| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Od Silvestra do Troch králov IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
501 4 | spali fraj – frajlička? – Ejha, dajtimibože frajličky! – 502 7 | šupáky majú preňho tiež veľa elektrickosti, ba tuším viac ako Ľudmilkine 503 3 | odpovedal: – Radi by hádam erfahrovali, akému fachu Schriftstellerov 504 3 | darí? No ja – to im ja hneď erklärujem. Najlepšie sa majú u nás 505 2 | tak hovoril a do tvojho erotického tajomstva sa ja nejdem miešať!~– 506 2 | o rakúskom mocnárstve, o Európe atď. nevravel. Čo som zakúsil, 507 3 | odišli, čo by ona bola mohla exámen urobiť s vnučkou, lebo takéto 508 3 | ma ona, – povedá, – tak examenovala ako dáky profesor. Neviem, 509 3 | Hovorková, nechže idú trochu do extracimry so mnou samým.~Ľudmila sa 510 3 | nosiť namiesto výborných fabrických výrobkov. Neviem síce, či 511 2 | peštianske cigarky z kráľovských fabrík opáčme, aké sú. To fajčisko 512 3 | hádam erfahrovali, akému fachu Schriftstellerov sa u nás 513 9 | aj Tri krále, aby sme in facie loci pamätnú históriu, ktorá 514 7 | tiež musíme ponáhľať na faciem loci, aby sme tam videli 515 2 | fabrík opáčme, aké sú. To fajčisko hneď smrdí, ale cigarky – 516 2 | Slovákov, zapáľme si na fajočky, lebo ktože by to v jednom 517 2 | karháš naše biedy, rozpaľuješ fakľu vedomostí, čo ti aj priam 518 8 | rozprávku o celej Hurdálkovej famílii – už mal dosť, takže si 519 5 | smiechom Brožek: – Nuž, čože ty fantazíruješ zas?~– Vitaj, vitaj! – vstávajúc 520 4 | voľky-nevoľky len vyšla s farbou na svetlo.~– Ach nie, starý 521 9 | teraz preňho celkom inú farbu ako doteraz. V Brožkovi 522 8 | zmätená, Hovorková menila farby – a nevedela vari prvý 523 9 | parády. Pôjde sa zajtra na faru, z fary pre dišpenzáciu, 524 9 | Pôjde sa zajtra na faru, z fary pre dišpenzáciu, potom sa 525 3 | sa len o teba otrie. Ty fifidlo ty jašterka, tajdi mi z 526 6 | akých liezol, keď si bral tú fiflenu, tú koketku Hovorkoviech! 527 9 | že on nemá čo odpúšťať. Figliar, myslel si, že by potom, 528 4 | Dorke do ruky, ale táto figliarka, obrátiac sa vo dverách 529 5 | ešte dakoľko bosoráckych fígľov – zapečatil svojím prsteňom 530 2 | Náš národ je nešťastná figúra v histórii!~– Hahaha, braček 531 4 | len každý človek má svojho filipa! Po polnoci sa bruchoslavickí 532 2 | Slováci sú hŕba chlebárskeho, filisterského ľudu, z ktorého keď vyjdú 533 2 | všetko som ho ja len hŕbou filisterskochlebárskeho ľudu pomenoval.~Lež hneď 534 6 | mentem positivam všetkých filisterských kritikov tejto našej slovenskoprostonárodnéj 535 5 | pričiníme sa, aby sme toho filistra vyhodili zo sedla!~Ale Milenský 536 2 | reformy sociálnych pojmov, filozofie, poézie, politiky, beh myšlienok, 537 6 | sám vypil – dozvedel sa o financiách pojedných bruchoslavických 538 1 | puklo. Jeho rámiky a malý fioček boli z hrubého papieru, 539 1 | Lašidovej, a všetko hodné fľaky lúk a nivy a v horách tiež 540 9 | by ju bol dakto po papuli fľasol, keď očula tak pekne hovoriť 541 7 | do klieštov, strčil ho do fľaše, zadebnil ju štopľom – potom 542 7 | recitoval akési bosorácke formulky a Brožek chodil po červenej 543 3 | triedam.~– Und wenn ich fragen darf! – Či, akože je to 544 3 | myslela, že to dáki dievkini frajeri utekajú. Zišla však až dolu 545 7 | ktorej tá spisovateľská frajerka býva, neobzrie, že prisahal 546 1 | pominuli a ja ich sama k frajerke vystrojím.~A pozrúc na zavretú 547 1 | lebo čože je jemu nájsť si frajerku? Tisíce má dom má, všetko 548 8 | dlžníkov oslepila a bohatých frajerov prilákala; teraz ju čuje, 549 3 | čakáš? Jaj, jaj, moja milá frajla, mohla by si si prsty oblízať 550 1 | truc všetkým tým bohatým frajlám! Ale seba predsa nedám za 551 4 | frajlička? – Ejha, dajtimibože frajličky! – hundrala si pod nos Ilona. 552 6 | hrávali kedysi s tým naším Franckom?~– Ach, bože, ako tie časy 553 5 | zavinúc, pokračoval vo svojom fraškovaní.~– Veď vari vieš, že som 554 6 | nádej, že dobrý príklad Fressdorfčanov, ktorí skutočne už len bohatých 555 6 | školy nasledovať budú. Vo Fressdorfe už len mladí páni chodia 556 9 | Veď to nič nevie, len sa frntiť, len po báloch sa blázniť, 557 6 | vysmáža sa, Ľudmila sa frntolí, robiť sa ťaží, roky, už 558 9 | pani Hurdálková, – a s tým fujas matias utekal ďalej. Darmo 559 7 | Troma kráľmi ostrý vietor fúkal, zima bolo, ba aj sneh poletoval. 