| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Od Silvestra do Troch králov IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
1002 8 | mu práve svoju nevôľu po latinsky dal najavo. Ale Brožek mal 1003 1 | držiac pravú ruku na brušku, ľavou rozhadzoval v povetrí a 1004 1 | Mlákach, pod Šibenicami, v Lašidovej, a všetko hodné fľaky lúk 1005 4 | pätnásť zlatých ma to ledačo stojí! Ale čože sa starajú 1006 7 | ručník, aby na žiadosť svojho lekára išla Šúplatu od Ľudmily 1007 2 | nútia minulé časy tvojej lenivosti, ogabanosti. Náš národ je 1008 3 | tak lapil na tento osudný lep života. Roky nebudem ani 1009 3 | oddýchol, skočil zo stolice, letel rovno k Ľudmile, dupol nohou 1010 9 | zdráhanie sa. Všetci mu leteli do náručia a chceli so slzami 1011 3 | tak sa mi zdá, že anjel letí. Za tie šaty, čo má na sebe, 1012 8 | ty musela do tretej chyže letieť po stolicu? – rapotala stará, 1013 5 | hŕbu kadejakých papierov ležiacich pod pulpitom jeden na druhom.~– 1014 9 | tuším potoky sĺz za ňou sa liali, tak nariekala – rozumie 1015 3 | bledých, časom už pooraných líc vykukával, čo všetko svedčí, 1016 1 | vymastené vlasy uhládzal, k lícam pritláčal, až naposledy 1017 9 | vtom otŕčal aj Ďorď svoje líce a bozk od Ilony bola druhá 1018 8 | byť, ako bolo to Brožkovo lichotenie Ľudmile. Ale teraz sa on 1019 8 | sa svojím Jankom Dávidom, lichotiIa mu, a tak sa s ním láskala, 1020 3 | valčeky, hrdlo ako alabaster a líčka – a zúbky, lež ako hovorím, 1021 3 | tu, ja ich milujem, ich liebe Sie, frajle!~Všetci tu stoja 1022 6 | dve doktorky len čakaním liečili. A vskutku sa im aj podarilo 1023 6 | zoznámená s vecami, do akých liezol, keď si bral tú fiflenu, 1024 9 | nevyzliekol zo šiat, keď líhal, ani sa teda neobliekal 1025 3 | dala sa teda, prehŕňajúc listy v Pokladnici, čosi spievať. 1026 8 | táto moja testiná, ako sa líška komusi, keď mňa nemá pred 1027 9 | chvíľke pribehla aj Ľudmila.~V lone svojej rodiny a dakoľkých 1028 7 | pichol Hurdálkovej šidlom do lopatky, zaškrekotal podivným hlasom – 1029 1 | si pomyslieť, že takýchto lósov je nekonečné množstvo, z 1030 3 | horúco objal a poručil bohu lósy svojej lásky. Bozkali sa 1031 6 | už teraz len do tých škôl lozí, a keď doštudíruje – čo 1032 7 | slovensky píšeme, aj čítame, aj ľúbime, od sveta panslávmi pomenovaní, 1033 9 | Bruchoslaviciach a zná tento ľud celkom na klebetníctve založený, 1034 5 | pustí do obcovania s takými ľuďmi, ako sú Bruchoslavičania. 1035 3 | poslušného Milenského.~Na Ľudmilin krik strhla sa Hovorková 1036 3 | poľakanom hrdinovi. Ten blesk Ľudmilinho oka, tá prívetivosť, ten 1037 3 | prešiel, trocha zobrala a Ľudmilinou vľúdnosťou uspokojená, počínala 1038 9 | opakoval Brožek, – ja prosím o Ľudmilkinu ruku.~– Nech nežartujú, 1039 8 | všetkému tomu lapkaniu jeho Ľudmilôčky za rúčky a zato chcel čo 1040 4 | si myslel, že ju cez noc Ľudmiluška opatrovala. – Akože spali 1041 6 | isté, že si ja budem brať Ľudmilušku za ženušku – ale, čože to 1042 8 | Šúplatovi sa zdalo, že očuje aj lusknutie božteka. A tento dojem bol 1043 9 | doňho tak, že Brožkovi už ľúto bolo. Osvedčoval sa, že 1044 8 | tomto okamihu by ho nebol ľutoval sekať. Najhoršie bolo preňho 1045 4 | svojho pána o odkúpenie jej lutriového lósu ponížene a pokorne 1046 4 | nechcú pomôcť!~A s tým, ľutujúc, že mladého nenašla doma, 1047 8 | letela do tretej chyže po mäkuškú zeslu, a to na nešťastie 1048 1 | kmínskemu židovi ošudáriť, nuž maj si teraz! – Ale toto je 1049 4 | mlatby, kosby a žatvy. No, majme nádej, že sa aj my dakedy 1050 2 | vredy, zas nové neresti majúce sa valiť na náš národ. Tisíc 1051 9 | odpovie každý nefilister, majúci náhľad na vec.~Po tejto 1052 8 | dakoľkým šuhajom srdcia. Majúže sa vám, slečna, tí bruchoslavickí 1053 1 | zrkadlo zapĺňa., nie je malá.~Naveky sedieť nemohol, 1054 3 | ale si už tu? A tam na tie malé krútené schody si mu posvietila? 1055 10| to dlho bolo čakať, keď maličká rodina a svedkovia sobáša 1056 1 | takto podpisúval, keď komu maličké napomenutie ohľadne zloženia 1057 3 | sa síce opovážil svojím maličkým očkom bľusknúť na ňu, lež 1058 9 | papuľu akúsi nadutú a Ilone máločo dobré povedal.~– Ej no – 1059 2 | druhej chyže nás je nič, tam málokedy býva Milenský.~Teraz teda 1060 3 | na Ľudmilku a stál ako na maľovanie pri stole, na stolicu sa 1061 3 | chudobný človek nešťastný. O malú chvíľu sa zberal Milenský 1062 1 | sa puklo. Jeho rámiky a malý fioček boli z hrubého papieru, 1063 10| zhurtoval z celého hrdla pán manžel. – Žreb, či 1ós, čiže tú 1064 9 | sa verná manželka svojho manžela, ale tento nič neočul, nič 1065 9 | metala? – spytovala sa verná manželka svojho manžela, ale tento 1066 10| Ďuro Múka, mlynár, šťastné manželstvo a za každým proroctvom vsotil 1067 9 | hovorievali: samá svetská márnosť, pán boh nech ma chráni – 1068 9 | zhnusili tie mazleny, tie márnotratnice, tie klebetnice, tie šlumpy, 1069 10| on svoju paniu trstenicou mastieva, o tom už rozprávať nebudeme. 