| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Od Silvestra do Troch králov IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
1509 3 | ja žijem dnes-zajtra a nerada by som ťa nezaopatrenú zanechala 1510 4 | menovali.~Sama Ilona ho neraz „mrháčom“ pomenovala, keď 1511 2 | biedy, nové vredy, zas nové neresti majúce sa valiť na náš národ. 1512 1 | sobáš hľadajú.~– Nože, no, nerob daromné histórie, a povedz, 1513 2 | Brožek, – veďže sa mi tak nerozdeklamúvaj, ja ti to hneď vysvetlím. 1514 9 | to nijaký človek nikdy nerozlúči.~– No, nech sa už bár o 1515 3 | priam preto šťastný, lebo nerozumejúc mu, prešla na iný predmet 1516 3 | počal sa potiť, ale otázke nerozumel. Až zoberúc všetky svoje 1517 10| čo je to, veď ja tomu ani nerozumiem. – Tak sa Ilona vyhovárala 1518 2 | ináč išlo. Ale to je ten nerozviazaný chlp, že doteraz skoro napospol 1519 2 | priznávajúcim teológom chýba nervus rerum gerendarum, – prehovoril 1520 3 | málo chýbalo, že sa aj ona neschytila. Lež ostrý pohľad Hovorkovej 1521 4 | smiali, aké pekné pozdravenie nesie pánu Šúplatovi, aká sú stará 1522 4 | ruke, ďalej hovoril: – Vari nesiete môjmu synovi veksľu, aby 1523 7 | len by si sa v Hurdálkovej nesklamal, ale mne sa všetko tak vidí, 1524 4 | sa také veci nekupujú, my neslačíme na cudzie peniaze!~S týmito 1525 9 | tak, prv nevstanem, kým mi nesľúbia tu pred týmto mojím najvernejším 1526 8 | netešila, ako že Šúplatovi nesľúbila na zajtrok ohlášky. „Ak 1527 5 | Milenský odporoval všetkému neslušnému zachádzaniu so Šúplatom. 1528 3 | vstala od stolíka, priam ako nesmelou nohou vstupovala do chyže 1529 2 | Brožek, – akože by som sa nesmial, keď mi na um zišlo tvoje 1530 2 | druhý deň – sa na ulici nesmiem ukázať, lebo celé mesto 1531 9 | fúzikmi – a Milenský tiež nesmútil so smútiacimi, ale sa v 1532 9 | nepomysleli, ani by sa vám nesnívalo – Šúplata – tá šepleta, 1533 9 | bežiaceho roku, lebo až do rána nespal pokojne ani on, ani ona, 1534 9 | a umienila si celú noc nespať a usilovne strážiť, aby 1535 6 | Ale čože vravia, čo? – nespokojný sa ohlasoval Šúplata, – 1536 9 | nechceš uraziť, ani to viacej nespomínaj.~Potom dal tento junácky 1537 5 | obmäkčieva, čo ja viem, či nám nespomôže, keď ho obaja pekne zaobídeme. 1538 2 | nešpintal!~– Na vtipky sa nespustíme, – upokojený dodával ešte 1539 9 | dačo sa jej predsa nikdy nestalo ako teraz.~Kázeň sa jej 1540 5 | cesta, keď sa človek veľmi nestará o tú budúcnosť, čo môže 1541 2 | o jeho pospolité veci sa nestarajú. Títo ľudia sú oveľa nepatrnejší 1542 5 | a klebetníctva ani zamak nestaral. A veď aj dobre mal, lebo 1543 8 | obyčajne, Ľudmila sa do lutrie nestarala, Hovorková odjakživa hrešievala 1544 4 | Bruchoslavičanmi! O tých sa ja nestarám, nech len pán boh dá šťastia 1545 7 | boli zas rozdelené, lež my nestihneme už túto rozprávku opisovať.~ 1546 1 | týka, to viem, že ak lepšie nestojí ako ja, tak ako ja iste 1547 4 | ponáhľajte s predajom, aby ste nestratili päť zlatých v striebre, 1548 7 | do bruchoslavických papúľ nestrčil – nechaj, nechaj, prosím 1549 7 | nezlomil, ale ani nikoho nestretol takého, čo by mu bol jeho 1550 8 | takže už teraz ničomu sa tak netešila, ako že Šúplatovi nesľúbila 1551 7 | Bruchoslavičianka – a viac ti netreba vedieť. Ale len by si ma 1552 10| si skoro zúfala.~– Nože netrkoc mi už toľko za ušami, ale 1553 10| dones ceduľu,– rozkazoval netrpezlivo Šúplata.~– Vari ma chceš 1554 4 | Teraz už len poďme ďalej a netúlajme sa sem a ta po bočných cestách.~ 1555 8 | mladý pán, ani by sa len neukázal v meštianskom dome a veď 1556 8 | Šúplata, a zato ona ani neukľakla popredku, ale poberala sa, 1557 8 | dnes-zajtra.~– Ho ho – aby sme neupadli do pokušenia vinšovať dakomu 1558 9 | všetky žarty – nabok všetko neúprimné sa uťahovanie! Ja som tiež 1559 6 | odjakživa, ale to ešte nikdy neurobil, aby ich bol vážil na váhach 1560 1 | svojho života ani len raz neurobila.~– Nuž ale kieho čerta sa 1561 2 | slovenský národ za národ neuznáva, pravda, pravda – že sme 1562 1 | síce v zrkadle nevidí, lebo nevážilo päť centov a neviselo na 1563 3 | toho, na ktorého myslela, nevdojak vykríkla: – No, to je on, 1564 6 | celých Bruchoslaviciach, čo nevedia, aká bohatá je Hovorková, 1565 9 | sa toho amen dočkať. Už neverila, len skôr sa von dostať, 1566 3 | mladosti a tej múdrosti? nevídali! – Takto nemôžuc skrotiť 1567 6 | ani to by ešte nič také nevídané nebolo, Šúplata sa zaiste 1568 7 | Znal všetky, a jeho oko nevidelo ani jednu jej roveň. Keby 1569 1 | Postava sa celá síce v zrkadle nevidí, lebo nevážilo päť centov 1570 1 | priam zato škoda by bola nevidieť ho celý celučičký.