560 5 | vycitoval? Hahaha, čury-mury fukty, hurda-burda, láry-fáry 561 3 | vopchajúc ruky do vrecák, furiózne sa dala po chyži prechodiť 562 9 | veľmi múdrili, aby stará ich furtácku radosť nezbadala. Všetky 563 7 | pojmúc so sebou ešte jedného furtáka, bežal do Hurdálkov, pýtal 564 5 | praesens cur a , deo comitte futura, – hovoril mu, – ale ja 565 9 | uškierala, Brožek mrdal fúzikmi – a Milenský tiež nesmútil 566 7 | čertom vyviesť; sám mestský fyzikus škrabal sa za ušami a pochyboval. 567 8 | ach, warum denn nicht gar? – vyhovárala sa Hovorková.~– 568 9 | prebehne; čo ona sama bude gazdovať u Šúplatoviech Ďorďa.~– 569 4 | bohatá pani a aké krásne a gazdovlivé dievča je tá jej vnučka. 570 2 | o spolkoch miernosti, o gazdovských ústavoch, o knihách, literatúre, 571 6 | úroky splácajú a pokiaľ je gazdovstvo pokope. Nech len jeden načne, 572 3 | pod nos ani kvapiek, ani „geistov“. Oči otváral, ťažko si 573 9 | pomyslia, páni moji, tento gemeiner Mensch sa ešte opovážil 574 2 | nedostanú na čelo sociálneho génia, do toho času budú vždy 575 2 | teológom chýba nervus rerum gerendarum, – prehovoril Brožek, – 576 3 | kocúrkovské histórie, biografie, Geschichten, atď. skladajú, lebo títo 577 2 | Pah! Sic transit vana gloria mundi.~ 578 3 | môže a chce ťa zaopatriť po grófsky. Je síce trochu obstarný, 579 4 | ja nedala urobiť pre pár groší.~Ale Šúplata sa celkom chladno 580 3 | čo? Čože doniesla ku mne? Há?~– Tak-tak, Frau von Hovorkoviech, – 581 5 | dohmatať, „Ihr sollet sie nicht haben!“ som si spieval potichučky 582 2 | zľakol a zhľadával svoje háby. – Už by som sa bol skoro 583 8 | trefa vo veľkej lutrii – hádajte, páni moji, ktorá je?~Ale 584 3 | dvoch holúbkov.~– No, nech hádajú, čomu sa ja smejem? – spytoval 585 8 | pochvaľoval a jeho význam hádal.~– Ó, ó, nie tak, nie! – 586 4 | Bruchoslaviciach zrána len hádali, vedeli už všetci s istotou, 587 3 | života. Roky nebudem ani hádať, čo ja viem, či viac nemá, 588 2 | som sa s vami odjakživa hádaval o toto právo mladosti, ktoré 589 2 | teda si po nich sám blatom hádže, alebo hádzať skálie na 590 9 | vystupovať sentimentálnosti.~– Halibali, trci-frci, už by si zas 591 2 | tí najznamenitejší ľudia, hanbia sa zaň. Aký mi je to národ, 592 8 | Bruchoslaviciach aj trochu hanbiť na ulicu vyjsť. Ja by som 593 9 | pominiem od hnevu, žiaľu a hanby. Veď si budú ľudia na mňa 594 8 | nastávalo nové nastrunenie harfy. Nikto z prítomných nechcel 595 1 | ktosi by rád bol, keby toľko hárkov papieru na spisovateľské 596 3 | tam sa obzerá ku dverám.~– Hat nichts zu sagen, to nič 597 2 | proti tejto bruchoslavickej hávedi, s ktorou sa ja osobne ruvať 598 1 | Zuby má pekné, čierne ako havran a komu sa také páčia, nemá 599 6 | duchnu a zavolal svoje: – Heraj!~Na tento hlas kto vojde 600 6 | statkov, lúk, kapitálov! Hihihihihi! – A tak sa milý Šúplata 601 2 | dáky dopisovateľ v Pešti Hirlape, alebo hen beťársky divatlapista 602 9 | sme in facie loci pamätnú históriu, ktorá sa od Silvestra do 603 1 | pristúpime už radšej len k samej historke.~Na Silvestra večer sedel 604 2 | dal aj on do rozprávky. – Hjaja, veď keby sme viacej sociálnych 605 9 | Hovorková Brožka za slová, hľadajúc stadiaľto sa vykĺznuť.~– 606 9 | len v slzách obľahčenie hľadala, a zastrúc si oči bielym 607 3 | všeobecnej psote, biede, hlade, nahote a o tom, aký je 608 9 | razom sa všetci ohlásili, hľadiac na blednúcu tvár Hovorkovej, 609 2 | teológov!~– No veď, ja z tohto hľadiska naskrze neodporujem našim 610 6 | Nuž prosím ich, to sú hladoši. – Takto odpovedala na otázku 611 6 | nepomôžu, nezadlho bude aj hladu dosť u Hovorkov!~Hurdálková 612 1 | sa teda na Silvestra tak hladučko, že hoc priam ten ostrý 613 9 | novinách prišlo. – Dal sa teda hlasito a úprimne rozprávať:~– Nabok 614 9 | poradíme si hneď, budeme hlasovať, ja môj hlas dám Milenskému 615 9 | babka tiež Milenskému, teraz hlasujte vy ostatní.~Hovorková sa 616 2 | alebo menej len zo svetských hláv pochodí. História najnovších 617 2 | robí so svojimi schopnými hlavami náš národ? Kde sú národné 618 1 | keď vstal od zrkadla, jeho hlavička ani len nemyslela na šediny. 619 9 | vidiac žreb, označujúci sumu hlavnej výhry. Milenský sa nechcel 620 9 | ktorý šťastnou náhodou bol hlavnou treťou, – ktorý však ona 621 9 | keď nemohla naskrze takú hlbokú nájsť, takže jej myseľ vždy 622 7 | svižký bol? Veď je to také hlúpe teľa na svete, že ani zo 623 5 | umučenie! Veru vám tí vaši hlúpi nepriatelia nemajú čo závidieť. 