1070 3 | poriadok v dome.~– No, či máte všetko v poriadku? Tak rob 1071 9 | Hurdálková, – a s tým fujas matias utekal ďalej. Darmo vybehla 1072 3 | po Imrichovi Hovorkovi, matróna, meštianka, jedna z najprvších 1073 6 | keby si tej Hovorkovej mazlenu za ženu vzali.~– Ej to by 1074 9 | aby si naozaj zhnusili tie mazleny, tie márnotratnice, tie 1075 7 | svete, že ani zo svojej maštaľky nevyjde, ak sa v nej dočuje 1076 9 | by tuším tam spadla, celá mdlobou a žiaľom a hnevom premožená. 1077 2 | mužov, umelcov, kupcov, mechanikov, a čo robí so svojimi schopnými 1078 3 | prechodiť a na Šúplatu myslieť. Meditým objal Ľudmilu sladký sen.~ 1079 3 | svoje šťastie našli. No, meinetwegen, ale na moje stotisíce sa 1080 2 | robia, ani je nie hoden mena národa, za čo všetko som 1081 8 | zastal si na prahu ako dáky mendík, až ho Ľudmila dnuka posotila.~– 1082 8 | myšlienkami zmätená, Hovorková menila farby – a nevedela vari 1083 7 | nech sa prepadne – trápi, menovite, že jej v krížoch sedí a 1084 9 | páni moji, tento gemeiner Mensch sa ešte opovážil ku mne 1085 6 | podáme, aby náš čitateľ videl mentem positivam všetkých filisterských 1086 4 | toť hľa, oné, akože sa to menuje, ale nuž nechže pozrú, a 1087 8 | nechala Šúplatu v prostrednej menšej chyžke, ale sama hneď letela 1088 2 | mnou trochu nadúchaný v mestskej rade jedno alebo druhé na 1089 3 | Daktorí sú síce aj domáci, mestskí synkovia medzi nimi; lenže 1090 4 | Hurdálkov, kde sa znamenitejší mešťania na pohár dobrého vína zastavovali 1091 9 | nemusela potom od hocakej meštianky sa o novinkách dozvedať. 1092 4 | skúsenejších bruchoslavických meštianok. – No len dočkajme, – zas 1093 8 | ani by sa len neukázal v meštianskom dome a veď aj oni sú meštiansky 1094 1 | ženu tú najchudobnejšiu meštiansku dievčinu v Bruchoslaviciach 1095 8 | meštianskom dome a veď aj oni sú meštiansky syn. No, ale veru ma to 1096 9 | aby mi povedali, čo naozaj mienia, lebo mne sa triafa šťastie 1097 1 | Ilona, – nie tak chytro, ja mienim tajomstvo svoje...~– Á – 1098 7 | najväčšiu účasť na nich. Mienky boli zas rozdelené, lež 1099 2 | o čitárňach, o spolkoch miernosti, o gazdovských ústavoch, 1100 6 | človečenstvo, také asi ako na iných miestach skocúrkovatenosť, ako to 1101 10| rínok je jej najmilšie miesto.~Tento párik je teda druhý 1102 2 | erotického tajomstva sa ja nejdem miešať!~– Nie tak, nie, pred tebou 1103 9 | ale Hovorková počala naňho mihať, lež to by nebolo predsa 1104 3 | pohľad Hovorkovej a rozkazné mihnutie ju na mieste zatrímalo.~ 1105 6 | dverám. Ľudmila sa mu len tak mihotala v očiach a on si myslel, 1106 4 | bolo, všetko mu bolo akési milé. Hneď si objal svoju paličku, 1107 7 | toľko smelšie sa dala do milého Šúplatu:~– Ale teraz nechže 1108 4 | novoročný vinš, začínajúci sa „Milí páni rodičové“ – až po amen. 1109 3 | A on div oči nenechal na milom Jankovi!~– Hahaha, ako sa 1110 4 | dákom novom Brožkovom skutku milosrdnosti. Ale teraz tuho si zaumienila 1111 3 | Eifrovať sa musí; keď sa miluje! No vidia, Herr von Šúplata, 1112 9 | a dakoľkých dobrých, nás milujúcich a ctiacich priateľov najlepšie 1113 3 | uderí. – Takto zaháňala Milušku babka, ale vtom bolo počuť 1114 4 | si palicu pán Šúplata u Milušky zabudol, ako pekne sa včera 1115 9 | pyšnej Hovorkovej akýsi milší a príjemnejší. Ale Brožek – 1116 1 | bola by komasácia hotová; a mimo toho má v Mlákach, pod Šibenicami, 1117 3 | na to, ako sa aj mladosť míňa a ako sa stáva, že panny 1118 3 | lásky jasnejšie otvorilo ako míňajúceho sa roku.~Hovorková poháňala 1119 1 | podľa nášho vyprávania, minie sa dvadsať rokov, čo spravodlivo 1120 2 | zúfaniu každého z nás nútia minulé časy tvojej lenivosti, ogabanosti. 