšiu vážnosť a takrečenú autoritu pred ním. Prvý raz teraz 32 6 | a potom – veď; panebože, azda len mám rozum, aby som vedel 33 3 | zahrdúsiť s tým Šúplatom, to, babenka moja najdrahšia, nech odo 34 9 | usmievalo šťastie, lebo badala, že zas dakoľko rokov prebehne; 35 3 | sakrment – kto?~Lež Ľudmila sa bála horšieho a odrazu bola pri 36 9 | nevie, len sa frntiť, len po báloch sa blázniť, širáky nad širáky, 37 3 | bruchoslavických zábaviek a bálov. Lež oblek nemá veľmi chýrny, 38 9 | vraj ten žreb je hotová banknota, za ktorú, ak si ju za pätnásť 39 3 | aj mladí, bankrotoví aj banknotoví mládenci obracali sa okolo 40 1 | spomínať! Ktože ťa to takými bankovými nádejami nakŕmil? Veď ja 41 3 | radi iba svojim otcom z bankrotov mojimi peniazmi pomáhali. 42 3 | Bruchoslavickí starí aj mladí, bankrotoví aj banknotoví mládenci obracali 43 1 | biedna šmatlinoha, ešte mi banky bude spomínať! Ktože ťa 44 5 | dakedy aj o svojej Ľudmilke básnil. Ale od Silvestra celkom 45 3 | tejto strany sa nemajú čo báť. Za jedno je moja vnučka 46 2 | filozofie, poézie, politiky, beh myšlienok, publicistiky, 47 9 | neznesiem! Vláčil sa mi do domu, behal za mnou, prosil ma, aby 48 9 | ani neočuli. – Ilona potom behala po celom meste – až našla 49 6 | tých kníh tak rozumie! Eh, ber ho reku čert – už aj ja 50 7 | páči. Teda len skoro sa berme, dnes je osudný večer, lebo 51 3 | šuchlo čosi zlé o nej po besedách, hneď si dala zavolať tetky, 52 8 | ponúknutie Brožkovo aj vstúpil do besednej chyže a obzrúc sa, čo ho 53 4 | dobre z bruchoslavických besied, tancov, zábaviek a klebietok. 54 2 | Pešti Hirlape, alebo hen beťársky divatlapista do Slovákov 55 8 | ako je Brožek, nanášajú. Bezmála by sa rád vicišpánom stal 56 1 | hrdina, takže sme mohli bezpečne aj po jeho mene našu noveletku 57 1 | opísať.~Cez prostriedok beží hrubá čiara, a to je rozpuklina 58 9 | pred Troma kráľmi tohto bežiaceho roku, lebo až do rána nespal 59 5 | ženícha menovať. Zato aj bežím k tebe, aby som sa len čím 60 5 | pilúl pohltal. Ale čo tam po biedach, povedzže mi, čo si vykonal 61 3 | roku, o všeobecnej psote, biede, hlade, nahote a o tom, 62 1 | ceduľu?~– Hahaha, och, ty biedna šmatlinoha, ešte mi banky 63 3 | podívať sa na ňu. Pekná biela kožtička na tvári, pekné 64 8 | jej rúčku, pohládzal jej bielulinké pršteky, šibrinkoval s prstienkami, 65 9 | hľadala, a zastrúc si oči bielym ručníkom – neobzerajúc sa 66 2 | cti, slávy a šťastia!~– Eh bien, – prisviedčal Brožek, – 67 4 | dievča.~A Šúplatovo srdce tak bilo, div mu rebrá nepovytĺkalo, 68 3 | čo kocúrkovské histórie, biografie, Geschichten, atď. skladajú, 69 9 | ohlasoval pán farár v mene blahoslavenej Trojice svätej poctivého 70 9 | Brožek, – tak ich prosím, pre blahoslavenstvo týchto dvoch dobrých duší, 71 2 | vedúcich národy k sláve a blahu?~– No, no, veďže mi nedeklamuj 72 2 | vôľou, teda si po nich sám blatom hádže, alebo hádzať skálie 73 9 | až našla jedného mladého blázna, advokáta, človeka ináč 74 1 | Ľudmilka sá vraj za kýmsi iným blázni. Toho sú už plné Bruchoslavice. 75 9 | frntiť, len po báloch sa blázniť, širáky nad širáky, vikliere 76 8 | očami. Brožek? To ten mladý, bláznivý advokát. ach ešte aj ten 77 9 | všetci ohlásili, hľadiac na blednúcu tvár Hovorkovej, ktorá si 78 3 | vysokým čelom, nos rovný z bledých, časom už pooraných líc 79 3 | poľakanom hrdinovi. Ten blesk Ľudmilinho oka, tá prívetivosť, 80 8 | jesto šuhajov, čo pasú po bleskoch čiemookej Ľudmilky, – pokračoval 81 6 | nepodarilo ujsť. Svojím bleskom a nádherou ona len vie, 82 8 | stolicu podať, zato ani bližších nevidela a letela do tretej 83 3 | ostrý!“ – Lež poďmeže už bližšie.~Na Silvestra sedela Hovorková 84 3 | opovážil svojím maličkým očkom bľusknúť na ňu, lež k reči aby bol 85 3 | z nej ako všetky strely blýskalo a žiarilo.~A ja sa Milenskému 86 7 | Hovorkov. Až sa mu tak oči blyšťali od lásky; čo len pozrel 87 4 | netúlajme sa sem a ta po bočných cestách.~Je teda teraz, 88 4 | Hádam je im ustanovené od boha, aby takým šťastným boli, 89 6 | najväčší bruchoslavický boháč pomyslieť, načože sú mi 90 1 | jedného bruchoslavického boháča a priam zato škoda by bola 91 4 | Hovorková! Paroma si taká boháčka dá svoju vnučku za takého 92 2 | medzi ním a tým slovenským boháčom.