~Náš Šúplata 1571 10| nezapotrošila. Ty ešte ani sama nevieš, že tvoj žreb...~– Ale veď 1572 2 | A čože by sme im obaja nevinšovali šťastnú cestu? Veď aj ja, 1573 1 | lebo nevážilo päť centov a neviselo na dvoch klincoch od povaly 1574 6 | nažive, ale telom pohnúť nevládal, takže Hurdálkovej počínalo 1575 8 | a teraz mu práve svoju nevôľu po latinsky dal najavo. 1576 9 | hovoriac:~– Nie tak, prv nevstanem, kým mi nesľúbia tu pred 1577 7 | len veľmi málo hovoril.~– Nevtipkuj, prosím ťa – a odpusť mi, 1578 8 | peniaze, lebo otec mu ešte nevydá jeho táľ.“ Takto si rozmýšľal 1579 3 | som sa veru tiež z lásky nevydávala za nebohého tvojho dedka 1580 3 | manželstve, ale predsa nie nevyhnutná. Ľudia si privyknú jeden 1581 10| nie? Ale mi sľúb – že ma nevyhrešíš. Bár si ma ty odohnal neodohnali 1582 7 | že ani zo svojej maštaľky nevyjde, ak sa v nej dočuje o Hovorkovej 1583 7 | kňaza, ale ani kňaz nič nevykonal s milým diablom.~A že o 1584 3 | Silvestrovho večera dnes nevymotáme, ako vidím, lebo zas nám 1585 1 | trochu poľakaná, predsa ešte nevypadla celkom zo svojho humoru 1586 6 | bruchoslavický apatekár predsa nič nevyrobil. Aj tieto dve doktorky len 1587 3 | kapitálov, teda sa jej ani tamtá nevyrovná, lebo Hurdálková má syna, 1588 2 | súdneho dňa, keby prézes súd nevyslovil a nevedel ho aj vyviesť 1589 9 | nej bolo. To bolo už do nevystátia, ba by bola tuším z kostola 1590 9 | nocí v jeho živote. Ani sa nevyzliekol zo šiat, keď líhal, ani 1591 3 | smial, lebo ani Ľudmile sa nevyzradil; ale po tom chrapľavom hehehe 1592 9 | z tej kázne si dnes nič nezachovala, bár pán farár tak kričal, 1593 6 | všetci, a ak oni nepomôžu, nezadlho bude aj hladu dosť u Hovorkov!~ 1594 6 | pokým sa všetkým chudobným nezakáže do škôl chodiť. Mám nádej, 1595 9 | povedá, – čože si lepšie nezakúrite, Ilonka moja?~Ilona sa tak 1596 3 | týchto slovách div že slzy nezaliali nášho Šúplatu. Potom sa 1597 3 | predtým s touto myšlienkou nezaoberala, dosť na tom, že na Silvestra 1598 3 | dnes-zajtra a nerada by som ťa nezaopatrenú zanechala na svete; moje 1599 10| žreb, aby si ho potom dáko nezapotrošila. Ty ešte ani sama nevieš, 1600 2 | náš národ nikde ako národ nezastupuje a opustiac sám všetky znaky, 1601 7 | si ani u Hurdálkov dvere nezatvoril. Lež tu len prísny rozkaz 1602 8 | prišiel? Ktovie, či si on nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až 1603 9 | stará ich furtácku radosť nezbadala. Všetky kumšty vynaložila 1604 7 | kopýtkami a rožkami pred nezdravú. Tatrmánik sa prehodil a 1605 3 | veru bojím, a nech ma ani nezdŕžajú. – A chabral sa preč.~– 1606 3 | Milenský domov a nik ho nezdŕžal, Šúplata chcel tiež, ale 1607 8 | ešte táto jeho verná slúžka nezjavila v takom svetle ako teraz, 1608 7 | lebo nielen že si nohu nezlomil, ale ani nikoho nestretol 1609 1 | nepoviem, že táto osoba dačo nezmýšľa. A čo sa bohatstva týka, 1610 2 | všetkých stavoch ľudia, ktorí neznajúc nič inšie ako starosť o 1611 5 | hovoril mu, – ale ja neznám väčších mníchov, ako ste 1612 3 | vyhnala. Lebo Hovorková nezniesla nijaký posmech. A dnes bola 1613 10| ani Ilona svojím buchotom nezobudila.~Pani Šúplatová skutočne 1614 5 | naposledy Brožek. – Len nezúfaj, vieš, že som ti už vo viacerých 1615 7 | mi, že som sa ti doteraz nezveril touto dôležitosťou môjho 1616 9 | dome zastavil. A tu ani nešiel rovno do svojej chyže, ako 1617 3 | slovo bolo: – Ach, – ja som nešikovný človek!~– Znám, znám, – 1618 2 | Milenský, len by si sa darmo neškriepil, keď i tak rovnako so mnou 1619 7 | o akých Hurdálková ani neškrtla. Išlo mu to tak z jazyka 1620 3 | chvíľu, ale pomáhať jej nešla, lež vopchajúc ruky do vrecák, 1621 2 | na takýchto vari si len nešpintal!~– Na vtipky sa nespustíme, – 1622 10| rozmýšľať o svojom veľkom nešťastí, lebo to na prvé pomyslenie 1623 4 | nechže sa aj oni nad jednou nešťastnou dievkou zmilujú. – Máme 1624 9 | Ľudmilkinu ruku.~– Nech nežartujú, Herr von Brožek, to som 1625 3 | najdrahšia, nech odo mňa nežiadajú. Ja volím radšej zomrieť, 1626 8 | už mal dosť, takže si nežiadal ani len vidieť, ani len 1627 3 | obzerá ku dverám.~– Hat nichts zu sagen, to nič nie je; 1628 3 | poslúchaš, dotiaľ sa neboj ničoho zlého na svete.~Ľudmila 1629 8 | väčšmi páčil, takže už teraz ničomu sa tak netešila, ako že 1630 4 | Dorka, slúžka od Hovorkov, niesla ráno trstenicu k Šúplatovcom 1631 9 | sumu, ale pre mňa by to nijaká satisfakcia nebola. – Tak 1632 1 | slovenskej noveletke ako pri nijakej inej.