624 6 | človek má svoju vlastnú hlúposť, aj pani Hurdálková ju mala, 625 3 | svoju lásku.~– Ale tento hlúpy Šúplata by mal byť mojím 626 8 | Milenský aj na samého Brožka hneval, lebo videl, že sa on len 627 9 | zahrmelo – amen. Lež ak sa hnevala Hovorková, doteraz na to 628 6 | už ani nedbám, či sa budú hnevať, či nie,1en aby som si voľakedy 629 1 | zálety ako krahulec zo svojho hniezda vyletieť, plný myšlienok, 630 9 | Doteraz ho v tomto obmedzenom hniezde len Ľudmila a Brožek zdržovali. 631 9 | naničhodník, ten žgrláň, ten klát hnilý, smradľavý. Či ten bol hoden, 632 9 | kostola, aby nemusela potom od hocakej meštianky sa o novinkách 633 7 | roveň. Keby si bol Milenský hocktorú inú z bruchoslavických panien 634 1 | odrazu vstal a akoby tým hodením sa na posteľ šťastná myšlienka 635 9 | No, nech sa už bár o zem hodí Hovorková, – hovorila potichu 636 9 | predsa najlepšie k sebe hodili. A ver mi, duša moja, že 637 4 | Bruchoslavice rozprávajú. Deväť hodín odbilo – a on sa priam len 638 2 | advokát.~Medzitým, pozrúc na hodinky, Jaroslav sa zľakol a zhľadával 639 1 | Šibenicami, v Lašidovej, a všetko hodné fľaky lúk a nivy a v horách 640 8 | počiatku, a my si svadbu už len hodnú musíme vyťať, priam zato, 641 4 | vinšujem veľa dobrých článkov a hojných, čo hotovými platia, odberateľov.~ 642 6 | protokoly; a u Hurdákov pri holbe vína, ktorú sám vypil – 643 3 | rozkoš zo smiechu tých dvoch holúbkov.~– No, nech hádajú, čomu 644 2 | ktorú mi pán redaktor pekný honorár dá, a môj veľactený čitateľ, 645 6 | viem, čo len lúk, rolí, hôr a čo ja viem čoho má, a 646 1 | hodné fľaky lúk a nivy a v horách tiež pekný táľ. – No, ad 647 8 | na dáky skutok. Hlava mu horela divým ohňom – vtom lapil 648 8 | mu v očiach zatmelo – a horeznačky vyvalený ležal na zemi.~– 649 1 | pomohol!~A tak sfúknuc sviečku horiacu na stole, pratal sa aj so 650 6 | myslí, že ešte požije, ale horké jej požitie, veď je už taká 651 5 | som už tiež za života dosť horkých pilúl pohltal. Ale čo tam 652 4 | chudobného človeka veľká suma!~– Horkýže päť, – hundrala namrzená 653 8 | dohovorili, začuli akési horlivé hovorenie v tretej chyži, 654 7 | uňho pohovorila. V prúde horlivej reči primiešal Šúplata aj 655 6 | Hurdálkovej počínalo už tiež horúce po chrbte sa prechádzať. 656 3 | Ľudmila.~Jaroslav si ju horúco objal a poručil bohu lósy 657 9 | naplnia jednu prosbu, jednu horúcu túžbu môjho srdca.~Hovorková 658 6 | tajomstvo, prečo je vždy horšie v krajine. Vlastne ani nebude 659 3 | kto?~Lež Ľudmila sa bála horšieho a odrazu bola pri Šúplatovi, 660 3 | čeľadi, keď im je to dievča hospodárske.~Šúplata mľaskol papuľou, 661 8 | aby sa pred samými svojimi hosťami úklonkami vyznačila. Ľudmila 662 1 | Ebugatta! Ja mám len na hotových veksľoch stotisíc a Kriklák 663 4 | dobrých článkov a hojných, čo hotovými platia, odberateľov.~A Bruchoslavičanom 664 10| dala 1ós s tým rokom 1847 – hovor! Tak nanovo hrmel Šúplata.~– 665 8 | dohovorili, začuli akési horlivé hovorenie v tretej chyži, srdečné 666 6 | to oni tuná čosi o dlhoch hovoria? – A sadol si za stôl, podoprúc 667 3 | ktorej ona s najväčším hnevom hovorievala: „To je sakramentská baba, 668 9 | ste mi vy o nich už dávno hovorievali: samá svetská márnosť, pán 669 6 | nedám.~A toto všetko sa hovorilo aj robilo v ten utorok pred 670 3 | Hovorková je vdova po Imrichovi Hovorkovi, matróna, meštianka, jedna 671 6 | sa mu, že kričí: „Viacej Hovorkovmu veriť treba!“~No to je hrozné 672 6 | mládenčiť. Či chcú dlhy hovorkovské vyplácať?~Takto remzila 673 4 | Ľudmilka Hovorkoviech, dedička Hovorkovských statkov veru tiež nebude 674 6 | zapliesť s tým prekliatym hovorkovským domom? Preboha, čo robia, 675 1 | Nuž, hovorteže, Ilona, hovorte, čo vás také dobré nadišlo, 676 1 | sa Ilone porobilo.~– Nuž, hovorteže, Ilona, hovorte, čo vás 677 4 | sa s Ilonou do úprimného hovoru. A medzi rečou, kam sa premŕva, 678 6 | požitie, veď je už taká ako tá hrachovina. Budeže to kedysi komasácia 679 7 | to, aby sme dnes na istú hrali. Ale – hop, ešte ani neviem, 680 3 | videlo, keď to len tak všetko hralo na nej. Hneď sa zdala byť 681 6 | Herr von Šúplata, ako sa hrávali kedysi s tým naším Franckom?~– 682 2 | vysvetlím. Naši Slováci sú hŕba chlebárskeho, filisterského 683 1 | trochu zatŕhala, pritom ale hrbatá nebola, aj zuby ešte dosť 684 8 | medzi nohy stolice, takže tá hrbolcovala na dva kroky spod Šúplatu.