~Ja len v krátkosti poviem, 93 3 | a ako bude spať bez tej bohato striebrom okovanej trstenice?~ 94 3 | nemôže so mnou a s mojimi bohatstvami rozkazovať.~– Ale ten spisovateľ 95 3 | Vyrozprávala jej o jeho veľkom bohatstve dlhé histórie, čo , všetko 96 3 | bola aj takej povahy, že k bohatstvu nemala veľkej náklonnosti. 97 9 | Ilona nedozvedela, že je bohatšia ako on sám, a aby sa potom 98 9 | by bolo huncútstvo pred bohom aj pred každým mravným človekom, 99 2 | spisovateľ, ale čo ti povie na to Bohuslav? – tak skoncoval hádku mladý 100 7 | medzi ženiť a neženiť. Ten boj nie je dávno dokonaný, dokonávam 101 7 | následkom môjho vnútorného boja, krútiaceho sa medzi ženiť 102 8 | neskoro; chcel aj sám odísť – bojac sa o svojho priateľa, lež 103 6 | Šúplata Ďorď je v duchovnom boji postavený.~– Eh, – pomyslel 104 3 | všetko s ňou, ja sa jej veru bojím, a nech ma ani nezdŕžajú. – 105 10| tým obrátiac sa na druhý bok, tak tuho zaspal, že ho 106 9 | Šúplatovi, vychádzajúc pri jeho boku von z kostola.~Šúplata bol 107 7 | sa s ňou pomodlili obaja bosoráci – a od toho času vraj má 108 7 | domnelý kňaz recitoval akési bosorácke formulky a Brožek chodil 109 9 | A keď budú oni takým bosorákom, že mi budú schopný túto 110 3 | bohu lósy svojej lásky. Bozkali sa ešte a v Ľudmile sa varili 111 3 | Šúplatovi, mohla bys’ mu ruky bozkať, keď sa len o teba otrie. 112 3 | pritúlila k Hovorkovej, bozkávala jej ruky a vravela jej s 113 4 | zmilujú. – Máme už z pomoci božej rok 1847, v ktorom oni počínajú 114 6 | šticu, volala, kričala. boženkala – až sa vo dverách Ilona 115 9 | a má byť, nech sa stane božia vôľa, čo sa ja slabé stvorenie 116 5 | chodíte všetci takí ako božie umučenie! Veru vám tí vaši 117 9 | nepokojná nebola pred službami božími ako priam dnes. Lebo čím 118 8 | dokonal a zajtra v mene božom sa vyhlásiť dať mohol. Na 119 9 | na tvár taký bozk (lebo božtek sa to nemôže menovať), že 120 8 | zdalo, že očuje aj lusknutie božteka. A tento dojem bol taký 121 8 | celý pokonfundovaný tým božtekom, a najmä, keď si pomyslel, 122 9 | nevestou robili poriadky čo sa božtekov a ich srdiečka týka, ale 123 7 | naklebetil s Hovorkovou, kým vy, bračekovci naši, tam prídete. Ale nech 124 7 | seba poslednú kvapku kávy a brala si na seba veľký ručník, 125 9 | Šúplata sa ubehal a pod bránou opitého kulifaja nájduc, 126 6 | to isté, že si ja budem brať Ľudmilušku za ženušku – 127 8 | vyhlásila. Mit Saus und Braus to pôjde, a k tomu treba 128 8 | dvere a poriadne ho po nose brnkla.~Lež čo tu robiť so Šúplatam? 129 4 | Všetci zdvihli poháre – ale brnknúť nechceli, kým Šúplata nepovie, 130 4 | tuho si zaumienila tajsť do Brožkov so svojím žrebom. Ale nešťastie, 131 4 | klebetila o dákom novom Brožkovom skutku milosrdnosti. Ale 132 9 | nebola. – Tak odpovedala na Brožkovu otázku Hovorková.~– Dobre, 133 9 | premŕvajúc sa v papieroch a v brožúrach, hľadal pakel, a nájduc 134 7 | môžeme, že láska k dievčaťu bruchos1avického žgrláňa obmäkčila a aspoň 135 6 | veľkej vážnosti u klebetných Bruchoslavičaniek. Keď sa takto mohlo povedať: „ 136 4 | šriftštelerom! Ešte sa ani jedna Bruchoslavičanka za slovenského šriftštelera 137 4 | čo?~Hja, dajte mi pokoj s Bruchoslavičanmi! O tých sa ja nestarám, 138 6 | prenikla do povahy a nátury bruchoslavičiactva, zato oprúc sa o túto svoju 139 6 | Bruchoslavičanom nebol býval. Ale to bruchoslavičiactvo – ach, to je hotové nešťastie 140 3 | udávala takt a tón celým Bruchoslaviciam.~Krása a peniaze podmanili 141 7 | nádejami.~Hurdálková je Bruchoslavičianka – a viac ti netreba vedieť. 142 9 | myslím. Ja nechcem nijakú Bruchoslavičianku, ale ani sa ďalej trápiť 143 3 | bohatstvo Hovorkovej? Ale táto bruchoslavická pani mala takú vážnosť pred 144 1 | vytešený, držiac pravú ruku na brušku, ľavou rozhadzoval v povetrí 145 4 | sa nahnevanou, plieskala, búchala dvermi, metala sa a tomu 146 10| že ho ani Ilona svojím buchotom nezobudila.~Pani Šúplatová 147 7 | istejšie, bár im, keď sa v nás budia, zriedka veríme.