~Ale, aby nám dakto 1633 9 | oddávna myslím. Ja nechcem nijakú Bruchoslavičianku, ale ani 1634 3 | spisovateľ čosi vrčí v hlave, nikdaj som sa nikoho tak nebál 1635 2 | šermovať zato, že sa náš národ nikde ako národ nezastupuje a 1636 8 | len vidieť, ani len očuť o nikom z tej rodiny. Tak vedela 1637 6 | úprimne hovoriac, prichádzam k nim z priateľstva, aby som ich 1638 1 | odišiel, zadivíme sa, ako Nitra k takejto novinke prísť 1639 1 | to za otázky v zábavníku Nitre?~Tak je, páni moji a panie 1640 7 | museli do budúcich ročníkov Nitry pokračovanie odložiť, a 1641 1 | všetko hodné fľaky lúk a nivy a v horách tiež pekný táľ. – 1642 9 | zo .všetkých prebdených nocí v jeho živote. Ani sa nevyzliekol 1643 8 | druhú ruku, lež na nešťastie noha sa mu akosi zaplietla medzi 1644 4 | ktorý sa až k Šúplatovým nohám kotúľal.~Ako je to dobre, 1645 8 | sotila dvere a poriadne ho po nose brnkla.~Lež čo tu robiť 1646 3 | priam len nedávno akási nová myšlienka, a síce tá, že 1647 3 | roku sa modlila už ako v novej myšlienke oblečená. Pomodliac 1648 9 | histórii aj dosť noviel a noveletiek načítať.~– Možno, – odpovedal 1649 1 | zabaví pri prvej slovenskej noveletke ako pri nijakej inej.~Ale, 1650 4 | stotisíce, ako to vo svojej novelistke robia, vtedy by už to „keby“ 1651 9 | o tejto histórii aj dosť noviel a noveletiek načítať.~– 1652 9 | chyby. To musíme dať do novín!~– Ja som sa prehrešila 1653 9 | od hocakej meštianky sa o novinkách dozvedať. Ba viac ráz sa 1654 9 | aké v meste, klebietky a novinky.~Hovorková teda, ktorá mala 1655 8 | do chyže a hodila na stôl noviny a išla po svojom.~– No, 1656 1 | Troch kráľov.~Ecce – aká to novitas! A ešte keď pomyslíme, že 1657 10| v tej nádeji, že sa tými novými pätnástimi zlatými, ktoré 1658 7 | Milenského. Rozprávali sa dlho o novšej slovenskej literatúre, najmä 1659 8 | uspokojí.~Ľudmila sa pod noštek usmievala, Brožek a Milenský 1660 1 | neobyčajným znamením, že na jednú nôžku trochu zatŕhala, pritom 1661 4 | ej, a aká múdra, že vraj numero 1847, a za to, že ja v tomto 1662 5 | priateľa.~– Spes deo confisa, nunquam confusa recedit, – hovoril 1663 2 | tomuto zúfaniu každého z nás nútia minulé časy tvojej lenivosti, 1664 6 | viac viery zasluhuje?~– Oba jednako, – hučalo mu v hlave. 1665 6 | meral jej hrubosť prstami, obálkové obrázky obzeral očami, zakrútil 1666 5 | zaoberajúceho, keď sa pustí do obcovania s takými ľuďmi, ako sú Bruchoslavičania. 1667 8 | čudoval a čiesi šťastie obdivoval, vždy jasnejšie svitalo 1668 10| lež aj veľacteného nášho obecenstva: Kto nezná pána Šúplatu? 1669 1 | pred veľacteným slovenským obecenstvom, najmä tým, ktoré číta Nitru.~ 1670 9 | matka. Potom sa strojil obed – a Hovorkovej sa Milenský 1671 9 | lepšie páčiť počínal.~Pri obede musel Brožek rozprávať, 1672 9 | ich tak, keď ich Šúplatovi obetuješ na svadbu – a koniec reči. 1673 4 | svoju vnučku mu za manželku obetujúc.~Ako ináč pochodil u Hovorkovcov: 1674 9 | Ona si už len v slzách obľahčenie hľadala, a zastrúc si oči 1675 10| trojhodinovom plači sa mu predsa obľahčilo trochu na srdci.~– Tam , – 1676 3 | už ako v novej myšlienke oblečená. Pomodliac sa vstala od 1677 9 | Šúplata bol v dlhom kapute oblečený a Ilona mala na hlave rozmarínový 1678 3 | bruchoslavických zábaviek a bálov. Lež oblek nemá veľmi chýrny, len také 1679 8 | druhý, neistý, ešte len obletuje okolo nadstaveného osídia. 1680 7 | krížov. Svojho kamaráta obliekol do akýchsi bosoráckych šiat, 1681 3 | frajla, mohla by si si prsty oblízať po Šúplatovi, mohla bys’ 1682 5 | teraz sa už aj ten môj otec obmäkčieva, čo ja viem, či nám nespomôže, 1683 7 | bruchos1avického žgrláňa obmäkčila a aspoň na chvíľu od peňazobažnosti 1684 9 | Bruchoslavíc. Doteraz ho v tomto obmedzenom hniezde len Ľudmila a Brožek 1685 8 | čajom a prinútila ešte ostať oboch, kvôli Brožkovi totiž aj 1686 8 | nechcel, ani nemohol lutrie obohacovať.~– Ale to je čudné číslo, – 1687 7 | ten jeho život, ktorý ho obracal po celý ten čas, čo bol 1688 3 | bankrotoví aj banknotoví mládenci obracali sa okolo starej aj mladej; 1689 8 | pozornosť bola celá na Brožka obrátená. – No, wie gehts denn, Herr 1690 1 | nech len idú, kam sú tvárou obrátený, ako hovorím, prv som sa 1691 3 | popredku. Šúplata sa dva razy obrátil chrbtom k starej, kým urobil 1692 3 | prechodiť po chyži, ale sotva sa obrátila, už Ľudmila bola späť, so 1693 6 | slovenských spisovateľov obrátiť, čo by iste urobili, keby 1694 6 | prišiel na myseľ obrázok, s obrázkom pokladnica.