| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Od Silvestra do Troch králov IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
2009 8 | vidiac, že Ľudmila len tak pletkársky odpovedá Brožkovi.~– Jaj, 2010 10| ponáhľala sa von.~Šúplata sa pleštil na posteľ, a tak ťažko vydychoval, 2011 4 | stavala sa nahnevanou, plieskala, búchala dvermi, metala 2012 8 | mu veľmi zreteľne počalo pliesť po rozume, že by sa veru 2013 6 | ja by som mal cudzie dlhy pllatiť? šeptal si sám pre seba. 2014 1 | neodkúpil, lebo už bola plná strachu, že svojich pätnásť 2015 2 | Jarko, – rozkričal sa z plného hrdla Brožek, – už ty len 2016 1 | svojho hniezda vyletieť, plný myšlienok, ktorými bude 2017 2 | slovom sociálna smrť. To sú plody a skutky chýž!~– Našim k 2018 9 | dostatočnú satisfakciu z toho pľuháka ako pre toho anjela, tak 2019 1 | Vlasy sa mu na hlave trochu pobelievajú, ale čo sa ktorý len trochu 2020 6 | vidieť, ako sa dlžníci zhrnú, poberie každý svoje, a tam potom 2021 9 | Hovorkov.~Hovorková bola pobožná osoba aj po iné sviatky 2022 6 | figúru vnútorne rozdvojila, pobúria srdce proti rozumu. Tomuto 2023 8 | tak sa mu veľmi zreteľne počalo pliesť po rozume, že by 2024 9 | klebetníctve založený, klebetou počatý, zrodený, odplekaný aj pochovávaný – 2025 6 | ak si majú vziať toho pochábľa, radšej môžu do smrti mládenčiť. 2026 2 | menej len zo svetských hláv pochodí. História najnovších časov 2027 4 | manželku obetujúc.~Ako ináč pochodil u Hovorkovcov: ako dolu 2028 8 | ohlášky začínať, to nijako pochopiť nemohla.~– Lebo ako, Herr 2029 5 | Hodil sa teda na diván a pochoval svoju dušu do žiaľov a radostných 2030 4 | bolo naveky pre celý svet pochované. Ale na poli chlebulistiky 2031 9 | počatý, zrodený, odplekaný aj pochovávaný – ten mi to uzná. Ona si 2032 1 | noveletku na ukážku a na pochválenie.~To očakávam, vopred sa 2033 9 | pätnásť zlatých. Potom sa pochválila pred svojím pánom – a ten 2034 8 | a hneď jeden, hneď druhý pochvaľoval a jeho význam hádal.~– Ó, 2035 2 | čitateľ, že sa, ako si ja pochvaľujem, dobre zabaví pri pohľade 2036 4 | všetkým právom pozdvihovať pochybnosť, že by s Milenským k svadbe 2037 6 | povedala, zaraz bol koniec pochybnostiam, ak aké boli pri tých alebo 2038 7 | ja vedel, že ty zas budeš pochybovať, ale ja verím, že my Šúplatu 2039 2 | teologizovať nechceli. Všetky pochyby terajšieho sveta idú z jeho 2040 8 | sú fašiangy ešte iba na počiatku, a my si svadbu už len hodnú 2041 1 | pripadá na koniec minulého a počiatok prítomného – nie storočia, 2042 6 | nevládal, takže Hurdálkovej počínalo už tiež horúce po chrbte 2043 4 | za to, že ja v tomto roku počínam byť šťastný, mám len tak 2044 2 | šťastie a sláva národa!~– Počkajže, nech aj ja dačo poviem, – 2045 9 | Hurdálková, darmo volala jeho poctivé meno, on len cválal po uliciach – 2046 9 | blahoslavenej Trojice svätej poctivého mládenca pána Šúplatu Ďorďa 2047 9 | mládenca pána Šúplatu Ďorďa s poctivou pannou Ilonou Škrabáčkovou, 2048 6 | vážny mešťan, nemali by svoj poctivý dom na hurhajovňu slovenských 2049 2 | Bruchoslaviciach už dačo počul; ale ťa teraz nechcem zdržiavať. 2050 3 | ruky, sama bežala dolu. Ale počula, že uteká dakto po podnávratí, 2051 8 | si, odpovedal, – hovoriť počuli.“~– Ach – ach, warum denn 2052 3 | Milušku babka, ale vtom bolo počuť hrmot po schodoch.