~To bol 148 3 | chválila budúca testiná budúceho zaťa, – a čo povie na to 149 7 | pohovorila, teda by sme museli do budúcich ročníkov Nitry pokračovanie 150 9 | Ilonou Škrabáčkovou, jeho budúcou, vernou a úprimnou manželkou, 151 3 | strhla sa Hovorková ako búra a letela na pomoc. Na šťastie 152 7 | ešte aj kabane a kadejaké burnusy a krišpíny, lebo, ako sa 153 7 | že ju kávou, aj starým buteľkovým vínom častoval, že jej ruku 154 3 | oblízať po Šúplatovi, mohla bys’ mu ruky bozkať, keď sa 155 3 | ženícha!~A tu oprela svoje bystré oko na Ľudmilu, ktorá však 156 7 | chlieb. Tomu sa však nedivme, bývajú neďaleko Kocúrkova, ktorá 157 9 | alebo vlastne vo vohľadoch bývanie, predsa len je istejšie 158 8 | Ľudmilke, aby pripravila čaj pre hostí, ale vidiac, že 159 8 | Medzitým išla Hovorková s čajom a prinútila ešte ostať oboch, 160 4 | trstenica? Tam už vyše hodiny čaká s ňou Hovorkovej Dora, čo 161 3 | všetci na jej smrť s rozkošou čakajú, a Hovorková má len jednu 162 2 | rozmyslí, čo mne, túžobne čakajúcemu na správy z rady, odpovie 163 3 | dodávala si zakaždým.~Ľudmila čakala starú úzkostlivo, lebo vedela, 164 8 | usmievala, Brožek a Milenský čakali tiež čosi, ale predsa len 165 2 | povedá, – ja len všetko dobré čakám. A tvoje spisovateľské srdce, 166 6 | Aj tieto dve doktorky len čakaním liečili. A vskutku sa im 167 3 | Nuž a čože chceš, koho čakáš? Jaj, jaj, moja milá frajla, 168 9 | svojej chyže a skákal ako cap od veľkej radosti nad dvestotisícami – 169 1 | papieru na spisovateľské čarbaniny mal, ako ja tisícov mám. 170 6 | sa najedol, píše knihy, čarbe, ako takí ľudia! Veď vedia, 171 5 | Veď vari vieš, že som ja čarodejník, a či si už zabudol, ako 172 3 | prichodí ísť v tom istom čase do jedného bruchoslavického 173 1 | je hrozná vec – v týchto časoch všeobecnej biedy, drahoty 174 9 | spisovateľom pri ktoromsi nemeckom časopise, bol huncút prešibaný, oklamal 175 5 | čo závidieť. Ale väčšiu časť vášho nešťastia, nepokoja, 176 6 | Hurdálková.~– Zachádzam ta častejšie, ešte budú ľudia myslieť, 177 8 | lebo tú jeho Eifersucht často vybuchovať videla, ale znajúc 178 7 | starým buteľkovým vínom častoval, že jej ruku dal na to, 179 1 | nebudem ja tak dlho s touto ceduľkou chodiť a na sobáš čakať, 180 10| vtedy hrešili a von aj s ceduľou vyháňali.~– Kde si dala 181 3 | roku.~Hovorková poháňala čeľaď do knižiek a potom mali 182 3 | bude ona bezpochyby pri čeľadi, keď im je to dievča hospodárske.~ 183 9 | starú obyčaj, ale hneď do čeľadníka k Ilone.~Zastal si ku kachliam, 184 1 | Šúplatovi tento stav slobodný už celkovito spríkril a znechutil. Tak 185 2 | našimi úradnými teológmi a s celou našou len teologickou národnosťou. 186 1 | by bola nevidieť ho celý celučičký.~Náš Šúplata nedržal veľa 187 3 | dupol nohou a akoby mu cent zo srdca padol, vykríkol: ~– 188 7 | ale veru nič nemohli s čertom vyviesť; sám mestský fyzikus 189 7 | formulky a Brožek chodil po červenej čiare; na jeden raz pichol 190 7 | bosoráckych šiat, sám urobil červenou kriedou kruh. Postavil pacientku 191 5 | myslím, že je to najlepšia cesta, keď sa človek veľmi nestará 192 4 | netúlajme sa sem a ta po bočných cestách.~Je teda teraz, ako som 193 2 | chodieval, vzdelával sa, aj cestúval, boli si obaja veľmi dobre 194 3 | nech ma ani nezdŕžajú. – A chabral sa preč.~– No, keď už len 195 9 | už k mojej sľúbenici takí chalani, ako je ten mlynársky tovariš, 196 1 | stará ako mladá a mladá chasa nemala sa za kým vláčiť.~ 197 9 | dívania a divenia sa, šepotu a chechotu ani konca ani kraja, a Hovorková 198 3 | husára, čo to vo Viedni toho chlapca –~– Čo je aj v Pokladnici 199 3 | Jankovi!~– Hahaha, ako sa ten chlapček drží toho husára, hahaha, 200 3 | vypadol z ruky širák.~Tu máš, chlape, hľa, ako je to Ľudmile 201 4 | slovenskí spisovatelia boli takí chlapi, čo by oni aj skutočne mohli 202 3 | držal, ako čo by ho päť chlapov malo z nej stŕhať.