1121 3 | skladajú, lebo títo majú plné misy, ale tým, čo to potom dovedna 1122 8 | Hurdálková za dlžnicu vyhlásila. Mit Saus und Braus to pôjde, 1123 1 | Bruchoslavice. Ale akože by aj nie! Mladé je to, pekné je to, ohmivé 1124 3 | bankrotoví aj banknotoví mládenci obracali sa okolo starej 1125 6 | štvoro detí a oni ešte len mládenčia. Ale – ak si majú vziať 1126 6 | pochábľa, radšej môžu do smrti mládenčiť. Či chcú dlhy hovorkovské 1127 1 | obyčajne býva pri tých starých mládencoch, že sa im aj to, po čom 1128 2 | neodviedol. Lebo som ja o istom mládencovi v Bruchoslaviciach už dačo 1129 1 | mohol zlomiť tie reťaze mládeneckej slobody. Lebo to povedať 1130 2 | o takých veciach, aké by mládenecký zápal rád videl. Národ náš 1131 2 | na um zišlo tvoje večné mládenectvo, aké si kedysi pri pive 1132 3 | šťastne aj na to, ako sa aj mladosť míňa a ako sa stáva, že 1133 9 | poriadky na svadbu, ale mladoženích s nevestou robili poriadky 1134 2 | ohybnosti a spoločenskosti mladých Slovákov zatracovali a sa 1135 1 | hotová; a mimo toho má v Mlákach, pod Šibenicami, v Lašidovej, 1136 9 | nemôže menovať), že by sa mľasknutie bolo mohlo do tretích susedov 1137 3 | som to urobil, len by taký mľaskot stál po chyžiach. A bár 1138 4 | keď sa človek mlatec dá do mlatby, kosby a žatvy. No, majme 1139 4 | mlieko, alebo keď sa človek mlatec dá do mlatby, kosby a žatvy. 1140 8 | týmito rozprávkami Milenský mlčal, lebo on sa nevedel šiknúť 1141 1 | slúžiť musí. Nech pritom mlčím o najväčšej výhre láskavého 1142 4 | ináč ide. – Jaj, bože náš, mlčme radšej o tom! Očuť síce, 1143 4 | neprirovnávajúc, krava mlieko, alebo keď sa človek mlatec 1144 8 | bola pre Milenského voda na mlyn, lebo tento náš šuhaj sa 1145 10| Šúplatov krstný otec Ďuro Múka, mlynár, šťastné manželstvo a za 1146 9 | takí chalani, ako je ten mlynársky tovariš, vláčili? – odpovedal 1147 5 | ale ja neznám väčších mníchov, ako ste vy slovenskí spisovatelia. 1148 4 | Bruchoslaviciach rozbubnované. Mnohé kmotričky síce tomu nechceli 1149 1 | takýchto lósov je nekonečné množstvo, z ktorého teba veru sotva 1150 2 | krajiny, aby som o rakúskom mocnárstve, o Európe atď. nevravel. 1151 3 | že je to vraj kdesi taká móda tlačené plátno nosiť namiesto 1152 3 | obrázkov, tam sú iba samé modlitby bez obrázkov.~Ľudmila už 1153 6 | múdrejšia ako všetci, ale mojim očiam sa jej nepodarilo 1154 6 | pokladnici.~My ten jeho monológ od slova do slova podáme, 1155 8 | stavia. Túto sententiam moralem porúčame medzitým, než ďalej 1156 3 | neprilepí ani jeden taký motýlik. Daktorí sú síce aj domáci, 1157 4 | veru tiež nebude dedovské mozole na slovenské knihy vyhadzovať! 1158 7 | bez mojej Ľudmily. Ak len môžeš čo dopomôcť k môjmu šťastiu – 1159 6 | vziať toho pochábľa, radšej môžu do smrti mládenčiť. Či chcú 1160 9 | pred bohom aj pred každým mravným človekom, a takého huncútstva 1161 3 | veru mala rada, teda ma mráz prechodí, bár si aj teraz 1162 9 | bokom uškierala, Brožek mrdal fúzikmi – a Milenský tiež 1163 4 | menovali.~Sama Ilona ho neraz „mrháčom“ pomenovala, keď s dakým 1164 5 | svadbe, pri čom ma najväčšmi mrzí to, že neočujem teba ako 1165 9 | novom dočula, čo ju tak mrzievalo, že už koľko ráz si zaumienila 1166 3 | znajúc slušnosť zachovať aj v mrzutom urazení, pustil sa len do 1167 4 | Veľmi vážne rozkladal všetky múdre reči pani Hovorkovej, ale 1168 6 | nevie, lebo je Hovorková múdrejšia ako všetci, ale mojim očiam 1169 9 | čo sa stalo, ale sa veľmi múdrili, aby stará ich furtácku 1170 3 | kúštik tej mladosti a tej múdrosti? nevídali! – Takto nemôžuc 1171 8 | Šúplata, – počala stará mudrovať, – veď sa dievča musí pripraviť, 1172 3 | videla, ako Šúplata túto múdru reč na ňu obracia, takže 1173 10| Šúplatov krstný otec Ďuro Múka, mlynár, šťastné manželstvo 1174 2 | Sic transit vana gloria mundi.~ 1175 7 | pohovorila, teda by sme museli do budúcich ročníkov Nitry 1176 9 | tejto šľachetnej matróny muselo ozývať. Ja o tom ani písať 1177 1 | zlatých, ale ty, hus sprostá, musíš si pomyslieť, že takýchto 1178 8 | čo by ho sama chcela za muža mať. Brožek vystrájal fígle 1179 3 | Šúplata by mal byť mojím mužom?~– Ale bohatý, a tvoja babka 1180 3 | ujčiné, kmotry, známe po mužovi, ďaleké švagriné a robila 1181 3 | mojich slobodných čitateľov mužského pohlavia. Mal by som ju 1182 8 | ale znajúc dobre toto pole mužskej náruživosti, dôverovala 1183 3 | Ale, babka moja, oni sa mýlia, nie je to on!~Hovorková: – 1184 3 | prechodí, bár si aj teraz rada myslievam naňho. On potom zomrel, 1185 8 | tomu advokát!~A takýmito myšlienkami zmätená, Hovorková menila 1186 3 | sa modlila už ako v novej myšlienke oblečená. Pomodliac sa vstala 1187 3 | Hovorková už aj predtým s touto myšlienkou nezaoberala, dosť na tom, 1188 3 | vskutku, pot mu podal na myseľ myšlienku.~– Ach, zas sa potím, – 1189 7 | Lebo tamtí chceli týchto nabiť, že vraj všetko to len o 1190 9 | dobré povedal.~– Ej no – kde nabrali tú Ilonku? – posmešne sa 1191 6 | od priepasti, nad akou sa nachádzajú, odtiahla. Vedia dobre, 1192 9 | Bruchoslaviciach odjakživa málo radosti nachádzal, zato ani túto hrôzu pre 1193 1 | teraz, na Silvestra večer, nachádzame ho v rozpakoch lásky a ženby.