~ 685 2 | čo všetko som ho ja len hŕbou filisterskochlebárskeho 686 5 | hodil taký paklík medzi hŕbu kadejakých papierov ležiacich 687 3 | sú z nich hotoví žobráci. Hŕby kníh a papierov sú ich pekné 688 3 | našom celkom poľakanom hrdinovi. Ten blesk Ľudmilinho oka, 689 3 | rúčky mala ako valčeky, hrdlo ako alabaster a líčka – 690 4 | len vodou neprepláknutým hrdlom. – Kde im je trstenica? 691 8 | nestarala, Hovorková odjakživa hrešievala na všetky lutrie a Milenský 692 10| dávala, a prečože ma vtedy hrešili a von aj s ceduľou vyháňali.~– 693 10| 1847 – hovor! Tak nanovo hrmel Šúplata.~– Ja už 1ós nemám – 694 3 | proti babkinej vôli, hneď hrmelo vydedenie, zastrájanie sa 695 2 | Čo? – skočiac zo stolice, hrmeno sa spytoval Milenský Brožka, – 696 3 | babka, ale vtom bolo počuť hrmot po schodoch.~– Preboha! – 697 9 | opisovať nejdem. Že to bola hrôza pre Hovorkovú, to vie síce 698 3 | zastrájanie sa a čo ja viem aké hrozby, takže Ľudmilka naozaj ani 699 4 | stratí pätnásť zlatých, hrozila, predsa i napriek všetkému 700 3 | tvári, toto všetko ho ale hroznejšie preniklo, ako čo by nie 701 6 | videla svojho pána v takom hroznom položení. Už boli teda dvaja 702 9 | nachádzal, zato ani túto hrôzu pre takú bruchoslavickú 703 1 | rámiky a malý fioček boli z hrubého papieru, pooblepované pekným, 704 6 | ťažkosť rukami, meral jej hrubosť prstami, obálkové obrázky 705 8 | pyšteky svoje zubmi potuteľne hryzúc. – No ale – veď ja nejdem 706 9 | Šúplata – tá šepleta, ten hulvaj, tá nemotora, mal dnes so 707 6 | von Šúplata, len hen za humnami majú. Veritelia sa, pravda, 708 1 | nevypadla celkom zo svojho humoru a začala, rozumie sa, so 709 9 | ktoromsi nemeckom časopise, bol huncút prešibaný, oklamal Ilonu, 710 9 | seba, že by ona veru aj huncútom rada ostala za 200000 zlatých.~– 711 9 | mravným človekom, a takého huncútstva nie je schopný ten istý 712 9 | priateľovi ten žreb.~– To by bolo huncútstvo pred bohom aj pred každým 713 4 | svadba bude stáť!~Takto si hundral Šúplata, medzitým čo jeho 714 5 | Hahaha, čury-mury fukty, hurda-burda, láry-fáry trepentam, diktum-faktum, 715 6 | intabulacionálne protokoly; a u Hurdákov pri holbe vína, ktorú sám 716 6 | bruchoslavického meštianstva. Hurdálkova krčma nebola krčma obyčajná, 717 6 | 6~Hurdálkoviech dom je v Bruchoslaviciach 718 6 | nemali by svoj poctivý dom na hurhajovňu slovenských spisovateľov 719 7 | údov vychádza. Časom že tak hurtuje po črevách aj chrbtových 720 10| pri poháriku vína a dobrej husacine vysedávali. Rád by bol býval 721 1 | nebola, aj zuby ešte dosť husté mala, sprostučká bola tiež, 722 1 | tancovať, ako jej babka hvízda, a keď by sa mi takto stará 723 6 | Lež tu sa srdce začalo hýbať, klepať, biť a nepokoj robiť 724 2 | môj, fuj! – že na konci hynúceho roku musím pre budúci len 725 2 | nám kníh a všeslovanských ideálov nastavali, takže, ak sú 726 2 | takže, ak sú knihy, plány, ideály – šťastie národov, my Slováci 727 3 | dali tú česť. Dobre, že ideš, Miluška, vyprevaďže, vyprevaď 728 2 | Bruchoslavičan naposledy si tiež, idúc zo sesie, povie: „Jaj, čože 729 5 | čím skôr pravdy dohmatať, „Ihr sollet sie nicht haben!“ 730 9 | Ej no – kde nabrali tú Ilonku? – posmešne sa ho spytovala 731 10| odrazu sa dal do svojej Ilonôčky s otázkou, až na mrzutý 732 3 | Pani Hovorková je vdova po Imrichovi Hovorkovi, matróna, meštianka, 733 9 | tam aj Tri krále, aby sme in facie loci pamätnú históriu, 734 9 | oltári.~– A to už len bude inakšia komasácia – lebo to viem, 735 3 | robila s nimi naozajstnú inkvizíciu, na ktorej všetky všetko 736 8 | sa teraz živšie ako kedy inokedy snívať začínalo o Troch 737 9 | ceste z neho sa o tom alebo inom novom dočula, čo ju tak 738 6 | nikomu darmo neotvorili intabulacionálne protokoly; a u Hurdákov 739 6 | Bruchoslaviciach opavdivý intabulacionálsky protokol všetkých dlhov 740 10| hľadajú, ak by reku bol dakto interes doniesol. Ach – a ono je 741 10| stretlo. ja reku že je to dáka interesová kniha, ktorú mladý pánko 742 1 | napomenutie ohľadne zloženia interesu alebo kapitálu posielal. 743 8 | peštianskym jarmokom veľké interesy dávajú.~– Och, prosím ich, 744 7 | Ale len by si ma s tvojimi intrigami do bruchoslavických papúľ 745 5 | Šúplatovská zakúsi Brožkovo intrigánstvo!~Odišiel – a to sa stalo 746 8 | nechcel, ako Ľudmila za inými pozerá, ako Hovorková len 747 5 | ten tvoj sok?~– Ani nie inší, toho div neobjímala tá 748 3 | donesie. Nič je v tom nie inšieho, nech mi ráčia veriť, Herr 749 4 | aj Ilona, zbadajúc to, na inšiu strunu biť počala.