~Ľudmila 203 1 | obyvateľ – či je ženského, či chlapského pohlavia – vie, ako sa pán 204 2 | vysvetlím. Naši Slováci sú hŕba chlebárskeho, filisterského ľudu, z ktorého 205 4 | svet pochované. Ale na poli chlebulistiky to ináč ide. – Jaj, bože 206 2 | Ale to je ten nerozviazaný chlp, že doteraz skoro napospol 207 8 | toho sa tak ľakol, že razom chmatol svoju trstenicu, schytil 208 2 | Milenským rástol, do škôl chodieval, vzdelával sa, aj cestúval, 209 7 | by vozy kamenia viezol. Chodili doktori nad doktorov, ale 210 5 | slovenskí spisovatelia. Veď chodíte všetci takí ako božie umučenie! 211 9 | márnosť, pán boh nech ma chráni – nikdy mňa ani jedna z 212 3 | sa nevyzradil; ale po tom chrapľavom hehehe a solecinalovom chichichi 213 1 | päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína, rozmýšľa usilovne 214 6 | počínalo už tiež horúce po chrbte sa prechádzať. Skočila teda 215 10| mu stískalo čosi – a po chrbtovej kosti sa mu zimnica prechodila. 216 7 | tak hurtuje po črevách aj chrbtových kostiach, ako čo by vozy 217 4 | je trstenica? – zahrmel chripľavým, ešte ani len vodou neprepláknutým 218 8 | Ó, ó, nie tak, nie! – chriptal za Brožkom Šúplata a chcel 219 3 | trstenicu. Sama sa usmiala nad chudákom, ale taký smiech nepriala 220 9 | ja trochu aj krivá, ja chudobná.~– Dobre je, – šeptal si 221 9 | viem, že teraz nedá svojmu chudobné– mu priateľovi ten žreb.~– 222 9 | Pomyslel si teda – že pomôže chudobnej dievke, a tých pätnásť zlatých – 223 4 | vychvaľovanom dobrodincovi chudobných ľudí. Brožek, ako syn bohatého 224 7 | to Brožek, – ale by ten chumaj taký svižký bol? Veď je 225 9 | túto satisfakciu za toho chumaja dať – potom privolím, dobre, 226 3 | Šúplatu. Potom sa pustil do chválenia Ľudmily, aká je len vraj 227 1 | nepovedal, že sa len sami chválime, bár sme ináč presvedčení, 228 1 | poklonu, samé uznanie, samú chválu, lebo ja samý prvý podávam 229 1 | osvedčujúc, že už raz bez chvály spisovateľom byť nemôžem, 230 1 | nové vohľady vystrojil. Len chvíľa ešte a nik by ho nebol viacej 231 9 | nemôže sa viac od tejto chvíle chudobným menovať. A tu 232 8 | Brožek na prvé otázky po chvili, – lebo taký človek ako 233 5 | schopnejší myslieť na pomoc. Po chvíli sa schopil ako vietor a 234 10| čo za črep?~Keď tak pod chvíľou len vybiehal Šúplata za 235 2 | sa priznávajúcim teológom chýba nervus rerum gerendarum, – 236 3 | temnice odvádzala, a málo chýbalo, že sa aj ona neschytila. 237 3 | vypúšťajú, tým nejde veľmi chýrne, lebo ich potom vlastní 238 3 | bálov. Lež oblek nemá veľmi chýrny, len také je to všetko akési 239 3 | obrazu, dokladala ona a chytiac za ruku Milenského, volala 240 8 | Brožkom Šúplata a chcel chytiť Ľudmilu za druhú ruku, lež 241 7 | neveril jej toľko ako ty a chytrejší bol z prameňa vody sa napiť 242 8 | dvestotisíc. Tu sa mu začala chyža dookola krútiť, v hlave 243 9 | razom vyskakovali zo svojich chyží a najprv Šúplata sa ubehal 244 8 | hostí voviesť do babkinej chyžky, a tak sa skoro v samých 245 1 | Cez prostriedok beží hrubá čiara, a to je rozpuklina skla – 246 7 | Brožek chodil po červenej čiare; na jeden raz pichol Hurdálkovej 247 8 | šuhajov, čo pasú po bleskoch čiemookej Ľudmilky, – pokračoval len 248 8 | oknami na tie strely vašich čiernych očí.~– Ach, – vzdychol si 249 8 | ďalej tomu číslu čudoval a čiesi šťastie obdivoval, vždy 250 2 | školy, ústavy a sto iných ciest, vedúcich národy k sláve 251 1 | zabelie, hneď ho pán Šúplata čímsi potiera, takže keď vstal 252 7 | všetko tak vidí, že ten Číňan neveril jej toľko ako ty 253 6 | lietalo, že z tej svadby takým činom nič nebude. – Ale ja by 254 8 | Brožek len aj ďalej tomu číslu čudoval a čiesi šťastie 255 2 | že náš Milenský mal dve čisté, pekné chyže so skromným, 256 2 | jeden vyberie, čo by bol čistým kňazom Slávie: teda tiež 257 2 | ale zažijem aspoň svätý cit, ktorý sa bez ohľadu na 258 2 | Abdérčanom o nedeľných školách, o čitárňach, o spolkoch miernosti, o 259 6 | ľahko sa dá menovať, ale čítať ťažko, najmä Hovorkovej! 260 4 | slovenským spisovateľom a čitateľom.~S takýmto úvodom začíname 261 3 | lakôtka pre mojich slobodných čitateľov mužského pohlavia. Mal by 262 8 | postúpime, nášmu láskavému čitateľovi na svedomité pováženie a „ 263 3 | ešte a v Ľudmile sa varili city a jej jazyk výrečný bol 264 10| manžel. – Žreb, či 1ós, čiže tú istú ceduľu, ktorú si 265 1 | postavil, nový kaput vykefoval, čižmy ručníkom trochu pooprašoval, 266 6 | je hotové nešťastie pre človečenstvo, také asi ako na iných miestach 267 9 | bohom aj pred každým mravným človekom, a takého huncútstva nie 268 9 | stave; nie je dobre byť človeku samému, čítame v Písme svätom. 