~ 1194 9 | len také, aké mohli tak nachytro pozhľadávať, aby predsa 1195 1 | takto šťastne namyslený a nacifrovaný na nové vohľady vystrojil. 1196 7 | mu to tak z jazyka ako to načim.~My ich necháme klebetiť 1197 8 | nikoho, až keď už mal chuť načisto zutekať, padlo mu oko na 1198 9 | dosť noviel a noveletiek načítať.~– Možno, – odpovedal trochu 1199 6 | gazdovstvo pokope. Nech len jeden načne, pôjdu za ním všetci, a 1200 6 | bruchoslavický boháč pomyslieť, načože sú mi peniaze, veď ja si 1201 7 | jediný!~Brožek sa zaradoval nád touto úprimnou rečou Milenského.~– 1202 3 | Ľudmila zas tej najlepšej nádeje. Jaroslav tušil nešťastie 1203 10| vrátila Ilona domov v tej nádeji, že sa tými novými pätnástimi 1204 5 | väčšmi zatemňovalo nebo jeho nádejí. V nedeľu po Novom roku 1205 1 | Včely by nám to neboli mohli nadhadzovať ako zlé; ale máme pätnásť 1206 2 | Brožkovi reč Milenský. – Ty mi nadhadzuješ, že vždy len nariekam na 1207 6 | nepodarilo ujsť. Svojím bleskom a nádherou ona len vie, tak ako svojou 1208 6 | Dávida. Keď sa už bol hodne nadíval, zavrel knihu, vážil jej 1209 1 | hovorte, čo vás také dobré nadišlo, že ste takej dobrej vôle? – 1210 3 | prekážku.~Šúplata pomaly nadobudol smelosť, takže sa už jednou 1211 1 | zrkadle vidieť krivý nos a nadrapené oko. Ale to sa len tak zdá, 1212 8 | ešte len obletuje okolo nadstaveného osídia. Tento sa jej lepšie 1213 2 | mňa, najmä keď mnou trochu nadúchaný v mestskej rade jedno alebo 1214 9 | Silvestra mal on papuľu akúsi nadutú a Ilone máločo dobré povedal.~– 1215 8 | dakomu zle prísť. – Takto naháňal Šúplatu Brožek.~Medzi týmito 1216 9 | každý nefilister, majúci náhľad na vec.~Po tejto dohovôrke 1217 9 | len je istejšie ako také náhle zaľúbenie.~ 1218 7 | prosím ťa, všetko radšej tak. Nahnať sa to nedá a odohnať tiež 1219 1 | čože má? Keď sa Hovorková nahnevá, nuž vnučka pôjde do služby. 1220 4 | tam Šúplatova dobrá vôľa! Nahneval sa, hrešil, zlorečil – von 1221 3 | bola priam na Milenského nahnevaná, lebo jej prišiel na prekážku.~ 1222 4 | vycigániť od Šúplatu, stavala sa nahnevanou, plieskala, búchala dvermi, 1223 1 | vyčítať, odišiel náš hrdina nahnevaný a teraz sa priam pristrojil 1224 9 | kúpila a ktorý šťastnou náhodou bol hlavnou treťou, – ktorý 1225 3 | všeobecnej psote, biede, hlade, nahote a o tom, aký je teraz chudobný 1226 1 | všeobecnej biedy, drahoty a nahoty tak nemilobohu – koľkože, 1227 7 | zoberme. Ja budem pytač, nahovárač, šomráč na Šúplatu, všetko 1228 8 | okolo Ľudmilky obracia a na nahováračstvo celkom zabúda. Už mu aj 1229 8 | ohovárania Šúplatu, namiesto nahovárania Ľudmily za Milenského – 1230 9 | Ľudmila a Hovorková vedeli ho nahovoriť na to.~– Nuž, ako to bolo? 1231 10| Ilonou. Hľadel si to síce nahradiť tým, že zakaždým, čo len 1232 6 | kancľa vyhlásený. Aspoň naisto nemienil tento fašiang len 1233 1 | slovenská noveletka je dačo najčerstvejšie v našej literatúre tohto 1234 1 | byť, pojmem si za ženu tú najchudobnejšiu meštiansku dievčinu v Bruchoslaviciach 1235 4 | Šúplatov, tam to všetko nájdeme. Šúplata vstal dobrej vôle, 1236 3 | Šúplatom, to, babenka moja najdrahšia, nech odo mňa nežiadajú. 1237 6 | by čo dostal, kde by sa najedol, píše knihy, čarbe, ako 1238 4 | na pomoc ani v tom svojom najhlbšom zármutku, zato aj Ilona, 1239 9 | noc bola pre Milenského najhroznejšia zo .všetkých prebdených 1240 2 | Vinšujeme im my, totiž ja a môj najláskavejší čo si Nitru kúpil, čitateľ!~ 1241 3 | zarazený, Ľudmila zas tej najlepšej nádeje. Jaroslav tušil nešťastie 1242 5 | len tak myslím, že je to najlepšia cesta, keď sa človek veľmi 1243 3 | mladej, až sa aj šťastne, bez najmenšieho potknutia dostal von.~Hovorková, 1244 3 | takže Ľudmilka naozaj ani tú najmenšiu nádej nemala na bohatstvo. 1245 9 | našla tam ľudí pre ňu teraz najmilších, akože by aj nie, keď sa 1246 6 | Ľudmilôčka! Hihihi! Ale predsa najmúdrejšia vec je, že tá starenka sa 1247 3 | srdce skľúčené a vtedy sme najnáchylnejší na modlitbu. Ľudmila sa 1248 9 | Milenský bude predstavovať najnešťastnejšieho človeka na svete.~– O tom 1249 2 | svetských hláv pochodí. História najnovších časov veľmi kričí proti 1250 10| Silvestra do Troch kráľov najpamätnejší na svete.~ 1251 3 | že láska je v manželstve najpotrebnejšia, a tí učení ľudia sa aj 1252 6 | aby som si nezabudol čo najpotrebnejšie, – a vezmúc knihu pod pazuchy, 1253 7 | Rozumie sa, že ho ona, ako len najprívetivejšie znala, privítala, a tiež 1254 3 | matróna, meštianka, jedna z najprvších kapitalistiek v Bruchoslaviciach. 