~– Preboha! – 2053 2 | teológom má čo za svoj život poďakovať! A slovenská národnosť sa 2054 6 | monológ od slova do slova podáme, aby náš čitateľ videl mentem 2055 9 | skôr smutný ako veselý. Podáva ruku svojmu priateľovi, 2056 4 | peniaze!~S týmito slovami jej podával nazad žreb, ale čosi mu 2057 4 | to aj oni mohli kúpiť!~A podávala mu svoj žreb.~– Jaj, moja 2058 1 | chválu, lebo ja samý prvý podávam slovenskú noveletku na ukážku 2059 7 | kredit, a tak môj život podhrabávať?~Šúplata stŕpol tak, ako 2060 3 | stará, predsa je radosť podívať sa na ňu. Pekná biela kožtička 2061 7 | do lopatky, zaškrekotal podivným hlasom – rozumie sa razom 2062 5 | Silvestra.~– No počkaj, ja tomu podkúrim! Neboj sa, Jaroslav môj, 2063 3 | poklonil slušne, ale nie veľmi podlízavo. Lež zarazili ho tie rozpaky, 2064 3 | Bruchoslaviciam.~Krása a peniaze podmanili už inakšie svety, čo by 2065 3 | satisfakcia. Len jednu nemohla podmaniť – a to bola Hurdálková, 2066 3 | ako parom ostrý!“ – Lež poďmeže už bližšie.~Na Silvestra 2067 3 | počula, že uteká dakto po podnávratí, a to ju potešilo, lebo 2068 10| vykreslili, že by daktorý podobne oklamaný ženích ľahko palicu 2069 2 | na taký národ! Iné národy podopierajú svojich učených mužov, umelcov, 2070 6 | hovoria? – A sadol si za stôl, podoprúc si rukami hlavu a spytoval 2071 1 | Ďorď, aspoň sa on takto podpisúval, keď komu maličké napomenutie 2072 4 | ale keď sa Ilona aj do podrobností pustila, usmieval sa vždy 2073 2 | schopní na pojme nášho národa podstatný znak zotrieť!~– Nuž a ktože 2074 4 | Vidíš ti ju vidíš, aká podvodnica falošná! Toť – dosť ma svadba 2075 2 | sociálnych pojmov, filozofie, poézie, politiky, beh myšlienok, 2076 3 | míňajúceho sa roku.~Hovorková poháňala čeľaď do knižiek a potom 2077 4 | pohár dvíhal: Všetci zdvihli poháre – ale brnknúť nechceli, 2078 4 | tajomstvo za tajomstvom sa pri pohárikoch na stôl vykladalo. Veľmi 2079 10| svedkovia sobáša do večera pri poháriku vína a dobrej husacine vysedávali. 2080 3 | ona neschytila. Lež ostrý pohľad Hovorkovej a rozkazné mihnutie 2081 2 | pochvaľujem, dobre zabaví pri pohľade na takýchto rezkých šuhajcov!~ 2082 8 | svete, ach, a ako jej ruku pohládza, tuším ozaj čosi myslí tento 2083 8 | žartovania. Lapal jej rúčku, pohládzal jej bielulinké pršteky, 2084 5 | života dosť horkých pilúl pohltal. Ale čo tam po biedach, 2085 6 | cítil sa nažive, ale telom pohnúť nevládal, takže Hurdálkovej 2086 3 | hľadela na teba, že by ťa bez pohnutia prsta aj na Kaukaz bola 2087 9 | ukryla svoj hnev, svoje pohnutie, svoj žiaľ, ale – predsa 2088 3 | nič to, budeš mať pri ňom pohodlie a si paňou do svojej smrti. 2089 9 | a chcela sa celá do nej pohrúžiť, ale neviem, akú knižku 2090 1 | na Tri krále tohto roku pojal za svoju vernú a úprimnú 2091 9 | sľubmi Milenský.~– Dnes pôjdeš ešte raz so mnou k Hovorkovej, 2092 6 | pokope. Nech len jeden načne, pôjdu za ním všetci, a ak oni 2093 6 | dozvedel sa o financiách pojedných bruchoslavických domov.~ 2094 2 | než aby boli schopní na pojme nášho národa podstatný znak 2095 1 | Hovorkoviech tiež nič nemalo byť, pojmem si za ženu tú najchudobnejšiu 2096 2 | zákonníkov; reformy sociálnych pojmov, filozofie, poézie, politiky, 2097 7 | oznámenia u otca a principála, pojmúc so sebou ešte jedného furtáka, 2098 8 | babke som si za povinnosť pokladal.