269 1 | Ilona bola kus obyčajného človiečika s tým, pravda, neobyčajným 270 1 | pokojný dom mala aj tú krásnu cnosť, že bola už väčšmi stará 271 6 | rolí, hôr a čo ja viem čoho má, a kde sú hotové kapitály, 272 8 | spýtal čosi, ale sa zas čohosi bál, ale keď sa Brožek len 273 3 | počúvnuť ich chcem naveky, čokoľvek mi možné urobiť alebo zniesť 274 5 | Tu praesens cur a , deo comitte futura, – hovoril mu, – 275 5 | rozžialeného priateľa.~– Spes deo confisa, nunquam confusa recedit, – 276 5 | Spes deo confisa, nunquam confusa recedit, – hovoril naposledy 277 1 | som sa tých ich záletov čosi-kamsi bávala, ale teraz už tie 278 10| dosť hlavy nalámem na tom črepe, či žrebe, či čo je to, 279 10| nestratila. Ale ja budem črepy opatrovať? Aký črep, čo 280 7 | Časom že tak hurtuje po črevách aj chrbtových kostiach, 281 9 | dobrých, nás milujúcich a ctiacich priateľov najlepšie si oddychujeme 282 2 | len strčí do úst jednu tú cucku! – Pah! Sic transit vana 283 8 | len aj ďalej tomu číslu čudoval a čiesi šťastie obdivoval, 284 6 | odkašlával si.~– Hádam sa čudujú, kde som sa tu vzala? – 285 3 | všetkého, pôjdem poslúchať cudzích ľudí, pôjdem kraj sveta 286 8 | frajerov prilákala; teraz ju čuje, ako Brožka víta a Ľudmile 287 7 | Hurdálkovou veľmi láskal, že jej cukroviniek dal doniesť, že ju kávou, 288 5 | celého národa.~– Tu praesens cur a , deo comitte futura, – 289 5 | krížov vycitoval? Hahaha, čury-mury fukty, hurda-burda, láry-fáry 290 2 | narádzal. Sotva sa vraj čuť dal, tužbyť musel očuť za 291 9 | jeho poctivé meno, on len cválal po uliciach – až sa pri 292 3 | odpovede, hovoriac tak, akoby o dačom skutočnom rozprával.~– Ďakujem 293 9 | Šúplatoviech Ďorďa.~– Ej, dajbože, aby si naozaj zhnusili 294 4 | Bruchoslavičanom čo?~Hja, dajte mi pokoj s Bruchoslavičanmi! 295 8 | nám dali tú česť. Miluška, dajže, daj stoličku aj... – a 296 4 | No, už je Nový rok tuná!~Dajžebože šťastia!~Všetkým redaktorom 297 10| stretlo. ja reku že je to dáka interesová kniha, ktorú 298 9 | teraz Ilona, – prípravy dáke sa len musia urobiť, veď 299 7 | tvoja láska nie je len láska dákeho turistu, keď si mi ty o 300 3 | lebo si myslela, že to dáki dievkini frajeri utekajú. 301 9 | V lone svojej rodiny a dakoľkých dobrých, nás milujúcich 302 8 | tieto fašiangy pomätú zas dakoľkým šuhajom srdcia. Majúže sa 303 9 | stolíku zjavia. Tak došli s dakoľkými dobrými priateľmi do svadobného 304 4 | keď s dakým klebetila o dákom novom Brožkovom skutku milosrdnosti. 305 3 | si aj z tých učených ľudí daktorého, ale to je ešte to najhoršie 306 10| trvalo – a mohli by sme tým daktorej inej pani Šúplatovej aj 307 3 | ani jeden taký motýlik. Daktorí sú síce aj domáci, mestskí 308 10| dáko živo vykreslili, že by daktorý podobne oklamaný ženích 309 9 | popustila svoj hnev. Po daktorých nepatrných otázkach a odpovediach 310 9 | robí, za pätnásť zlatých mi ďakujete? To ma ani neoslavuje – 311 4 | vyrapotala služby a pozdravenie a ďakujúc za jeho opýtanie, vinšovala 312 4 | mrháčom“ pomenovala, keď s dakým klebetila o dákom novom 313 3 | kmotry, známe po mužovi, ďaleké švagriné a robila s nimi 314 1 | istého času, ktorý nie je ďaleko. Oni nech len idú, kam sú 315 2 | osemsto štyridsaťsedem – to je ďaleký vek od času príchodu svetla 316 8 | chyži, srdečné vítanie sa dalo vyrozumieť, ale Šúplatovi 317 7 | ťažko. Ako by som sa ja dalodohnať od Ľudmily?~– Veď som to 318 9 | pre dišpenzáciu, potom sa dáme aspoň raz ohlásiť v kostole, 319 3 | triedam.~– Und wenn ich fragen darf! – Či, akože je to po slovensky? – 320 1 | hľadajú.~– Nože, no, nerob daromné histórie, a povedz, čo to 321 1 | môžeme myslieť, že by ich za daromný papierik nebola dala.~Musí 322 9 | vie o tom, že žreb jemu darovaný vyhral? – Nevie,– chladno 323 8 | jarmokom veľké interesy dávajú.