~Pekne-krásne 750 8 | tvári premenil. Oči sa mu iskrili divým ohňom a Milenskému 751 2 | sa bezpochyby dnes sám o istejšom presvedčíš.~– Myslíš? – 752 8 | Troma kráľmi veselo, najmä istí ľudia boli celkom so sebou 753 3 | pôjdem z domu!~Tak rozhorlená istila Ľudmila.~Jaroslav si ju 754 5 | tušení bál a že to bude istota – tuším nanovo. Na meno 755 10| prosby vyčítal hneď hen tých istých pätnásť zlatých. Ale keď 756 3 | spisovateľstvu sa dobre darí, najmä istým spisovateľským triedam.~– 757 8 | chyžiach, chválila sa svojím Jankom Dávidom, lichotiIa mu, a 758 3 | div oči nenechal na milom Jankovi!~– Hahaha, ako sa ten chlapček 759 8 | pred každým peštianskym jarmokom veľké interesy dávajú.~– 760 10| usilovná v navštevovaní trhov, jarmokov a, slovom, rínok je jej 761 3 | tvári, pekné čierne oči pod jasným vysokým čelom, nos rovný 762 7 | neškrtla. Išlo mu to tak z jazyka ako to načim.~My ich necháme 763 3 | odrazu mala tiež odpoveď na jazyku a prisudzovala pravdu Šúplatovi: – 764 3 | teba otrie. Ty fifidlo ty jašterka, tajdi mi z očí, nech ťa 765 2 | on svoj dom a toho svojho jedináčika reformoval, aby sa po meste 766 7 | dievča, o ktorom vedel, že je jediné v celých Bruchoslaviciach 767 3 | a Hovorková má len jednu jedinú vnučku Ľudmilu, ktorú samu 768 2 | so svojím dobrým a hádam jediným priateľom v Bruchoslaviciach, 769 5 | Bruchoslaviciach. Uňho by si sa ani o jednej bruchoslavickej novinke 770 4 | naprázdno.~– Nože na zdravie jednému dievčaťu! – povedá a pohár 771 2 | česť; a keď sa aj vyberú jednotlivci so zápalistou vôľou, teda 772 1 | neobyčajným znamením, že na jednú nôžku trochu zatŕhala, pritom 773 1 | klebety kmotier ho každú jeseň a každý fašiang ženili a 774 9 | nespomínaj.~Potom dal tento junácky šuhaj ešte požehnaní budúcim 775 7 | a hodiac na seba ešte aj kabane a kadejaké burnusy a krišpíny, 776 9 | druhej chyže, kde v jeho kabani Milenského rukopis bol schovaný, 777 1 | Kriklákoviech, ale že tatko nechce Kačenke viacej ako päťtisíc vyčítať, 778 3 | Šúplata s Kriklákoviech Kačenkou mal rozrobené.~Teraz teda 779 1 | zavčerom už ako na isté u Kačenky Kriklákoviech, ale že tatko 780 9 | čeľadníka k Ilone.~Zastal si ku kachliam, ohrieval sa, šúchal rukami 781 9 | Táto chudera nevedela ani kade ide, ba tuším potoky sĺz 782 7 | na seba ešte aj kabane a kadejaké burnusy a krišpíny, lebo, 783 5 | hodil taký paklík medzi hŕbu kadejakých papierov ležiacich pod pulpitom 784 9 | prehrešil proti tebe, – začal sa kajať Milenský.~– Hej? – žartoval 785 9 | Milenský, – takto sa zas kajúcne ohlasovala Hovorková. Ale 786 1 | taký kmín ako jeho druhý kamarát a žid ako žid! Lež tajdi 787 7 | diabla z krížov. Svojho kamaráta obliekol do akýchsi bosoráckych 788 4 | kde sa včera samí dobrí kamaráti boli zhovorili Nový rok 789 4 | pristavila sa pri každej kamarátke na ulici a rozprávala, ako 790 7 | kostiach, ako čo by vozy kamenia viezol. Chodili doktori 791 1 | to sa vie, najmä keď sa kamsi strojil. Zato hybko skočil 792 1 | radosťou štebotať.~– No, kamže, kam takto vystrojený, mladý 793 6 | už mal na zajtrok byť z kancľa vyhlásený. Aspoň naisto 794 8 | týmto sa hanbila popustiť kantáre svojmu hnevu. Za Šúplatu 795 1 | každý šípiť môže, slovenský kapitalista.~Toto bude náš hrdina, takže 796 3 | meštianka, jedna z najprvších kapitalistiek v Bruchoslaviciach. Ba môžeme 797 8 | akože ináč ako dobre, veľkým kapitalistom je najlepšie na tomto svete, 798 1 | Bruchoslavice ako bohatého kapitalistu, všetky bruchoslavické panny 799 1 | zloženia interesu alebo kapitálu posielal. Bol to, ako už 800 6 | čoho má, a kde sú hotové kapitály, rátajú ju na stotisíc!~– 801 2 | nepriateľ pána richtára a pána kapitána, všetkých radných pánov, 802 7 | 7~V predchádzajúcej kapitole sme videli, akú láska moc 803 1 | na hlavu postavil, nový kaput vykefoval, čižmy ručníkom 804 3 | žmolil rožtek zo svojho kaputa.~– Ozaj mi majú dačo povedať? 805 9 | kostola.~Šúplata bol v dlhom kapute oblečený a Ilona mala na 806 2 | píšeš za svojím stolíkom, karháš naše biedy, rozpaľuješ fakľu 807 3 | hahaha!~Ľudmila odskočila ku kasni a položila pred neho otvorenú 808 3 | bez pohnutia prsta aj na Kaukaz bola zahnala.~Hovorková, 809 7 | cukroviniek dal doniesť, že ju kávou, aj starým buteľkovým vínom 810 9 | vyliezala. Ba ani len z tej kázne si dnes nič nezachovala, 811 6 | jej dlžníkom! – zas len v kašlaní si šeptal.