1255 4 | nevideli. Poďme teda čo najskôr do Šúplatov, tam to všetko 1256 8 | poriadok začať, čo on aj najspôsobnejšie vykonal. Dal sa totiž s 1257 1 | musí. Nech pritom mlčím o najväčšej výhre láskavého čitaťeľstva, 1258 6 | mohli by si oni, ako najväčší bruchoslavický boháč pomyslieť, 1259 3 | moju babku bola odjakživa najväčšia moja radosť, počúvnuť ich 1260 4 | rozumie sa, pod pečaťou najväčšieho tajomstva sa vyzradil, že 1261 3 | Hurdálková, o ktorej ona s najväčším hnevom hovorievala: „To 1262 7 | novinou takou, ktorá kriesi tú najväčšiu účasť na nich. Mienky boli 1263 9 | studeno hovoril. – Ja som tvoj najvernejší priateľ, – odpovedal ticho 1264 9 | nesľúbia tu pred týmto mojím najvernejším priateľom, že vyočujú a 1265 5 | o tú budúcnosť, čo môže najviac pre prítomnosť robí a pomyslí 1266 2 | ktorého keď vyjdú aj tí najznamenitejší ľudia, hanbia sa zaň. Aký 1267 5 | človek? Bude treba veľký náklad, a ja sa ledva udržujem 1268 1 | zásterke., tak sa ku mne tvárou nakláňala, až to radosť bola! „Nech 1269 7 | už vie, Šúplata sa dosť naklebetil s Hovorkovou, kým vy, bračekovci 1270 1 | keď by sa mi takto stará naklonila, vnučka si veľa nepomôže. ~ 1271 3 | bohatstvu nemala veľkej náklonnosti. Bruchoslavickí starí aj 1272 1 | od povaly až po zem, ale nakoľko sa dá súdiť podľa hlavy, 1273 1 | takými bankovými nádejami nakŕmil? Veď ja viem, že je to lós 1274 3 | nešťastná matka bola siroty nakŕmila! Veď vari znáš vdovu Vedomilskú? 1275 10| Ale veď sa dosť hlavy nalámem na tom črepe, či žrebe, 1276 9 | nechcela sľúbiť – ale keď len naliehal Brožek a vstať nechcel, 1277 4 | jeho tajomstvá.~Vínko sa nalievalo, myseľ aj srdce sa rozohrievali, 1278 3 | možné urobiť alebo zniesť naložia: ale aby som sa mala naveky 1279 3 | statky. – A veď sa on medzi nami potom vycibrí, dodávala 1280 4 | Horkýže päť, – hundrala namrzená Ilona, – pätnásť zlatých 1281 1 | ruky, až sa takto šťastne namyslený a nacifrovaný na nové vohľady 1282 8 | bruchoslavickí gavalieri zas nanariekať pod oknami na tie strely 1283 8 | gavalieri, ako je Brožek, nanášajú. Bezmála by sa rád vicišpánom 1284 6 | do našich Bruchoslavíc nanášať, očami hádzať, s nimi sa 1285 9 | už ma ten doriadil, ten naničhodník, ten žgrláň, ten klát hnilý, 1286 2 | Slovákov v sprostých vtipoch sa nanosí a nad tebou si zabeťárči. 1287 2 | reč Brožek, – ja myslím naopak, že už aká je, taká tá naša 1288 2 | tieto naše Bruchoslavice sú naozajstná kvintesencia zo slovenského 1289 3 | švagriné a robila s nimi naozajstnú inkvizíciu, na ktorej všetky 1290 10| peniaze? Ale som ja len naozajstný blázon bola vtedy, že som 1291 6 | spytoval sa celý už akosi napaprčený ďalej:~– Veru sa im divím, 1292 7 | Kocúrkove pár článkov boli napísali. Lebo tamtí chceli týchto 1293 7 | chytrejší bol z prameňa vody sa napiť ako my.~– Hahaha, – rozosmial 1294 9 | priateľom, že vyočujú a naplnia jednu prosbu, jednu horúcu 1295 2 | nevedel ho aj vyviesť a naplniť.~– Tak je, braček, – dokončieva!. 1296 5 | svoje dobre odbaví.~– Ale,– napokon ešte povedal, – tá zlatobažná 1297 1 | podpisúval, keď komu maličké napomenutie ohľadne zloženia interesu 1298 8 | chyžu. Brožek by už bol rád napravil všetko, ale bolo neskoro; 1299 10| zas prepustí. Čo som sa naprosila starého pána – nechceli 1300 3 | Hovorková zhíkne a vidiac naprostred chyže toho, na ktorého myslela, 1301 2 | so skromným, ale vkusným náradím. V prvej stála jeho pekná 1302 1 | bude, Ďorde hore sa!~Celý naradovaný, vysmiaty, vytešený, držiac 1303 2 | na dobré a prospech mesta narádzal. Sotva sa vraj čuť dal, 1304 8 | človeka, ktorý sa alebo náramne ľakne, alebo od veľkej radosti 1305 9 | radosti a bola by až do povaly narástla, keby len trochu ohybnejšie 1306 7 | jednom susedskom panslávskom nárečí, a tak im jednohlasne prajeme: 1307 2 | A čože je príčina môjho náreku, či nie to isté, čo ty vravíš? 1308 1 | Ilonu, videli by sme ju, ako narieka nad dvestotisícmi a stará 1309 9 | sĺz za ňou sa liali, tak nariekala – rozumie sa od hnevu. Ledva 1310 2 | nadhadzuješ, že vždy len nariekam na náš národ. A čože je 1311 2 | ty len zas na ten národ nariekaš! Čože chceš mať z neho, 1312 2 | tamtou tvojou deklamáciou o národe. Lebo na takýchto vari si 1313 2 | literatúre, novinách, o národných ústavoch, haj, pán boh uchovaj, 1314 2 | plány, ideály – šťastie národov, my Slováci by sme boli 1315 3 | ukryť do rána palicu s tým naručením, aby ju včasráno zaniesla 1316 3 | Šúplata chcel tiež, ale toho nasilu zdŕžala Hovorková. Ľudmila 1317 7 | môjho srdca. To sa stalo len následkom môjho vnútorného boja, krútiaceho 1318 9 | tie sumy, ktoré sa mu ako následok tohto skorého sobáša dnes-zajtra 1319 6 | prijímajú do škôl, aj naše školy nasledovať budú. Vo Fressdorfe už len 1320 1 | dôsledný Bruchoslavičan nasledovne ani na kuchárku. Jeho Ilona 1321 3 | nevedel. Keď sa už do vôle nasmial, nevedel už potom, čo hovoriť. 