~– Hop, – povedá, – 1695 8 | hovorila.~A nad všetkými týmito obrazmi svojej mysle videl Ilonu.~ 1696 3 | ale to je nič proti môjmu obrazu, dokladala ona a chytiac 1697 3 | v krátkosti tuná uvedený obsah Hovorkovej slov, akými nahovárala 1698 3 | znamenie, až naposledy takto obsiahla krátky zmysel dlhých slov:~– 1699 4 | rok dačo od svojho pána obsiahnuť, a to vedela, že dobrotou 1700 9 | pozhľadávať, aby predsa obstála ako meštianka. Ostatné sa 1701 3 | išla mladá, krásna zaňho už obstarného. Keď si pomyslím, že aj 1702 3 | grófsky. Je síce trochu obstarný, ale nič to, budeš mať pri 1703 4 | Bolo to teda už do tej obyčaje vošlo, že zakaždým, keď 1704 1 | kuchárku. Jeho Ilona bola kus obyčajného človiečika s tým, pravda, 1705 5 | aj sám vydá.~A tou svojou obyčajnou žartovnos ťou počal rukopis 1706 2 | zas popusti z tých svojich obyčajných šprihanín na národ, najmä 1707 1 | ako každý bruchoslavický obyvateľ – či je ženského, či chlapského 1708 9 | Hovorková sa už celkom vážne obzerala po Ľudmile, keď sa tá ohlásila:~– 1709 9 | moja, Ilonka! Čo viac sa obzerám po tých bruchoslavických 1710 9 | ľudia schádzali – tým viac obzerania sa na ňu, tým viac šeptania 1711 8 | vstúpil do besednej chyže a obzrúc sa, čo ho to zas kto štopil, 1712 9 | skôr pristalo – ako tam obšmietať sa okolo Ľudmilky, no či 1713 1 | ukážku a na pochválenie.~To očakávam, vopred sa osvedčujúc, že 1714 2 | národné zástavy viať na oceáne sveta!~– Čo? – skočiac zo 1715 3 | vďačne, vďačne, – odpovedala ochotná vnučka a nedbajúc na nemotomé 1716 9 | Ja budem tvoj muž, tvoja ochrana, keď by ťa kto zjesť chcel, 1717 8 | jediný Brožek bol teraz ochranou Ľudmilky, lebo pred týmto 1718 3 | opovážil svojím maličkým očkom bľusknúť na ňu, lež k reči 1719 6 | tú koketku Hovorkoviech! Očujem všakové, čomu len spolovice 1720 1 | tohto nielen roku, lež aj – očúvajte – tohto storočia! A preto 1721 2 | rathausom prevráti.“~Jaroslav očúval zamyslený – a po chvíľke 1722 5 | Ľudmily? Ja len ustavične očúvam o jej svadbe, pri čom ma 1723 9 | potichu ohlasované ohlášky očúvať musela, lebo veru krem všetkého 1724 5 | nebál, že si on svoje dobre odbaví.~– Ale,– napokon ešte povedal, – 1725 8 | privábi.~Šípila, prečo Šúplata odbehol, lebo tú jeho Eifersucht 1726 4 | hojných, čo hotovými platia, odberateľov.~A Bruchoslavičanom čo?~ 1727 9 | oltár, a prv než polhodina odbila, boli oni obaja na večné 1728 4 | rozprávajú. Deväť hodín odbilo – a on sa priam len teraz 1729 7 | ja verím, že my Šúplatu odcokáme od Hovorkov. On je skučko, 1730 2 | spozoroval a položartom sa oddal doňho. – Nuž, čože sa, ty 1731 7 | celých Bruchoslaviciach oddané svojmu národu. Znal všetky, 1732 9 | ctiacich priateľov najlepšie si oddychujeme po verejných porážkach.~ 1733 6 | dorážala len ustavične naňho, odhovárajúc ho od Ľudmily, ale on, trúc 1734 7 | Šúplatu od Ľudmily Hovorkovej odhovárať.~A my už vieme, ako svoj 1735 3 | pomyslela, čo bude potom, keď odídu hostia, tak ju počínal premáhať 1736 8 | bolo neskoro; chcel aj sám odísť – bojac sa o svojho priateľa, 1737 6 | až na samom konci trocha odkašlávajúc.~Šúplata nevedel, kde mu 1738 6 | hovoril sám sebe Šúplata a odkašlával si.~– Hádam sa čudujú, kde 1739 9 | rodinnej stolici modlila. Ale odkedy do kostola chodí – nikdy 1740 4 | dá svoju vnučku za takého odkundesa! Dajtimibože, že je on tam 1741 4 | smutným hlasom svojho pána o odkúpenie jej lutriového lósu ponížene 1742 10| donesiem; pán Brožek mi ju odkúpil – a ten mi ju veru zas prepustí. 1743 6 | spisovateľstvo!~– Eh, ako mi odľahlo! – vzdychol si Šúplata, – 1744 8 | zdalo, že jeden istý sokol odlieta, medzitým čo druhý, neistý, 1745 7 | ročníkov Nitry pokračovanie odložiť, a to by sa nepáčilo nikomu. 1746 7 | svoju celú dôvernosť za odmenu na stôl vyložil. Hneď ako 1747 1 | lebo veru mne sa už tiež odnechcieva toho služobníckeho chleba. 1748 8 | ako sa vraví, od kľučky sa odoberúc, hrbolcoval dolu schodmi.~ 1749 6 | ženba.~Tak sa Hurdálková odobrala a on, vyprevadiac ju, dal 1750 10| Šúplata neposiela po nové víno odobrali sa aj oni na svoj pokoj.~ 1751 10| nevyhrešíš. Bár si ma ty odohnal neodohnali ma inde.~A s 1752 7 | tak. Nahnať sa to nedá a odohnať tiež ťažko. Ako by som sa 1753 4 | keď sa zväčša poobliekal, odomykal dvere a volal na Ilonu. 