~– Hehehe! – usmievajúc 812 2 | teba, lebo k tomuto zúfaniu každého z nás nútia minulé časy 813 7 | majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb. Tomu sa však nedivme, 814 1 | zapísaného, klebety kmotier ho každú jeseň a každý fašiang ženili 815 8 | Milenského stoličku podať káže, ako mu pred nosom dvere 816 6 | nuž hej, hej, – odsekol kdesi-čosi Šúplata, – už je to isté, 817 8 | páči sadnúť u nás. Ej – ej, kdeže sa to vzalo? Taký pyšný 818 9 | žiaľ, ale – predsa sa len kedy-tedy vyzradila – až naposledy 819 9 | teba vždy mal pred očami, kedykoľvek som si obzeral ženu. Sľúb 820 3 | akási splašená, čo ti je, – kIadúc na stôl sviecu, hovorila 821 9 | chvíľu bude o tom každý kohút kikiríkať.~Tu bolo potom smiechu. 822 2 | cesty osvecuje a svoj život kladie na oltár jeho cti, slávy 823 5 | práca hotová, – vzdychol si, kladúc pero nabok, – na ktorej 824 9 | naničhodník, ten žgrláň, ten klát hnilý, smradľavý. Či ten 825 6 | tých alebo iných rečiach a klebetách. A ktorá mohla povedať: „ 826 6 | na bruchoslavické srdce klebetárstvo, dala sa rozprávať už o 827 7 | neomrzelo, lebo tí majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb. 828 5 | tá pačmaga Šúplata, ako klebetia bruchoslavické papule, je 829 4 | pomenovala, keď s dakým klebetila o dákom novom Brožkovom 830 7 | teda Hovorková so Šúplatom klebetili, o tom nebudeme písať, náš 831 7 | svojej povahe a Hurdálkovej klebetnej výrečnosti smel ešte tušiť, 832 7 | mu, – povedá, – zas druhá klebetnica nepovie, že je to nie pravda? 833 9 | tie márnotratnice, tie klebetnice, tie šlumpy, tiee – tie 834 7 | Šúplatovi, spojil sa so slávnou klebetnicou Hurdálkovou, ku ktorej mal 835 5 | bruchoslavického života a klebetníctva ani zamak nestaral. A veď 836 9 | zná tento ľud celkom na klebetníctve založený, klebetou počatý, 837 6 | bola vo veľkej vážnosti u klebetných Bruchoslavičaniek. Keď sa 838 9 | na klebetníctve založený, klebetou počatý, zrodený, odplekaný 839 7 | premeniť. Z jeho úst málo klebiet vyšlo, a že teraz donútený 840 1 | v začatej piesni udivené Klebietkoviech tetky.~Ale ináč je nie, 841 9 | nové, ak sú aké v meste, klebietky a novinky.~Hovorková teda, 842 4 | besied, tancov, zábaviek a klebietok. Ale iné, trochu skúsenejšie 843 6 | Šúplata rozrehotal, že prvé klepanie na dvere ani nepočul.~Druhý 844 6 | tu sa srdce začalo hýbať, klepať, biť a nepokoj robiť a zdalo 845 3 | zašramotí čosi na dverách, klepne palica na kľučku a potknúc 846 6 | ani nepočul.~Druhý raz bol klepot už ráznejší, tak sa Šúplata 847 3 | vidiac vnučku celkom bez seba klesať, ponechala ju na chvíľu, 848 3 | ďalej prehovoriť. Bez sily klesla na stoličku. Hovorková, 849 8 | silný, že mu hneď kolená klesli a tak si ukľakol, akoby 850 7 | Brožek schytil čerta do klieštov, strčil ho do fľaše, zadebnil 851 1 | centov a neviselo na dvoch klincoch od povaly až po zem, ale 852 1 | za vrecko, aby vytiahol kľúč a zaprel chyžu.~– Nedomŕzaj 853 3 | dverách, klepne palica na kľučku a potknúc sa medzi dverami 854 8 | len tak, ako sa vraví, od kľučky sa odoberúc, hrbolcoval 855 1 | odsekol:~– Renzef je taký kmín ako jeho druhý kamarát a 856 1 | tajdi mi – keď si sa dala kmínskemu židovi ošudáriť, nuž maj 857 1 | mládenca zapísaného, klebety kmotier ho každú jeseň a každý fašiang 858 6 | ktorá mohla povedať: „Naša kmotra“, alebo „stryná“, alebo „ 859 9 | namiesto do kostola idú po kmotrách, strynách, ujcoch., a čo 860 4 | či kuchárke, či tetke, či kmotre, keď nie hneď v noci, teda 861 4 | Bruchoslaviciach rozbubnované. Mnohé kmotričky síce tomu nechceli veriť, 862 3 | zavolať tetky, stryné, ujčiné, kmotry, známe po mužovi, ďaleké 863 7 | pochyboval. Zavolali naposledy aj kňaza, ale ani kňaz nič nevykonal 864 2 | vyberie, čo by bol čistým kňazom Slávie: teda tiež nebude 865 2 | svojho zemianstva, ani svojho kňazstva, ani svojho meštianstva, 866 2 | a pri ňom pulpit, všetko knihami a papiermi pozakladané. 867 3 | Hovorková poháňala čeľaď do knižiek a potom mali všetci Silvestrov 868 3 | ženy, lebo ako teraz pri knižke vyzerá, bár je hodne stará, 869 2 | V prvej stála jeho pekná knižnica, jeden pisársky stolík a 870 1 | vyvalil sa na posteľ prikrytú kobercom, z ktorej ale odrazu vstal 871 7 | nedivme, bývajú neďaleko Kocúrkova, ktorá okolnosť už dakoľko 872 7 | tých spisovateľov, čo o Kocúrkove pár článkov boli napísali. 873 3 | Najlepšie sa majú u nás tí, čo kocúrkovské histórie, biografie, Geschichten, 874 5 | ledva udržujem tu v tejto kocúrkovskej diere.