~– Áno, áno, protestovať, – 2099 4 | opatrené z inej strany dôvodmi, pokladali si za svoju povinnosť všetkým 2100 1 | mohol by si za šťastie pokladať, že som sa otrel o jeho 2101 6 | myseľ obrázok, s obrázkom pokladnica.~– Hop, – povedá, – aby 2102 2 | volal s budúcim dňom Domovej pokladnice Brožek a na ulici sa títo 2103 2 | advokátom je to predsa pekná poklona!~– No veď sa len smej, – 2104 8 | svojho nešťastia a chladne sa pokloniac starej a mladej, opustil 2105 3 | Šúplatu Ďorďa.~Jaroslav sa poklonil slušne, ale nie veľmi podlízavo. 2106 3 | nedbajúc na nemotomé Šúplatove poklony, otvárala dokorán dvere 2107 9 | by to bolo – keby nemali pokoja? – hovorila Ilona.~– Ako 2108 9 | lebo až do rána nespal pokojne ani on, ani ona, totiž ani 2109 2 | svojou odpoveďou, vraviac už pokojnejšie: – Ale ja práve aj proti 2110 1 | pre pána Šúplatov tichý a pokojný dom mala aj tú krásnu cnosť, 2111 7 | ani ich ešte nenechajú s pokojom! Ale kto by to aj veril, 2112 6 | splácajú a pokiaľ je gazdovstvo pokope. Nech len jeden načne, pôjdu 2113 6 | vravím, že majú pravdu, – pokračovala ďalej Hurdálková, – ale 2114 7 | budúcich ročníkov Nitry pokračovanie odložiť, a to by sa nepáčilo 2115 1 | panien.~– Hí, to je zázrak – pokračujú v začatej piesni udivené 2116 8 | ho – aby sme neupadli do pokušenia vinšovať dakomu skorú smrť, 2117 9 | svojej chyže tak sa jej poľahčilo, lebo našla tam ľudí pre 2118 3 | Šúplatovi, našom celkom poľakanom hrdinovi. Ten blesk Ľudmilinho 2119 8 | videla, ale znajúc dobre toto pole mužskej náruživosti, dôverovala 2120 7 | fúkal, zima bolo, ba aj sneh poletoval. Takto zabalení ponáhľali 2121 9 | svedkami pred oltár, a prv než polhodina odbila, boli oni obaja na 2122 4 | celý svet pochované. Ale na poli chlebulistiky to ináč ide. – 2123 2 | pojmov, filozofie, poézie, politiky, beh myšlienok, publicistiky, 2124 3 | chcel. V tom okamihu by bol polovicu svojich veksľov tomu dal, 2125 2 | však skoro spozoroval a položartom sa oddal doňho. – Nuž, čože 2126 8 | žartovať – až sa jej tak položartom-polonaozaj za milenca navrhoval – ak 2127 6 | svojho pána v takom hroznom položení. Už boli teda dvaja hotoví 2128 3 | Ľudmila odskočila ku kasni a položila pred neho otvorenú Pokladnicu, 2129 4 | a tak ďalej. A to sa do poludnia roznieslo po celých Bruchoslaviciach. – 2130 4 | To je – aus!~A ako sa na poludnie schyľovalo, to, čo ľudia 2131 3 | prezrádzala roztratenosť a pomätenosť. Ale predsa ona bola celkom 2132 8 | ňou, – že tieto fašiangy pomätú zas dakoľkým šuhajom srdcia. 2133 3 | bankrotov mojimi peniazmi pomáhali. No, nicht wahr, Miluška 2134 1 | sklo na ňom zaprášené a pomastené, keď ho Šúplata vždy prstami 2135 2 | filisterskochlebárskeho ľudu pomenoval.~Lež hneď nato bol hotový 2136 4 | Ilona ho neraz „mrháčom“ pomenovala, keď s dakým klebetila o 2137 1 | slovenskú noveletku len tak pomenovali, ako stojí už na jej čele 2138 7 | ľúbime, od sveta panslávmi pomenovaní, zavinšujeme týmto dvom 2139 1 | jeho mene našu noveletku pomenovať a ani kritici zo Včely by 2140 9 | nie možné zniesť, ja sa pominiem od hnevu, žiaľu a hanby. 2141 1 | bávala, ale teraz už tie časy pominuli a ja ich sama k frajerke 2142 3 | držala kázeň svojej vnučke o pominuteľnosti života, až prišla šťastne 2143 4 | dievkou zmilujú. – Máme už z pomoci božej rok 1847, v ktorom 2144 4 | starajú do mňa, keď mi nechcú pomôcť!~A s tým, ľutujúc, že mladého 2145 3 | zapamätaj, a teraz sa pánu bohu pomodli, kým dakto nepríde.