1754 10| jej ešte pätnásť zlatých a odoslal ju spiatkom s tým úprimným 1755 10| keď prišla k Brožkovi, odoslali k Milenskému, ktorý jej 1756 4 | vraj len sama a sama chce odovzdať pánovi. Vtom vstúpila dnuka 1757 3 | centov bolo z jeho hlavy odpadlo, a počal sa prihovárať milej 1758 9 | náručia a chceli so slzami odplácať jeho veľkomyselnosť, lež 1759 9 | klebetou počatý, zrodený, odplekaný aj pochovávaný – ten mi 1760 5 | vyhodili zo sedla!~Ale Milenský odporoval všetkému neslušnému zachádzaniu 1761 9 | seba ako skorého družbu odporúčajúc ich priateľstvu odišiel 1762 3 | Hovorková ju nikdy takú odporujúcu nevidela. Rozpálila sa celým 1763 8 | Ľudmila len tak pletkársky odpovedá Brožkovi.~– Jaj, jaj, – 1764 3 | pustil sa len do dlhej odpovede, hovoriac tak, akoby o dačom 1765 9 | daktorých nepatrných otázkach a odpovediach nemôžuc už ďalej zdržovať 1766 2 | hotový Milenský so svojou odpoveďou, vraviac už pokojnejšie: – 1767 2 | na ne odpovedať? Na prvú odpoviem, že si na nič iné nemyslím, 1768 9 | zas Ilona Hurdálkovú tým odpravovala, že pána nieto doma. A obaja 1769 9 | odpúšťal Hovorkovej, aj on ju odprosovať musel, lebo si bol dobre 1770 7 | Nevtipkuj, prosím ťa – a odpusť mi, že som sa ti doteraz 1771 1 | a panie moje, prosím za odpustenie. Ja som veru myslel, že 1772 9 | potom, keď by veľkomyseľne odpúšťal Hovorkovej, aj on ju odprosovať 1773 9 | vyznával, že on nemá čo odpúšťať. Figliar, myslel si, že 1774 1 | len za to jedno päťtisíc odrátať!~Tu zamĺkne a trie si čelo 1775 3 | mám doma, hahaha!~Ľudmila odskočila ku kasni a položila pred 1776 7 | toho nebezpečného Šúplatu odstránil od Hovorkov, lebo dobre 1777 9 | svojmu priateľovi, ale ten ju odstrčil.~– Ty si môj zradca! – studeno 1778 7 | ktorý by ho bol od ženby odvádzal; ale že si priam na Ľudmilu 1779 3 | jej ho tá stará do temnice odvádzala, a málo chýbalo, že sa aj 1780 3 | prišla na um, ako Milenského odvolá do tretej chyže. Mala tam 1781 5 | seba samého zavrel, lebo odvtedy sa mu vždy väčšmi a väčšmi 1782 2 | minulé časy tvojej lenivosti, ogabanosti. Náš národ je nešťastná 1783 2 | A keď vezmeme hore ten ohľad, že deväťdesiatdeväť slovenských 1784 1 | komu maličké napomenutie ohľadne zloženia interesu alebo 1785 2 | svätý cit, ktorý sa bez ohľadu na skutočnosť na srdci milej 1786 9 | tak, Frau von Hovorková, – ohlásil sa Brožek, zdržujúc Milenského, – 1787 9 | obzerala po Ľudmile, keď sa tá ohlásila:~– Nikdy, – povedá, – nik 1788 9 | také? – razom sa všetci ohlásili, hľadiac na blednúcu tvár 1789 9 | potom sa dáme aspoň raz ohlásiť v kostole, aby si ma bruchoslavické 1790 8 | sa až na samom konci pri ohlasoch, kde však práve dačo zaujímavé 1791 9 | takto sa zas kajúcne ohlasovala Hovorková. Ale Milenský 1792 4 | No len dočkajme, – zas sa ohlasovali tie, čo láske ako láske 1793 1 | Ilonou von.~Po temnom pitvore ohlasovalo sa ešte dlho „pätnásť zlatých, 1794 9 | kázeň neočula, teraz potichu ohlasované ohlášky očúvať musela, lebo 1795 1 | Mladé je to, pekné je to, ohmivé je to, a Šúplata Ďorď bol 1796 1 | že sa len oženiť nemôže!~Oholil sa teda na Silvestra tak 1797 6 | boh zachovaj, aby som ju ohovárala, lež, prosím ich, keď sa 1798 6 | ale aby nepovedali, že ohováram dakoho, radšej zamlčím ostatné.~ 1799 8 | mladou a to všetko namiesto ohovárania Šúplatu, namiesto nahovárania 1800 9 | čo robíte?~– A ty mlč, – ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský 1801 10| kosťami prechodiť.~– Nuž, – ohriakol ju Šúplata, – či žreb, či 1802 9 | Zastal si ku kachliam, ohrieval sa, šúchal rukami a nevedel, 1803 9 | narástla, keby len trochu ohybnejšie kosti bola mala.~– Ja som 1804 2 | útraty sociálnej vzdelanosti, ohybnosti a spoločenskosti mladých 1805 3 | vyprevaď pána Šúplatu.~– Oj, vďačne, vďačne, – odpovedala 1806 3 | hrdinovi. Ten blesk Ľudmilinho oka, tá prívetivosť, ten úsmev 1807 10| tomu Renzefovi dala tak okabátiť. A ako si ma ty nemilosrdne 1808 9 | pre jeho fígle príhodný okamih. Chytil Ľudmilu za ruku, 1809 9 | bude mať to vedomie, že oklamanej dievke vrátil peniaze.~– 1810 10| vykreslili, že by daktorý podobne oklamaný ženích ľahko palicu schytil 1811 6 | tak, že dupnú nohou, až sa okná zatriasli, povedal:~– Hm, 1812 8 | gavalieri zas nanariekať pod oknami na tie strely vašich čiernych 1813 7 | neďaleko Kocúrkova, ktorá okolnosť už dakoľko ráz do rozpakov 1814 3 | bez tej bohato striebrom okovanej trstenice?