~– Och, prosím ich, domine 324 8 | zabúda. Už mu aj znamenia dával, aby začal svoju prácu, 325 10| ju, mladý pánko, dva razy dávala, a prečože ma vtedy hrešili 326 5 | si vy sami robíte; lebo dávate viac práva starosti ako 327 8 | chválila sa svojím Jankom Dávidom, lichotiIa mu, a tak sa 328 1 | nehanbí päťtisíc so svojou dcérou dávať. A keby nemal, už 329 2 | pána jediný syn, budúci dedič veľkého bohatstva, ktorý 330 3 | vnučku Ľudmilu, ktorú samu dedičkou všetkých statkov a kapitálov 331 3 | a papierov sú ich pekné dedičstvo.~Veď je pravda, že aj láska 332 8 | len zas trochu ináč bude dediť po otcovej smrti, a je k 333 3 | nevydávala za nebohého tvojho dedka a len som mu privykla, a 334 4 | statkov veru tiež nebude dedovské mozole na slovenské knihy 335 2 | rozpore s tamtou tvojou deklamáciou o národe. Lebo na takýchto 336 3 | aj láska ich omrzí. Žena, deti chodia otrhané, a keď učený 337 6 | baba, môj syn otcom štvoro detí a oni ešte len mládenčia. 338 4 | Bruchoslavice rozprávajú. Deväť hodín odbilo – a on sa priam 339 2 | vezmeme hore ten ohľad, že deväťdesiatdeväť slovenských teológov prebehne, 340 7 | kňaz nič nevykonal s milým diablom.~A že o tom už každý v Bruchoslaviciach 341 8 | že sa mu zdala byť ako diabol, a keď odišla, cítil sa 342 5 | tu v tejto kocúrkovskej diere.~Vtom vstúpil do chyže so 343 3 | je moja vnučka poslušné dieťa, a po druhé, ona si nemôže 344 3 | po sebe vdovu so štyrmi dietkami a kusa chleba nebolo, ktorým 345 2 | uťahovali! Zato sa nič neboj – dievčence ja sám rád vidím. Nuž ale, 346 3 | sú stotisíce, ale mladá dievčica by na takéto veci ľahko 347 1 | najchudobnejšiu meštiansku dievčinu v Bruchoslaviciach na truc 348 3 | lebo si myslela, že to dáki dievkini frajeri utekajú. Zišla však 349 9 | pustila do svojej chyže? Svoju dievku si vzal – a taký človek 350 7 | keď mu láska rezignáciu diktovala, ako bol všetok ten jeho 351 5 | hurda-burda, láry-fáry trepentam, diktum-faktum, rukopis neotvoríš, pokým 352 6 | tristo, Šúplata sa naozaj díva na Janka Dávida. Keď sa 353 3 | Všetci tu stoja ako vyjavení, dívajú sa na Šúplatu, len Hovorková 354 8 | prítomných nepohla. Šúplata sa díval ako obyčajne, Ľudmila sa 355 3 | tretej chyže.~Ľudmila sa dívala za milým, akoby jej ho tá 356 5 | preraziť.~Hodil sa teda na diván a pochoval svoju dušu do 357 9 | tretí raz. Bolo to iba teraz dívania a divenia sa, šepotu a chechotu 358 8 | sa cítil sám a nemusel sa dívať na hostí a hostia naňho, 359 2 | Hirlape, alebo hen beťársky divatlapista do Slovákov v sprostých 360 9 | Bolo to iba teraz dívania a divenia sa, šepotu a chechotu ani 361 6 | napaprčený ďalej:~– Veru sa im divím, že oni sama sú v celých 362 3 | začínal teraz už sám diškurz. Ľudmilka pozrela naňho 363 9 | vychodia potrebné svedectvá a dišpenzácie – my nazrieme trochu k Milenskému.~ 364 9 | zajtra na faru, z fary pre dišpenzáciu, potom sa dáme aspoň raz 365 9 | veľká satisfakcia za tvoje dišputácie, že uznávaš! Slovenský spisovateľ 366 8 | ďalej s vyhrnutými rukávmi dlážku drhnúť, chyžu usporadovať – 367 9 | teraz.~Kázeň sa jej už taká dlhá zdala byť – ako rok, nevedela 368 3 | urazení, pustil sa len do dlhej odpovede, hovoriac tak, 369 7 | Hurdálková aj Šúplatu Hovorkovej dlhmi nastrašila, on napriek celej 370 10| úprimným vinšom, aby ju pán boh dlho-dlho v šťastnom manželstve s 371 9 | z kostola.~Šúplata bol v dlhom kapute oblečený a Ilona 372 5 | tebe.~Milenský sa ľakol. Za dlhú chvíľu nevedel slova prerieknuť.~– 373 3 | vyočúvala, ani len neceknúc na dlhý prúd babkiných rečí.~– Šúplata 374 3 | takto obsiahla krátky zmysel dlhých slov:~– Miluška moja, vidíš, 375 1 | tisícku vyvalchovať. Po dlhšom rozmýšľaní, prechádzaní 376 9 | aby si mi ani tie nebol dlžen, vrátiš mi ich tak, keď 377 8 | že ma už Hurdálková za dlžnicu vyhlásila. Mit Saus und 378 6 | ľudia myslieť, že som jej dlžníkom! – zas len v kašlaní si 379 8 | parády chce vytínať, vari aby dlžníkov oslepila a bohatých frajerov 380 3 | teraz bude, čo má byť.