~– A 2146 3 | novej myšlienke oblečená. Pomodliac sa vstala od stolíka, priam 2147 7 | štopľom – potom sa s ňou pomodlili obaja bosoráci – a od toho 2148 9 | pomohol. Pomyslel si teda – že pomôže chudobnej dievke, a tých 2149 7 | podarilo pukla by od hnevu a z pomsty by dala Ľudmilu Milenskému. 2150 1 | neviem, či sú ozaj také akési pomútené, a či je sklo na ňom zaprášené 2151 7 | sa strojil reči zavádzať, pomútil, takže sa mu úplne jeho 2152 3 | napriek robiť, ale keď si pomyslela, čo bude potom, keď odídu 2153 10| nešťastí, lebo to na prvé pomyslenie vedel, že Brožek nie je 2154 9 | chceš – či nechceš, ale pomysli, že ja bez teba šťastný 2155 5 | najviac pre prítomnosť robí a pomyslí si, že aj nepriatelia všetko, 2156 9 | dievkou ohlášky. Len nech si pomyslia, páni moji, tento gemeiner 2157 4 | áno, – hovoril, – len sa ponáhľajte s predajom, aby ste nestratili 2158 9 | nevediac o tom a so sobášom sa ponáhľajúc, tak pekne sám seba natrestal. 2159 10| schytiac peniaze zo stola, ponáhľala sa von.~Šúplata sa pleštil 2160 7 | poletoval. Takto zabalení ponáhľali sa do Hovorkov.~No, keď 2161 3 | celkom bez seba klesať, ponechala ju na chvíľu, ale pomáhať 2162 3 | um a povedal:~– Na službu poníženú, veru sa potím!~Ale s tým 2163 8 | Ľudmila, takže milý Šúplata na ponúknutie Brožkovo aj vstúpil do besednej 2164 1 | boli z hrubého papieru, pooblepované pekným, kvietkovaným papierom. 2165 1 | vykefoval, čižmy ručníkom trochu pooprašoval, trstenicu so strieborným 2166 3 | rovný z bledých, časom už pooraných líc vykukával, čo všetko 2167 9 | prichystaj ten tvoj rukopis mnou popečatený, – ešte aj toto so smiechom 2168 8 | nechcela lapaním tamtoho poplašiť. Potešovala sa v duchu len 2169 7 | sa jeden druhého trochu popochvaľovali, počal zďaleka Šúplata rozprávku 2170 5 | V nedeľu po Novom roku popoludní sedel Milenský pri svojom 2171 8 | čo on aj chytro urobil a poprebiehajúc okom sem a ta, zastavil 2172 2 | koniec, storako, pravda, popremieňaný, každej takejto reči o mne, 2173 2 | národ národom, ale ty mi zas popusti z tých svojich obyčajných 2174 9 | vyzradila – až naposledy celkom popustila svoj hnev. Po daktorých 2175 2 | hádku Brožek, – ja ti popustím, že je slovenský národ národom, 2176 8 | lebo pred týmto sa hanbila popustiť kantáre svojmu hnevu. Za 2177 5 | priateľovi za to, že sa tak veľmi popúšťa starostiam o budúcnosť, 2178 8 | sa on sám so sebou ináč poradil, umienil si akokoľvek dnes 2179 9 | babka mala vôľu dať. Lež poradíme si hneď, budeme hlasovať, 2180 6 | si ho vystríhať, mohla mu poradiť ako dobre zoznámená s vecami, 2181 3 | ja ich, – no to bolo do porazenia; chudák, nemohol nijako 2182 10| myslel, že ho v okamihu porazí. Srdce mu stískalo čosi – 2183 9 | oddychujeme po verejných porážkach.~Sám Milenský prichodil 2184 3 | No, či máte všetko v poriadku? Tak rob aj ty naveky, aby 2185 3 | musíme spolu postarať o poriadneho ženícha!~A tu oprela svoje 2186 9 | domov.~Hovorková s Milenským porobila poriadky na svadbu, ale 2187 3 | Jaroslav Ľudmilu; a tu potom porozprávali si obaja o svojej láske. 2188 8 | Hovorková so Šúplatom dobre porozumeli. Ale najmä keď Šúplata bol 2189 8 | hlave, čomu Milenský nemohol porozumieť, a tak sa ani na Milenského 2190 8 | Túto sententiam moralem porúčame medzitým, než ďalej postúpime, 2191 3 | Jaroslav si ju horúco objal a poručil bohu lósy svojej lásky. 