~ 1815 3 | schodami Šúplatovu striebrom okovanú trstenicu. Sama sa usmiala 1816 9 | si od nich nezaslúžila, – okríkla ho Hovorková, ale on stál 1817 4 | dobre, že sú tie peniaze okrúhle – hľa, k Šúplatovi, bár 1818 1 | dosť bol sporý v oraní jeho okrúhlej tváričky, predsa tak ulízane 1819 4 | dobre. A Šúplata vytiahol okrúhly, veľký grošiak, strčil ho 1820 6 | lebo ona hneď na Šúplatovom oku zbadala, že tá hlboko musí 1821 2 | hľa, almužna, kniha, plán, okúňavosť, falošná hanba, strachovitosť, 1822 1 | trstenicu so strieborným okutím vzal do ruky, až sa takto 1823 9 | veksami spájať budú pri oltári.~– A to už len bude inakšia 1824 8 | dobre zabáva. Toto ho do omdletia ducha priviedlo tak, že 1825 8 | prepiatosť necháva za sebou omdletie. Ani priateľovi to nepristane, 1826 8 | vrtel. Túto počínal už tiež omŕzať, lebo by si ona bola rada 1827 3 | nemajú čo jesť, aj láska ich omrzí. Žena, deti chodia otrhané, 1828 9 | no, ale akože to bude? – omykala sa Ilona, – veď by ma tie 1829 6 | keď som ja len ozaj taký onakvý, taký, aby som si pravdu 1830 4 | nie veksľu, lež toť hľa, oné, akože sa to menuje, ale 1831 2 | Už by som sa bol skoro oneskoril, mám dnes ešte jeden skok.~ 1832 2 | cigarky z kráľovských fabrík opáčme, aké sú. To fajčisko hneď 1833 9 | zaľúbenci.~– Áno, áno, – opakoval Brožek, – ja prosím o Ľudmilkinu 1834 2 | teológmi. A ja to smelo opakujem, že pokým Slováci nedostanú 1835 4 | skúsenejšie matróny, zas opatrené z inej strany dôvodmi, pokladali 1836 3 | lebo babka bola skúsená a opatrná žena, ktorá nechcela Ľudmilku 1837 7 | bol trochu klebetiť, chcel opatrne aspoň meno zatajiť, aby 1838 4 | neľutoval nikdy peňazí. Opatrní skupáni ho len „daromným 1839 4 | hrbolcoval tom všetkom, šelma, z opatrnosti nič nehovoril.~Ako to len 1840 4 | že ju cez noc Ľudmiluška opatrovala. – Akože spali fraj – fraj – 1841 2 | skoro len sami teológovia opatrovali: oni nám kníh a všeslovanských 1842 10| nestratila. Ale ja budem črepy opatrovať? Aký črep, čo za črep?~Keď 1843 6 | dom je v Bruchoslaviciach opavdivý intabulacionálsky protokol 1844 1 | mohlo. Ale zrkadlo musíme opísať.~Cez prostriedok beží hrubá 1845 3 | zúbky, lež ako hovorím, opísaťsa to nedá, čo z nej ako všetky 1846 9 | Šúplata sa ubehal a pod bránou opitého kulifaja nájduc, von ho 1847 7 | vedieť, ktorý človek sa opováži môj kredit, a tak môj život 1848 3 | hrdla mala.~– Nuž ale ty sa opovažuješ mne takto odpovedať? Vieš 1849 5 | svojom dohotovenom rukopise a opravoval sem i tam chyby pera a dakde 1850 3 | poriadneho ženícha!~A tu oprela svoje bystré oko na Ľudmilu, 1851 6 | bruchoslavičiactva, zato oprúc sa o túto svoju známosť 1852 2 | ako národ nezastupuje a opustiac sám všetky znaky, ktoré 1853 8 | pokloniac starej a mladej, opustil chyžu. Brožek by už bol 1854 2 | náš národ, že sa tak sám opúšťa, že nemá synov, ktorým by 1855 6 | Hovorková stojí, nech sa mňa opýtajú! Celé mesto nič nevie, lebo 1856 6 | sa len starej Hurdálkovej opýtal, komu môže a komu nie prepustiť 1857 1 | ostrý čas dosť bol sporý v oraní jeho okrúhlej tváričky, 1858 2 | aby si si Ľudmilku dobre osedlal, aby ti ju dakto bohatší, 1859 2 | valiť na náš národ. Tisíc osemsto štyridsaťsedem – to je ďaleký 1860 8 | obletuje okolo nadstaveného osídia. Tento sa jej lepšie páčil, 1861 8 | vytínať, vari aby dlžníkov oslepila a bohatých frajerov prilákala; 1862 6 | lebo že je to mňa len tak oslepiť!~– Ale čože vravia, čo? – 1863 8 | cítil sa ako od diabla oslobodený.~Ale teraz sa Milenský aj 1864 4 | pätnásť zlatých, nech ma oslobodia od neho!~Ale tam Šúplatova 1865 4 | je hrozná vec, ja ju mám oslobodzovať od lósu. Ej, ej, a aká múdra, 1866 3 | všetky svoje rozumy dovedna, osmelil sa dačo pošepnúť Hovorkovej.~ 1867 4 | vzťahuje. Našim románovým osobám ani nebudeme nič želať, 1868 7 | bežal do Hurdálkov, pýtal si osobitnú chyžu a zaručil isté vyčítanie 1869 9 | závdavok moju statočnosť, moju osobu, môj život, všetkým týmto 1870 2 | ja, čitateľ máme z nich osoh. ja, že som. od nich dostal 1871 6 | alebo na otázku, tým väčšmi osprostieval, hneď chcel dačo povedať, 1872 6 | mu vystúpil na čelo a on ostal celý bez seba. Boli to hrozné 1873 9 | ona veru aj huncútom rada ostala za 200000 zlatých.~– Nuž 1874 3 | a ako sa stáva, že panny ostarievajú a potom sú už na nič nie 1875 8 | s čajom a prinútila ešte ostať oboch, kvôli Brožkovi totiž 1876 7 | krížoch sedí a stadiaľ si do ostatných údov vychádza. Časom že 1877 8 | tak meral, že mal svoje ostré oko celkom naňho uprené, 1878 8 | nesmieš zvedieť. Nechaj tvoj osud len na mňa. Ver mi, že všetko 1879 5 | človek, vreckom aj rozmarom, osudmi aj – všetkým zato to ty 1880 3 | pomohol vykotkodákať to osudné slovo „milujem“, alebo „ 1881 9 | napísané na bráne svojho osudu.