~– Dneska si akási splašená, čo ti 381 2 | roka! – volal s budúcim dňom Domovej pokladnice Brožek 382 3 | keď aj teraz je pekná. Keď dnu vošla, nič sa to ináč nezdalo, 383 8 | hovoril Milenskému, keď tento dobiedzal doň, aby robil, čo má, aby 384 4 | všeobecne vychvaľovanom dobrodincovi chudobných ľudí. Brožek, 385 4 | obsiahnuť, a to vedela, že dobrotou nikdy nič nedostala. Bolo 386 2 | náš spisovateľ so svojím dobrým a hádam jediným priateľom 387 9 | zjavia. Tak došli s dakoľkými dobrými priateľmi do svadobného 388 4 | bruchoslavických meštianok. – No len dočkajme, – zas sa ohlasovali tie, 389 9 | rok, nevedela sa toho amen dočkať. Už neverila, len skôr sa 390 7 | maštaľky nevyjde, ak sa v nej dočuje o Hovorkovej dlhoch. Hahaha – 391 5 | skôr hen zo Španielska sa dočuješ uňho nové veci. Ako čo by 392 9 | sa o tom alebo inom novom dočula, čo ju tak mrzievalo, že 393 9 | ju pri kázni od susedov dočuli. Ale také dačo sa jej predsa 394 9 | nechcel, sľúbila mu naposledy dodajúc, „ak len bude možné“.~– 395 2 | svoje slovo, a zato ešte dodal: – Z našich teológov, najmä 396 6 | bruchoslavický spisovateľ nebol mohol dodriapať na to spisovateľstvo. Ale 397 5 | sedel Milenský pri svojom dohotovenom rukopise a opravoval sem 398 5 | chvíľami ešte väčšmi. Potom dohováral svojmu priateľovi za to, 399 8 | bude!~Vtom, ako sa takto dohovorili, začuli akési horlivé hovorenie 400 7 | rozprával sa po literárnych dohovôrkach s Milenským Brožek, – veď 401 9 | náhľad na vec.~Po tejto dohovôrke odišiel Šúplata do svojej 402 8 | lusknutie božteka. A tento dojem bol taký silný, že mu hneď 403 3 | nič proti môjmu obrazu, dokladala ona a chytiac za ruku Milenského, 404 8 | ale k Milenskému sa už doklepať nemohol.~Tu vidíme, že každá 405 8 | starou aj s mladou svoju vec dokonal a zajtra v mene božom sa 406 6 | Šúplata, už takto celkom dokonali? počínala nanovo Hurdálková.~– 407 7 | neženiť. Ten boj nie je dávno dokonaný, dokonávam ho teraz a vyznávam 408 7 | boj nie je dávno dokonaný, dokonávam ho teraz a vyznávam sa ti, 409 9 | Bruchoslaviciach prihodila, dokonávať sa videli a presvedčili 410 2 | naplniť.~– Tak je, braček, – dokončieva!. hádku Brožek, – ja ti 411 9 | začali Silvestra u Šúplatov dokončíme tam aj Tri krále, aby sme 412 6 | nevyrobil. Aj tieto dve doktorky len čakaním liečili. A vskutku 413 7 | viezol. Chodili doktori nad doktorov, ale veru nič nemohli s 414 7 | ti doteraz nezveril touto dôležitosťou môjho srdca. To sa stalo 415 3 | také je to všetko akési domáce. Ale musím to vysvetliť 416 3 | voda, neporiadok vo veciach domácich len zastavuje užitočný čas, 417 10| že vraj pán sa jej veľmi domáha. Židisko sa poškrabal za 418 3 | na príčinu svojho smiechu domáhala.~Pán boh to vie, čomu sa 419 8 | dávajú.~– Och, prosím ich, domine spectabilis, nech nerobia 420 7 | Postavil pacientku doň, domnelý kňaz recitoval akési bosorácke 421 6 | najnovšiu slovenskú knihu – Domovú pokladnicu!~– Hej tristo... – 422 6 | Hurdálkovej a Hovorkovej domy boli uňho vo veľkej vážnosti 423 7 | náš čitateľ si to i tak domyslí a Bruchoslavičania to majú 424 10| mi už toľko za ušami, ale dones ceduľu,– rozkazoval netrpezlivo 425 4 | a potom si zo železnice donesieme materiál na nové noveletky 426 9 | ľudia chýr už do kostola doniesli a ktorí nedoniesli, teda 427 7 | že jej cukroviniek dal doniesť, že ju kávou, aj starým 428 7 | klebiet vyšlo, a že teraz donútený bol trochu klebetiť, chcel 429 3 | Šúplatu už boli akosi ťažko donútili na stoličku; neborák, ale 430 8 | dvestotisíc. Tu sa mu začala chyža dookola krútiť, v hlave mu hučalo 431 3 | Hovorková. Ale Jaroslav nedal dopadnúť jej slovu na zem a hneď 432 9 | sotva vie, že vyhrala; ale doparoma, ako sa len dám do toho. 433 2 | židovský Šolem v Panónii, dáky dopisovateľ v Pešti Hirlape, alebo hen 434 9 | sa malo už len po sobáši doplniť.~– Či ju videli – ako sa 435 7 | vyočúvala usilovne všetko. Sotva dopovedal, čo chcel, vysŕkla do seba 436 9 | Ale Brožek jej nedal dopovedať.~– No dobre, – povedá, – 437 2 | tomu protestujem a nemôžem dopustiť, aby náš národ prestával 438 6 | nedbajúc na jeho mdloby, dorážala len ustavične naňho, odhovárajúc 439 9 | starostlivo si hovorila Ďorďova sľúbenica, a umienila si 440 6 | hlboko musí byť zarytá v Ďorďovej duši.~– A naposledy, – takto 441 9 | Takto rečnila Ilona, ale dorečniť jej nedal Šúplata, čo bol 442 9 | radujúcimi sa.