~Vtom vstúpil do chyže 875 9 | chvíľu bude o tom každý kohút kikiríkať.~Tu bolo potom 876 6 | keď si bral tú fiflenu, tú koketku Hovorkoviech! Očujem všakové, 877 9 | už teraz celým citom na kolenách o Ľudmilu. Hovorková sa 878 1 | nahoty tak nemilobohu – koľkože, koľko? päť a či, hľa, vari 879 3 | čo by nie dvermi, lež bár komínom bol zhrbolcoval do chyže.~ 880 6 | najlepšie vidíme, čo môže láska konať. Ona by skoro aj z bruchoslavického 881 7 | mu bol jeho nazbierané koncepty, akými sa strojil reči zavádzať, 882 6 | bola aj odrazu na svojom koni.~– Hja ja, – začínala, – 883 2 | a hovorili by ste pro i kontra do súdneho dňa, keby prézes 884 7 | prehodil a rozčeperil svoje kopýtka pred Hurdálkovú. Brožek 885 7 | hodil akéhosi tatrmánika s kopýtkami a rožkami pred nezdravú. 886 4 | človek mlatec dá do mlatby, kosby a žatvy. No, majme nádej, 887 10| akýsi strach sa jej počínal kosťami prechodiť.~– Nuž, – ohriakol 888 7 | po črevách aj chrbtových kostiach, ako čo by vozy kamenia 889 9 | stáva, že oni ešte pred kostolom zvedia všetky nové, ak sú 890 6 | predtým neopovážili do jeho kotrby vstúpiť.~Prosím pekne moje 891 4 | ich rozdáva, spiatkom sa kotúľajú!~– Hľa, hľa, čo tá ich skúposť 892 4 | sa až k Šúplatovým nohám kotúľal.~Ako je to dobre, že sú 893 9 | sobáš a môjmu kulifajovi košielenku – tiež na sobáš. Myslia 894 6 | bár to štyri dvadsiatniky koštuje! Hihihi – už si aspoň budem 895 3 | podívať sa na ňu. Pekná biela kožtička na tvári, pekné čierne oči 896 9 | Hm – čo pigľujem? Ich krágliky na sobáš a môjmu kulifajovi 897 1 | chcel Šúplata na zálety ako krahulec zo svojho hniezda vyletieť, 898 9 | a chechotu ani konca ani kraja, a Hovorková musela všetko 899 6 | prečo je vždy horšie v krajine. Vlastne ani nebude lepšie 900 2 | rozumie sa celej uhorskej krajiny, aby som o rakúskom mocnárstve, 901 1 | také páčia, nemá nič nad ne krajšie. Postava sa celá síce v 902 8 | snívať začínalo o Troch kráľoch, že vraj aj v tej Pokladnici 903 2 | tieto peštianske cigarky z kráľovských fabrík opáčme, aké sú. To 904 3 | tón celým Bruchoslaviciam.~Krása a peniaze podmanili už inakšie 905 8 | ale – veď ja nejdem túto krásavicu našu slovenskú do očí chváliť, 906 3 | dobre. Tiež som išla mladá, krásna zaňho už obstarného. Keď 907 1 | a pokojný dom mala aj tú krásnu cnosť, že bola už väčšmi 908 3 | nebolo Ľudmile závidelo krásu? Ktorýže dom by nebol závidel 909 1 | probuje najesť tej svojej krásy – a inšie čože má? Keď sa 910 3 | Silvestrov večer, to jest kratochvíľu a zábavu až do polnoci. 911 4 | chlieb ako, neprirovnávajúc, krava mlieko, alebo keď sa človek 912 7 | ktorý človek sa opováži môj kredit, a tak môj život podhrabávať?~ 913 9 | očúvať musela, lebo veru krem všetkého žartu ohlasoval 914 9 | nezachovala, bár pán farár tak kričal, že sa celý napriek tej 915 7 | šiat, sám urobil červenou kriedou kruh. Postavil pacientku 916 7 | to novinou takou, ktorá kriesi tú najväčšiu účasť na nich. 917 3 | Milenského.~Na Ľudmilin krik strhla sa Hovorková ako 918 1 | hotových veksľoch stotisíc a Kriklák sa mi nehanbí päťtisíc so 919 1 | dakedy? Ej, ej, už hen do Kriklákov vedia nazerať?“ A držiac 920 9 | isté svoje uši, na ktoré s krikom povedanú kázeň neočula, 921 10| dvor, ale celá ulica od kriku ozývala. Po trojhodinovom 922 1 | noveletku pomenovať a ani kritici zo Včely by nám to neboli 923 6 | positivam všetkých filisterských kritikov tejto našej slovenskoprostonárodnéj 924 9 | taká stará, ja trochu aj krivá, ja chudobná.~– Dobre je, – 925 2 | slovenský život. najväčšmi zato kríva, že ho doteraz skoro len 926 9 | A bár sa jej to trochu krivdilo za spisovateľa dať vnučku 927 1 | papiera?~Ilona počala už z krivej nôžky na rovnú prestupovať, 928 1 | puknutom zrkadle vidieť krivý nos a nadrapené oko. Ale 929 7 | kabane a kadejaké burnusy a krišpíny, lebo, ako sa môj láskavý 930 1 | čo by ešte len k štvrtému krížiku sa poberal, bár kto ho dobre 931 7 | trápi, menovite, že jej v krížoch sedí a stadiaľ si do ostatných 932 6 | stane, nech by si len takto krk vykrútil ten pekný Milenský 933 6 | vidím, že je toto ťažký krok – táto moja ženba.~Tak sa 934 10| Šúplata sa prechodil veľkým krokom po chyži. Ale Ilona nedala 935 2 | nešťastný národ.~– No, no, – krotil ho zas Brožek, – veďže sa 936 6 | alebo „tetka“, alebo „krstná mať Hurdálková tak súdi, 937 10| Ilonou, prorokoval Šúplatov krstný otec Ďuro Múka, mlynár, 938 7 | urobil červenou kriedou kruh. Postavil pacientku doň, 939 3 | už tu? A tam na tie malé krútené schody si mu posvietila? 