1322 3 | chichichi, až sa do vôle nasmiali.~A Hovorková mala dakde 1323 6 | ťaží, roky, už toť štvrtý nastáva taký, sú zlé hja, veru sa 1324 8 | všakovými láskavosťami. Nastávajúce fašiangy mu boli bohatým 1325 2 | a všeslovanských ideálov nastavali, takže, ak sú knihy, plány, 1326 8 | hrbolcoval dolu schodmi.~Teraz nastávalo nové nastrunenie harfy. 1327 7 | Šúplatu Hovorkovej dlhmi nastrašila, on napriek celej svojej 1328 8 | schodmi.~Teraz nastávalo nové nastrunenie harfy. Nikto z prítomných 1329 9 | ponáhľajúc, tak pekne sám seba natrestal. Toto mi verte – o chvíľu 1330 1 | vlásky vidieť a tak každý natrieť. Zuby má pekné, čierne ako 1331 6 | života prenikla do povahy a nátury bruchoslavičiactva, zato 1332 3 | ktorá nechcela Ľudmilku naučiť spoliehať sa na jej veľké 1333 2 | tak je to, dá sa synovi navádzať! Myslí si, že keď je Pepíček 1334 7 | Šúplatovi, odrazu dala kávy navariť a vyočúvala usilovne všetko. 1335 9 | takže jej myseľ vždy len navrch vyliezala. Ba ani len z 1336 8 | položartom-polonaozaj za milenca navrhoval – ak by ešte takto dakoho 1337 1 | Hí, – zhíklo razom sto navydaj súcich panien.~– Hí, to 1338 6 | poľakaný a takou vzácnou návštevou prekvapený Šúplata povedať. – 1339 6 | krčma nebola krčma obyčajná, navštevovali ju len vyberanejší Bruchoslavičania, 1340 10| Lebo ona je usilovná v navštevovaní trhov, jarmokov a, slovom, 1341 1 | Nech sa páči, nech nás navštívia“ – tak ešte zďaleka na mňa 1342 4 | týmito slovami jej podával nazad žreb, ale čosi mu zišlo 1343 7 | takého, čo by mu bol jeho nazbierané koncepty, akými sa strojil 1344 8 | vdychoval do srdca, lebo sa nazdal, že len s ním samým tak 1345 1 | už hen do Kriklákov vedia nazerať?“ A držiac ruky vo vreckách 1346 9 | svedectvá a dišpenzácie – my nazrieme trochu k Milenskému.~Trojkráľová 1347 6 | sa hrávali kedysi s tým naším Franckom?~– Ach, bože, ako 1348 2 | nemôžem uspokojovať sa s tými našimi úradnými teológmi a s celou 1349 3 | Bruchoslaviciach svoje šťastie našli. No, meinetwegen, ale na 1350 2 | úradnými teológmi a s celou našou len teologickou národnosťou. 1351 6 | hrozné mdloby, cítil sa nažive, ale telom pohnúť nevládal, 1352 3 | zletel dolu na zem z vysokého neba. Nôžky mala, ale sa nimi 1353 8 | Brožek sa síce tiež dlho nebavil u Hovorkov – ale k Milenskému 1354 3 | celom Ďorďovi ani najmenšie nebezpečenstvo pre svoju lásku.~– Ale tento 1355 7 | šelmovstvom na tom, aby toho nebezpečného Šúplatu odstránil od Hovorkov, 1356 2 | meste s tým panslavizmom nebláznil!“ – Tak, hľa, to ide, a 1357 3 | šťastie prekazila to moja nebohá tetka, pán boh jej daj slávu 1358 3 | tiež z lásky nevydávala za nebohého tvojho dedka a len som mu 1359 3 | dievča.~– Och, ten som ja po nebohom otcovi zdedil, a tam nieto 1360 6 | Neviem, kde by ich vzala? Jej nebohý, veď som ho dobre znala, 1361 2 | chceš mať z neho, čo? My neboráci ešte sme ani len národom 1362 1 | nevidím. Necháme ju teda, neborku, so žrebom pod žľabom a 1363 2 | do Hovorkov chodiť naveky nebudeš, a druhej sa len začudujem; 1364 5 | by ani v Bruchoslaviciach nebýval.~On sa do bruchoslavického 1365 9 | Šúplatovi.~Ale Brožek už ďalej nečakal, vidiac, že je teraz pre 1366 9 | oheň, lebo ani také dačo nečakala, mysliac, že Brožek bude 1367 3 | poslušnosťou vyočúvala, ani len neceknúc na dlhý prúd babkiných rečí.~– 1368 3 | povie na to ona? O to nech nechajú len mňa sa starať. To im 1369 9 | odvetil advokát.~– No, to nechápem – aspoň v Bruchoslaviciach 1370 5 | Bruchoslavičania. Najlepšie je nechať ich o sebe hovoriť do vôle 1371 8 | vidíme, že každá prepiatosť necháva za sebou omdletie. Ani priateľovi 1372 4 | nešťastie, ktoré ju naháňalo, nechcelo, aby mladého Brožka doma 1373 4 | sa starajú do mňa, keď mi nechcú pomôcť!~A s tým, ľutujúc, 1374 8 | myslela si sama, – ten nechodil darmo po svete, ach, a ako 1375 6 | sto zlatých. Už ľudia ani nechodili na radný dom, lebo tam sa 1376 3 | A ja sa Milenskému nič nečudujem, že sa tak lapil na tento 1377 3 | budem, keď som ja to jakživ nečúval o takých veciach, tam o 1378 7 | sa však nedivme, bývajú neďaleko Kocúrkova, ktorá okolnosť 1379 1 | porobilo, veď ste vari len nedali päť zlatých v striebre za 1380 3 | ustanovila. Pravdaže, o tomto sa nedalo ešte s istotou hovoriť, 1381 7 | odpovedal chytro Brožek, – nedáme sa mu pravdy dohmatať, len 1382 2 | blahu?