~– No – už ma ten doriadil, ten naničhodník, ten žgrláň, 443 4 | grošiak, strčil ho štedro Dorke do ruky, ale táto figliarka, 444 4 | ešte len aj hen Hovorkovej Dorku, a Ilonu sme tiež dávno 445 1 | nedržal veľa na kuchyňu a ako dôsledný Bruchoslavičan nasledovne 446 4 | my dakedy po železnici ta dostaneme a potom si zo železnice 447 9 | dal sa prosiť:~– Ja mám dostatočnú satisfakciu z toho pľuháka 448 1 | polnoci vhabe do piateho. Doťahoval on teda priam päťdesiateho 449 9 | rozumie sa od hnevu. Ledva dotrielila do svojej chyže – keby len 450 7 | rozumie samo, aj on svoju celú dôvernosť za odmenu na stôl vyložil. 451 3 | vravela jej s detinskou dôverou: – Ach oni sú dobrá, babka 452 8 | pole mužskej náruživosti, dôverovala svojim schopnostiam, mysliac 453 3 | Hovorková pánbohvie na aké reči doviedla nepokojného síce, ale poslušného 454 4 | zas opatrené z inej strany dôvodmi, pokladali si za svoju povinnosť 455 2 | boli veľmi šťastný národ!~– Dovoľ, braček, – pretŕhal mu reč 456 9 | prosil ma, aby som mu len dovolila do môjho domu chodiť! A 457 2 | alebo hádzať skálie na nich dovoľuje. Hej, hanba! fuj a posmech 458 6 | síce tú, že najradšej sa dozvedala na cudzie dlhy.~Pravdaže, 459 9 | keď sa tu len všetko ľudia dozvedia. – Takto starostlivo si 460 6 | Hurdálková najlepšie mohla dozvedieť, ako kto stojí. Pánbohvie, 461 9 | jeho stolíku zjavia. Tak došli s dakoľkými dobrými priateľmi 462 6 | do tých škôl lozí, a keď doštudíruje – čo má robiť? Chodí, kde 463 7 | Ľudmilke. Bol by zo srdca dožičil svojmu priateľovi to dievča, 464 9 | svojho priateľa: ak vyhrá draho zaplatený žreb, nech má 465 1 | časoch všeobecnej biedy, drahoty a nahoty tak nemilobohu – 466 8 | vyhrnutými rukávmi dlážku drhnúť, chyžu usporadovať – a na 467 7 | Ľudmily a doňho je stará drnda zaľúbená.~– Nie – nie, – 468 5 | ležiacich pod pulpitom jeden na druhom.~– A teraz koniec starostiam, – 469 1 | vyhýbali mu na ulici jeden pred druhým.~Mal on všetkého dosť, len 470 9 | manželom a seba ako skorého družbu odporúčajúc ich priateľstvu 471 3 | potil, rukami-nohami sa jej držal, ako čo by ho päť chlapov 472 3 | pani a ako na konci roka držala kázeň svojej vnučke o pominuteľnosti 473 3 | Hahaha, ako sa ten chlapček drží toho husára, hahaha, ahahahaha! 474 3 | ona, bár ináč ducha veľmi duchaprítomného, prezrádzala roztratenosť 475 6 | stolice, ukryl Pokladnicu pod duchnu a zavolal svoje: – Heraj!~ 476 6 | nemajú. Šúplata Ďorď je v duchovnom boji postavený.~– Eh, – 477 4 | kuchyni.~Ale človek neprestáva dúfať a myslieť na pomoc ani v 478 3 | priečiť.~Hovorková by zas bola dukátmi platila, keby hostia boli 479 7 | Ja by som si trúfal o sto dukátov sa staviť, že zo všetkého 480 6 | aj toto už trhlo tak, že dupnú nohou, až sa okná zatriasli, 481 10| prorokoval Šúplatov krstný otec Ďuro Múka, mlynár, šťastné manželstvo 482 3 | žiadosť, pomstu len v sebe dusiť, pritom pozorovať, aby sa 483 9 | blahoslavenstvo týchto dvoch dobrých duší, nech požehnajú lásku môjho 484 3 | kľučku a potknúc sa medzi dverami na svoju trstenicu, vletí 485 8 | povážia, hlavná trefa, ktorá dvestokrát tisíc vyhrala, je číslo 486 9 | cap od veľkej radosti nad dvestotisícami – aké sa zajtra s jeho veksami 487 1 | sme ju, ako narieka nad dvestotisícmi a stará sa o svojich pätnásť 488 9 | priateľa nieto viac, lebo môj dvestotisícový priateľ Milenský nemôže 489 9 | vôli, hovorila Brožkovi, dvíhajúc ho. Ale ten nechcel vstať 490 4 | dievčaťu! – povedá a pohár dvíhal: Všetci zdvihli poháre – 491 7 | pomenovaní, zavinšujeme týmto dvom panslávom šťastnú cestu 492 6 | nechceli takú starú, hehehe! – džavotala len ďalej a ďalej vdova. – 493 10| prisviedčali – až povyprázdňovali džbány. A vidiac, že Šúplata neposiela 494 1 | Silvestra do Troch kráľov.~Ecce – aká to novitas! A ešte 495 2 | zješ čerta!“ A druhý zas: „Ehe – aký pán, len by si on 496 8 | Šúplata odbehol, lebo tú jeho Eifersucht často vybuchovať videla, 497 3 | dobre, láska nemôže byť bez Eifersuchtu. Eifrovať sa musí; keď sa 498 3 | nemôže byť bez Eifersuchtu. Eifrovať sa musí; keď sa miluje! 499 3 | tajomstvo ich strachu, oni eifrujú. Musím ja ju zavolať.~– 500 2 | jeho premúdry syn chce mať Einfluss aj na náš mestský senát,