940 1 | prechádzaní sa sem-ta, krútení hlavy, vyvalil sa na posteľ 941 3 | vyprevádza? – zas Šúplata, krútiac hlavu ku dverám, pochyboval.~– 942 7 | následkom môjho vnútorného boja, krútiaceho sa medzi ženiť a neženiť. 943 8 | mu začala chyža dookola krútiť, v hlave mu hučalo a v duchu 944 5 | Jaroslav nemohol povedať; krv sa mu od srdca do hlavy 945 3 | ma tisíc šidiel pichá v krvi, páli ma, mdlo mi prichodí, 946 6 | sú to za ľudia, keď ja od ktoréhosi času už ani len pero a papier 947 10| párik v Bruchoslaviciach, ktorému je ten čas od Silvestra 948 3 | bolo po meste dosť, lebo ktoréže dievča by nebolo Ľudmile 949 9 | židovským spisovateľom pri ktoromsi nemeckom časopise, bol huncút 950 2 | bruchoslavickej hávedi, s ktorou sa ja osobne ruvať musím. 951 4 | želáme všetko to tým, na ktorých sa to vzťahuje. Našim románovým 952 1 | vyletieť, plný myšlienok, ktorými bude strieľať do srdca babky 953 3 | Ľudmile závidelo krásu? Ktorýže dom by nebol závidel bohatstvo 954 1 | nohy na nohu a usilovne po kuchárkinej ruke okom strieľajúc.~– 955 1 | Bruchoslavičan nasledovne ani na kuchárku. Jeho Ilona bola kus obyčajného 956 8 | tom, že žreb jeho vlastnej kuchárky vyhral dvestotisíc. Tu sa 957 4 | tak zachádzala plačom v kuchyni.~Ale človek neprestáva dúfať 958 1 | Šúplata nedržal veľa na kuchyňu a ako dôsledný Bruchoslavičan 959 9 | ubehal a pod bránou opitého kulifaja nájduc, von ho vyšmaril, 960 9 | krágliky na sobáš a môjmu kulifajovi košielenku – tiež na sobáš. 961 8 | ešte sokola Šúplatu svojimi kumštami spiatkom privábi.~Šípila, 962 9 | radosť nezbadala. Všetky kumšty vynaložila síce Hovorková 963 2 | učených mužov, umelcov, kupcov, mechanikov, a čo robí so 964 1 | papierik, čo by sa ti priam kupec naň trafil, taký blázon 965 9 | si ju za pätnásť zlatých kúpi, dostane vo Viedni dvestotisíc. 966 1 | Šúplata vyfúkol.~– Nech si kúpia, mladý pánko, teda oni tento 967 2 | najláskavejší čo si Nitru kúpil, čitateľ!~A čože by sme 968 9 | pre žreb, ktorý ona bola kúpila a ktorý šťastnou náhodou 969 4 | veď by si to aj oni mohli kúpiť!~A podávala mu svoj žreb.~– 970 1 | kuchárku. Jeho Ilona bola kus obyčajného človiečika s 971 3 | vdovu so štyrmi dietkami a kusa chleba nebolo, ktorým by 972 2 | lebo ktože by to v jednom kuse čítal a len čítal; alebo 973 4 | zabudli. Šúplata sa obzrie do kúta, kde obyčajne trstenica 974 9 | Ilona skákala vo svojej kutere od radosti, že bude pani 975 2 | zatracovali a sa do svojich kutíc uťahovali! Zato sa nič neboj – 976 6 | teda poľakaná zo stolice, kvákala Šúplatu za nos, za prsty, 977 3 | nebolo mu treba pod nos ani kvapiek, ani „geistov“. Oči otváral, 978 7 | vysŕkla do seba poslednú kvapku kávy a brala si na seba 979 3 | umiera, pomoc, babka, pomoc, kvapky, lebo nám tu umrie a s tým 980 3 | vrecko a ťahal z neho veľký kvietkovaný svetlý ručník a utieral 981 1 | papieru, pooblepované pekným, kvietkovaným papierom. V tomto puknutom 982 2 | Bruchoslavice sú naozajstná kvintesencia zo slovenského národa. Ty 983 1 | že Ľudmilka sá vraj za kýmsi iným blázni. Toho sú už 984 2 | spytoval sa Brožek.~– Ľahká odpoveď, – hovoril na to 985 3 | všetkých, sú to napospol ľahké vozíky; tie len prišli skadiaľsi 986 8 | zapleštila, bolo mu síce trochu ľahšie, lebo sa cítil sám a nemusel 987 1 | panny ho mali vo svojich lajstroch ako mládenca zapísaného, 988 9 | bruchoslavické panny zo svojich lajstrov povytierať mohli, a po kázni 989 8 | ktorý sa alebo náramne ľakne, alebo od veľkej radosti 990 3 | Ľudmilka.~Tu je už teda lakôtka pre mojich slobodných čitateľov 991 6 | tak sa Šúplata trhol od ľaku, skočil zo stolice, ukryl 992 4 | teraz je Nový rok, teraz sa lapá za vrecko, teraz teda je 993 8 | páčil, zato ho nechcela lapaním tamtoho poplašiť. Potešovala 994 3 | v srdci tešila nad týmto lapeným sokolom, lebo dobre videla, 995 6 | aby som vedel rozsúdiť. Lapiť sa tak ľahko nedám.~A toto 996 8 | koniec urobiť všetkému tomu lapkaniu jeho Ľudmilôčky za rúčky 997 5 | čury-mury fukty, hurda-burda, láry-fáry trepentam, diktum-faktum, 998 7 | že sa s Hurdálkovou veľmi láskal, že jej cukroviniek dal 999 8 | lichotiIa mu, a tak sa s ním láskala, ako čo by ho sama chcela 1000 8 | než ďalej postúpime, nášmu láskavému čitateľovi na svedomité 1001 8 | prstienkami, prekáral ju všakovými láskavosťami. Nastávajúce fašiangy mu