~– No, no, veďže mi nedeklamuj o tých veciach, proti ktorým 1383 2 | slovenským Abdérčanom o nedeľných školách, o čitárňach, o 1384 7 | každodenný chlieb. Tomu sa však nedivme, bývajú neďaleko Kocúrkova, 1385 2 | vo svojej národnosti len nedochôdčence! Čo by z chýž dobré, veľké 1386 1 | vytiahol kľúč a zaprel chyžu.~– Nedomŕzaj ma teraz, ty hus sprostá, 1387 3 | som nič po mojich rodičoch nedoniesla, ale rada pôjdem preč bez 1388 9 | kostola doniesli a ktorí nedoniesli, teda sa ju pri kázni od 1389 9 | hovoriť Milenský, ale Brožek nedopúšťal vystupovať sentimentálnosti.~– 1390 9 | aby sa nik k jej pánovi nedostal.~Ale aj Šúplata mal strach, 1391 6 | priam Ľudmilôčka moja nič nedostane, veď si ju ja vyživím, ach – 1392 2 | opakujem, že pokým Slováci nedostanú na čelo sociálneho génia, 1393 1 | dosť, len jedného sa mu nedostávalo, len jedno nešťastie ho 1394 3 | Nôžky mala, ale sa nimi zeme nedotýkala, oči mala, ale si do nich 1395 5 | bruchoslavickej novinke nedozvedel: skôr hen zo Španielska 1396 9 | mal strach, aby sa Ilona nedozvedela, že je bohatšia ako on sám, 1397 1 | celý celučičký.~Náš Šúplata nedržal veľa na kuchyňu a ako dôsledný 1398 2 | cigarky – no, kto jakživ nedymil, nech si len strčí do úst 1399 9 | Veru hej, odpovie každý nefilister, majúci náhľad na vec.~Po 1400 1 | stotisíc a Kriklák sa mi nehanbí päťtisíc so svojou dcérou 1401 9 | sem, chudoba tam, láska nehľadí bohatstvo. Či chceš – či 1402 6 | Veritelia sa, pravda, dotiaľ nehlásia, pokiaľ sa úroky splácajú 1403 3 | neposvietila, sa patrilo, ty – nehnevaj ma! Či si už zabudla, aká 1404 10| Nože, nech sa už len nehnevajú, mladý pánko, veď im ja 1405 4 | šelma, z opatrnosti nič nehovoril.~Ako to len každý človek 1406 4 | Bruchoslaviciach. – No, nehovorila som? Veď som ja to vedela! – 1407 9 | predsa pravda, že stará láska nehrdzavie, a naposledy, keď chcú vedieť, 1408 8 | odlieta, medzitým čo druhý, neistý, ešte len obletuje okolo 1409 3 | na svetlo vypúšťajú, tým nejde veľmi chýrne, lebo ich potom 1410 3 | schody si mu posvietila? Ale nejdeš hneď! Nech sa tam dakde 1411 6 | bože, ako tie časy idú, ani nejdú, ale letia, ja už baba, 1412 9 | k Hovorkovej, – a ak sa neklamem, máme sa o tejto histórii 1413 2 | tajomstvo, vyznám sa ti, že nekonečne ľúbim Ľudmilu. Ale že inšie 1414 1 | pomyslieť, že takýchto lósov je nekonečné množstvo, z ktorého teba 1415 4 | tým, u nás sa také veci nekupujú, my neslačíme na cudzie 1416 3 | babka ľúbi dukáty.~– Ale ja neľúbim, len teba, – odpovedala 1417 4 | kde čo dobré urobiť mohol, neľutoval nikdy peňazí. Opatrní skupáni 1418 7 | dala Ľudmilu Milenskému. Nemajúc však sám prístup k Šúplatovi, 1419 3 | Zišla však až dolu a na nemalé začudovanie našla pod schodami 1420 1 | Ľudmilou Hovorkoviech tiež nič nemalo byť, pojmem si za ženu tú 1421 1 | ale aj pánu redaktorovi na nemalú česť slúžiť musí. Nech pritom 1422 6 | striebre a za rok nič z neho nemať – to je tiež škoda! Lež 1423 9 | spisovateľom pri ktoromsi nemeckom časopise, bol huncút prešibaný, 1424 6 | vyhlásený. Aspoň naisto nemienil tento fašiang len tak naprázdno 1425 10| okabátiť. A ako si ma ty nemilosrdne hrešil, ja som si skoro 1426 8 | čakať a prečkať tých jemu nemilých hostí, aby už potom so starou 1427 3 | ochotná vnučka a nedbajúc na nemotomé Šúplatove poklony, otvárala 1428 9 | šepleta, ten hulvaj, tá nemotora, mal dnes so svojou dievkou 1429 5 | všetkým zato to ty ani nemôžeš súdiť o nás! – odpovedal 1430 9 | písať nejdem, lebo je to nemožné. K tomu ja som sám v Bruchoslaviciach 1431 9 | Milenský sa cítil byť k nemu nanovo priviazaný.~– Dnes 1432 8 | ľahšie, lebo sa cítil sám a nemusel sa dívať na hostí a hostia 1433 1 | zrkadlom, a my, aby sme sami nemuseli opisovať nášho Ďorďa, postavíme 1434 6 | potom, keď aj vychodí školy, nemusí sa dávať na spisovateľstvo!~– 1435 2 | že s tým slovom „národ“ nemusíme veľmi šermovať zato, že 1436 1 | zrkadla, jeho hlavička ani len nemyslela na šediny. Ale aké sú oči, 1437 1 | animam ma už viacej Silvester nenájde v tomto stave! Akokoľvek, 1438 8 | to všetko videl a zahorel nenávisťou k Brožkovi. V tomto okamihu 1439 7 | Hurdálkovej, že nikdy, nikdy nenazrie do Hovorkov, a že sa s Hurdálkovou 1440 3 | ty naveky, aby Nový rok nenašiel nikdy v neporiadku veci; 1441 4 | tým, ľutujúc, že mladého nenašla doma, poberala sa v škrípaní 1442 7 | hovoril, – keď ani ich ešte nenechajú s pokojom! Ale kto by to 1443 3 | Ďorďovi do očí. A on div oči nenechal na milom Jankovi!~– Hahaha, 1444 10| zlatých radšej na svadbu nenechala? Či nie? Ale mi sľúb – že 1445 5 | Ani nie inší, toho div neobjímala tá stará na Silvestra.