~– Posvätím sa teda celkom 1882 2 | touto známosťou jeho cesty osvecuje a svoj život kladie na oltár 1883 9 | že Brožkovi už ľúto bolo. Osvedčoval sa, že včera musel tak robiť – 1884 1 | To očakávam, vopred sa osvedčujúc, že už raz bez chvály spisovateľom 1885 9 | Bruchoslavičania ako vzdelaní a osvietení ľudia majú obyčaj vždy len 1886 8 | moji, ktorá je?~Ale táto otázka, akokoľvek s veľkou účasťou 1887 9 | Po daktorých nepatrných otázkach a odpovediach nemôžuc už 1888 3 | Milenského, počal sa potiť, ale otázke nerozumel. Až zoberúc všetky 1889 10| dal do svojej Ilonôčky s otázkou, až na mrzutý tón už vychádzajúcou.~– 1890 3 | zhrbolcoval do chyže.~Na veľa otázok, aké mu Ľudmila v okamihu 1891 8 | trochu ináč bude dediť po otcovej smrti, a je k tomu advokát!~ 1892 9 | ale keď je už tak... vtom otŕčal aj Ďorď svoje líce a bozk 1893 1 | šťastie pokladať, že som sa otrel o jeho dom a len za to jedno 1894 3 | omrzí. Žena, deti chodia otrhané, a keď učený pán zomrie, 1895 3 | bozkať, keď sa len o teba otrie. Ty fifidlo ty jašterka, 1896 3 | kvapiek, ani „geistov“. Oči otváral, ťažko si oddýchol, skočil 1897 3 | nemotomé Šúplatove poklony, otvárala dokorán dvere a ponúkala 1898 3 | kasni a položila pred neho otvorenú Pokladnicu, takže obraz 1899 1 | do srdca babky a vnučky, otvoria sa dvere dokorán a dnuka 1900 8 | Hovorková ho ponúkla, aby otvoril, čo on aj chytro urobil 1901 3 | nebo jej lásky jasnejšie otvorilo ako míňajúceho sa roku.~ 1902 4 | zazrel, hneď bol taký ako ovečka, lebo čo len zblízka Ľudmily 1903 2 | nestarajú. Títo ľudia sú oveľa nepatrnejší pred súdnou 1904 1 | číta Nitru.~Musím teda ab ovo začínať, aby aj moje láskavé 1905 9 | tak stŕpal, vidiac žreb, označujúci sumu hlavnej výhry. Milenský 1906 7 | Brožek a bez všetkého sa oznámenia u otca a principála, pojmúc 1907 8 | by sme to nemohli všetkým oznámiť, ktorí pri tom byť musia. 1908 3 | mľaskol papuľou, až sa tak ozvalo po chyži. – No, veď, povedá, – 1909 7 | vtedy v Šúplatovej duši ozýval, keď mu láska rezignáciu 1910 10| ale celá ulica od kriku ozývala. Po trojhodinovom plači 1911 9 | šľachetnej matróny muselo ozývať. Ja o tom ani písať nejdem, 1912 1 | vie, ako sa pán Šúplata oženil a ako sa to stalo, že si 1913 1 | sa im aj to, po čom prv pachtili, naposledy zneľúbi.~Pán 1914 1 | ako havran a komu sa také páčia, nemá nič nad ne krajšie. 1915 7 | hlasom – rozumie sa razom s pacientkou – a cez jej plece hodil 1916 7 | červenou kriedou kruh. Postavil pacientku doň, domnelý kňaz recitoval 1917 5 | teda istotu, či ozaj tá pačmaga Šúplata, ako klebetia bruchoslavické 1918 8 | mal chuť načisto zutekať, padlo mu oko na Brožka, ktorý 1919 10| Šúplata tak oči treští a ako päste vyvaľuje.~– Žreb daj, ináč 1920 6 | Ľudmily, ale on, trúc si čelo päsťou, len krátko odpovedal:~– 1921 2 | do úst jednu tú cucku! – Pah! Sic transit vana gloria 1922 9 | papieroch a v brožúrach, hľadal pakel, a nájduc ho na samom spodku, 1923 5 | prsteňom všetko a hodil taký paklík medzi hŕbu kadejakých papierov 1924 3 | tisíc šidiel pichá v krvi, páli ma, mdlo mi prichodí, a 1925 3 | čosi na dverách, klepne palica na kľučku a potknúc sa medzi 1926 4 | návšteve u Hovorkovcov bez palice, celý udychčaný zastavil 1927 4 | milé. Hneď si objal svoju paličku, prizrel sa jej, až mu tak 1928 2 | povie: „Jaj, čože sa ja tam páliť budem za iných,“ a pokým 1929 7 | môj láskavý čitateľ bude pamätať, v ten utorok pred Troma 1930 9 | krále, aby sme in facie loci pamätnú históriu, ktorá sa od Silvestra 1931 8 | budeže 1847-my rok komusi pamätný. Veď – nech si to len povážia, 1932 1 | chleba. Prv som sa bávala tej panej, ale teraz, ako hovorím, 1933 3 | takú vážnosť pred všetkými paniami, že keď len šuchlo čosi 1934 1 | Nitre?~Tak je, páni moji a panie moje, prosím za odpustenie. 1935 10| prebudil a ako on svoju paniu trstenicou mastieva, o tom 1936 4 | myslela si skormútená stará panna „teraz je pán dobrej vôle, 1937 9 | po tých bruchoslavických pannách, vždy sa len väčšmi presviedčam 1938 9 | Šúplatu Ďorďa s poctivou pannou Ilonou Škrabáčkovou, jeho 1939 2 | priam dáky židovský Šolem v Panónii, dáky dopisovateľ v Pešti 1940 3 | mať pri ňom pohodlie a si paňou do svojej smrti. Že je taký 1941 2 | kapitána, všetkých radných pánov, celého mesta a rozumie 1942 2 | všetkých Bruchoslavičanov za pansláva vytrúbený, čo u nás, ako 1943 2 | reformoval, aby sa po meste s tým panslavizmom nebláznil!