~– 1446 9 | keď líhal, ani sa teda neobliekal včasráno na Tri krále. Povstal 1447 1 | človiečika s tým, pravda, neobyčajným znamením, že na jednú nôžku 1448 9 | si oči bielym ručníkom – neobzerajúc sa ani na to, čo ľudia budú 1449 8 | ani na Milenského veľmi neobzeral, ale sa len okolo Ľudmily 1450 5 | ma najväčšmi mrzí to, že neočujem teba ako ženícha menovať. 1451 9 | s krikom povedanú kázeň neočula, teraz potichu ohlasované 1452 9 | ale iné ani nevideli, ani neočuli. – Ilona potom behala po 1453 1 | jej pán tento žreb od nej neodkúpil, lebo už bola plná strachu, 1454 10| nevyhrešíš. Bár si ma ty odohnal neodohnali ma inde.~A s tým sa šmotŕňala 1455 2 | z tohto hľadiska naskrze neodporujem našim teológom, ba som presvedčený, 1456 4 | nepovedala. – Vari mi ani neodpovieš – ty šmatlinoha? – Ja som 1457 3 | všetci pri sebe také čosi neohrabané. Jeho srdce je to najlepšie 1458 3 | chcela ukryť novú Šúplatovu neokrôchanosť pred vnučkou; myslela si 1459 7 | Bruchoslavičanov by to síce neomrzelo, lebo tí majú klebetenie 1460 6 | myseľ, aké sa nikdy predtým neopovážili do jeho kotrby vstúpiť.~ 1461 9 | zlatých mi ďakujete? To ma ani neoslavuje – ja som už inakšie sumy 1462 6 | lebo tam sa nikomu darmo neotvorili intabulacionálne protokoly; 1463 5 | diktum-faktum, rukopis neotvoríš, pokým ho nebudeme môcť 1464 1 | Herr von Šúplata, prečo sa nepáči aj k nám dakedy? Ej, ej, 1465 7 | pokračovanie odložiť, a to by sa nepáčilo nikomu. Bruchoslavičanov 1466 2 | nestarajú. Títo ľudia sú oveľa nepatrnejší pred súdnou stolicou pravdy 1467 9 | svoj hnev. Po daktorých nepatrných otázkach a odpovediach nemôžuc 1468 8 | Šúplatovi, že tento ani mak nepochyboval viac o tom, že žreb jeho 1469 6 | prvé klepanie na dvere ani nepočul.~Druhý raz bol klepot už 1470 9 | dvestotisíc ani groša si nepodrží. Hovorková sa čudovala Brožkovým 1471 8 | predsa nikoho z prítomných nepohla. Šúplata sa díval ako obyčajne, 1472 9 | duchu zas zariekala, že nepôjde viacej tak včas do kostola, 1473 6 | začalo hýbať, klepať, biť a nepokoj robiť a zdalo sa mu, že 1474 5 | väčšiu časť vášho nešťastia, nepokoja, trápenia si vy sami robíte; 1475 9 | chodí – nikdy ešte taká nepokojná nebola pred službami božími 1476 3 | pánbohvie na aké reči doviedla nepokojného síce, ale poslušného Milenského.~ 1477 6 | Šúplata vždy väčšmi a väčšmi nepokojný, lebo mu vždy čosi také 1478 10| vybehol, ale nič si s tým nepomohol. Lebo mu nikdy nemohla vyrozumieť, 1479 1 | naklonila, vnučka si veľa nepomôže. ~Hore sa teda, Ďorde, hore 1480 6 | za ním všetci, a ak oni nepomôžu, nezadlho bude aj hladu 1481 9 | začala:~– Ani by ste si nepomysleli, ani by sa vám nesnívalo – 1482 3 | Nový rok nenašiel nikdy v neporiadku veci; aby nemal čo robiť 1483 3 | Časy a roky letia ako voda, neporiadok vo veciach domácich len 1484 10| džbány. A vidiac, že Šúplata neposiela po nové víno odobrali sa 1485 3 | Hovorková. – Čo si mu ani neposvietila, sa patrilo, ty – nehnevaj 1486 4 | robila svoje a ani len slova nepovedala. – Vari mi ani neodpovieš – 1487 6 | unterhaltovať – ale aby nepovedali, že ohováram dakoho, radšej 1488 4 | dverách a ani spánombohom nepovediac, utekala z chyže a pustila 1489 1 | zďaleka na mňa volala. Ani raz nepoviem, že táto osoba dačo nezmýšľa. 1490 10| vychádzajúcou.~– Ale čože mi už raz nepovieš, kde máš ten žreb, aby si 1491 2 | národnosti a z teológa nikdy nepovstal sociálny reformátor.~– Hahaha, – 1492 2 | teológov, najmä úradných, nepovstane naše sociálnonárodné šťastie!~– 1493 4 | srdce tak bilo, div mu rebrá nepovytĺkalo, takže veru „Ľudmilka“ sa 1494 6 | dačo povedať, vtom sa mu nepozdávalo a lapal druhé, slovom: ona 1495 1 | trafil, taký blázon ako ty, nepredáš! – Ale pätnásť zlatých takto 1496 4 | ešte skončí. Lež aby sme nepredbiehali sami seba! Musíme vidieť 1497 4 | chripľavým, ešte ani len vodou neprepláknutým hrdlom. – Kde im je trstenica? 1498 4 | plačom v kuchyni.~Ale človek neprestáva dúfať a myslieť na pomoc 1499 1 | lebo Šúplata div že sa neprevrátil spiatkom, čo sa mu tak hlava 1500 3 | chudákom, ale taký smiech nepriala Ľudmile, zato dala dievke 1501 2 | toľko znamená, ako že som nepriateľ pána richtára a pána kapitána, 1502 3 | bohu pomodli, kým dakto nepríde.~– A s tým tašla sama von 1503 3 | na moje stotisíce sa len neprilepí ani jeden taký motýlik. 1504 9 | ako chcú, aby mne potom nepripisovali. Ja veru nedbám, čo urobia, 1505 4 | donáša hotový chlieb ako, neprirovnávajúc, krava mlieko, alebo keď 1506 8 | omdletie. Ani priateľovi to nepristane, ked priateľov pokoj na 1507 8 | lebo by si ona bola rada v neprítomnosti Hovorkovej s Milenským dač 1508 9 | ozaj dáky kulifaj k nej nepriškrel, a tiež si zaumienil stráž