“ – Tak, hľa, 1944 7 | čítame, aj ľúbime, od sveta panslávmi pomenovaní, zavinšujeme 1945 7 | zavinšujeme týmto dvom panslávom šťastnú cestu aj v jednom 1946 7 | cestu aj v jednom susedskom panslávskom nárečí, a tak im jednohlasne 1947 1 | pre nič za nič! Za kúštik papierika! A abys’ ešte aj to vedela, 1948 1 | čakať, ako oni s tými ich papierikmi za ženou chodia a sobáš 1949 1 | to vedela, že sa takéto papieriky len za päť zlatých v striebre 1950 2 | pulpit, všetko knihami a papiermi pozakladané. Do druhej chyže 1951 9 | Milenský premŕvajúc sa v papieroch a v brožúrach, hľadal pakel, 1952 5 | klebetia bruchoslavické papule, je ten tvoj sok?~– Ani 1953 9 | ako čo by ju bol dakto po papuli fľasol, keď očula tak pekne 1954 9 | lebo od Silvestra mal on papuľu akúsi nadutú a Ilone máločo 1955 8 | týchto bruchoslavických parádach, tam – tam. ja vidím obraz 1956 3 | sakramentská baba, má jazyk ako parom ostrý!“ – Lež poďmeže už 1957 1 | pri tme čože poviem o jej parsúne, keď ho sám nevidím. Necháme 1958 8 | veľa jesto šuhajov, čo pasú po bleskoch čiemookej Ľudmilky, – 1959 3 | stolíku a modlila sa. Kedysi patrila medzi krásne ženy, lebo 1960 3 | mu ani neposvietila, sa patrilo, ty – nehnevaj ma! Či si 1961 7 | dozvedel sa o tom aj mladý patvarista Brožek a bez všetkého sa 1962 7 | keď ešte náš Brožek bol patvaristom, rozniesla sa povesť, že 1963 6 | najpotrebnejšie, – a vezmúc knihu pod pazuchy, poberal sa z chyže. Na 1964 9 | bozk od Ilony bola druhá pečať vernej lásky.~– Lež ako 1965 2 | nich dostal materiál na peknú noveletku, za ktorú mi pán 1966 1 | hrubého papieru, pooblepované pekným, kvietkovaným papierom. 1967 7 | obmäkčila a aspoň na chvíľu od peňazobažnosti odtiahla. Lebo čo priam 1968 3 | otcom z bankrotov mojimi peniazmi pomáhali. No, nicht wahr, 1969 4 | tam sa premŕva vo vrecku v peniazoch.~„No teraz je čas,“ myslela 1970 2 | navádzať! Myslí si, že keď je Pepíček už tým advokátom, že už 1971 5 | opravoval sem i tam chyby pera a dakde vkladal aj nové 1972 9 | vlastne konca nájsť tej svojej pesničke o Šúplatovi.~Ale Brožek 1973 2 | Panónii, dáky dopisovateľ v Pešti Hirlape, alebo hen beťársky 1974 2 | alebo ešte lepšie tu tieto peštianske cigarky z kráľovských fabrík 1975 8 | špekulantov, ktorí pred každým peštianskym jarmokom veľké interesy 1976 1 | dnes o polnoci vhabe do piateho. Doťahoval on teda priam 1977 10| dnuka a šmarila na stôl piatku a tri strieborné dvadsiatniky, 1978 3 | pozrie, teda ma tisíc šidiel pichá v krvi, páli ma, mdlo mi 1979 3 | akože je to po slovensky? – pichala ho aj ďalej Hovorková. Ale 1980 7 | červenej čiare; na jeden raz pichol Hurdálkovej šidlom do lopatky, 1981 1 | zázrak – pokračujú v začatej piesni udivené Klebietkoviech tetky.~ 1982 9 | hneď odpoveď.~– Hm – čo pigľujem? Ich krágliky na sobáš a 1983 9 | spytovala slúžka.~– A čože si to pigľujete, Ilonôčka moja drahá, – 1984 9 | sa žartom spytovať Ilony pigľujúcej biele šaty.~Ale tá mala 1985 4 | nepovie, kto je ten ktosi.~Pilo sa teda naprázdno.~– Nože 1986 5 | tiež za života dosť horkých pilúl pohltal. Ale čo tam po biedach, 1987 5 | ich úst.~Náš Milenský si písal – študoval a dakedy aj o 1988 7 | všetko to len o nich vlastne písali. Čo teda Hovorková so Šúplatom 1989 2 | jeho pekná knižnica, jeden pisársky stolík a pri ňom pulpit, 1990 9 | človeku samému, čítame v Písme svätom. Lež, vieš ty čo? 1991 2 | mládenectvo, aké si kedysi pri pive sľuboval, a teraz si takto 1992 6 | dostal, kde by sa najedol, píše knihy, čarbe, ako takí ľudia! 1993 7 | všetci, čo po slovensky píšeme, aj čítame, aj ľúbime, od 1994 2 | národa. Ty si potichučky píšeš za svojím stolíkom, karháš 1995 6 | ušlo, bár v Poklade ináč píšu, ale štyri dvadsiatniky! – 1996 10| ozývala. Po trojhodinovom plači sa mu predsa obľahčilo trochu 1997 4 | dievka až sa tak zachádzala plačom v kuchyni.~Ale človek neprestáva 1998 9 | premáhať, pustila sa do plaču z toho do nového šprihania 1999 2 | Toť, hľa, almužna, kniha, plán, okúňavosť, falošná hanba, 2000 2 | nemyslím, ako že len tak na plano do Hovorkov chodiť naveky 2001 2 | nastavali, takže, ak sú knihy, plány, ideály – šťastie národov, 2002 4 | článkov a hojných, čo hotovými platia, odberateľov.~A Bruchoslavičanom 2003 3 | mi veria, tisíce by som platil, také mi je to všetko vďačné. 2004 3 | Hovorková by zas bola dukátmi platila, keby hostia boli odrazu 2005 3 | kdesi taká móda tlačené plátno nosiť namiesto výborných 2006 7 | s pacientkou – a cez jej plece hodil akéhosi tatrmánika 2007 8 | čo robiť. Prvé bolo, že plesla za sebou dvermi a nechala 2008 9 | svoju do ruky Hovorkovej plesol.~– No tak, – povedá, – slovo