2192 1 | interesu alebo kapitálu posielal. Bol to, ako už teraz každý 2193 6 | náš čitateľ videl mentem positivam všetkých filisterských kritikov 2194 7 | čo chcel, vysŕkla do seba poslednú kvapku kávy a brala si na 2195 3 | tešila ju stará, – pokým mňa poslúchaš, dotiaľ sa neboj ničoho 2196 3 | Za jedno je moja vnučka poslušné dieťa, a po druhé, ona si 2197 3 | doviedla nepokojného síce, ale poslušného Milenského.~Na Ľudmilin 2198 3 | všetko vnučka s veľkou poslušnosťou vyočúvala, ani len neceknúc 2199 4 | vymohol? Ó, môj syn vám dobre poslúži!~Ilona sa – zmiatla a rada 2200 4 | skúposť robí! – hundrala s posmechom Ilona, takú hanbu by som 2201 9 | že...~– Ale, ale, čože to posmechujú – hanblivo sa uťahujúc od 2202 8 | spectabilis, nech nerobia posmechy z chudobného človeka. Ktože 2203 3 | cítil byť urazeným takýmto posmeškárskym vtipom, ale znajúc slušnosť 2204 8 | Hovorkovej tvári, čo bolo podobné posmešku – schválne akosi proti Šúplatovi, 2205 8 | mendík, až ho Ľudmila dnuka posotila.~– Ale si ty musela do tretej 2206 2 | svoj dom a dvor, o jeho pospolité veci sa nestarajú. Títo 2207 3 | ale zato sa musíme spolu postarať o poriadneho ženícha!~A 2208 1 | nemá nič nad ne krajšie. Postava sa celá síce v zrkadle nevidí, 2209 6 | Ďorď je v duchovnom boji postavený.~– Eh, – pomyslel si tento 2210 1 | nemuseli opisovať nášho Ďorďa, postavíme len to zrkadlo pred láskavé 2211 9 | mu je pred očami. Tieto postavy majú teraz preňho celkom 2212 4 | Pekne-krásne si začala medzi postielaním hovoriť o Hovorkovej, aká 2213 8 | porúčame medzitým, než ďalej postúpime, nášmu láskavému čitateľovi 2214 9 | jeho kroky na ceste slávy. „Posvätenie sa národu,“ tieto slová 2215 9 | na bráne svojho osudu.~– Posvätím sa teda celkom tebe, národ 2216 3 | malé krútené schody si mu posvietila? Ale nejdeš hneď! Nech sa 2217 4 | zubmi domov.~Pán boh ju poteš, ja jej prajem veľa šťastia!~ 2218 8 | Brožek mal z toho veľké potešenie, lebo zakaždým zbadal čosi 2219 3 | dakto po podnávratí, a to ju potešilo, lebo si myslela, že to 2220 5 | anjel potešiteľ, vždy vedel potešiť svojho rozžialeného priateľa.~– 2221 9 | nijaké dlhy nemá. – Tak sa potešoval.~Taktiež Ilona skákala vo 2222 3 | tvári.~– Pán Šúplata sa potia, – začínala reč Ľudmila 2223 3 | pretrhla reč Hovorková, potiahnuc ju za šaty a zboku jej šepla 2224 1 | hneď ho pán Šúplata čímsi potiera, takže keď vstal od zrkadla, 2225 3 | silne prichytil, až sa celý potil, rukami-nohami sa jej držal, 2226 3 | aj Milenského, počal sa potiť, ale otázke nerozumel. Až 2227 1 | pritláčal, až naposledy pekne potíšku si aj širák na hlavu postavil, 2228 3 | klepne palica na kľučku a potknúc sa medzi dverami na svoju 2229 3 | šťastne, bez najmenšieho potknutia dostal von.~Hovorková, vopchajúc 2230 9 | nevedela ani kade ide, ba tuším potoky sĺz za ňou sa liali, tak 2231 9 | Ale kým si oni vychodia potrebné svedectvá a dišpenzácie – 2232 8 | hovoriť, najmä keď cítila toho potrebu, vidiac, že Ľudmila len 2233 8 | sa rád vicišpánom stal a potrebuje peniaze, lebo otec mu ešte 2234 2 | vravíš? Či je to nie hanba a potupa pre náš národ, že sa tak 2235 9 | šľachetný Milenský, – a potupne pozrúc na Brožka, – pán 2236 8 | hlavou k zemi prehodil pár potupných slov k Brožkovi – ako k 2237 8 | Brožek, pyšteky svoje zubmi potuteľne hryzúc. – No ale – veď ja 2238 7 | on napriek celej svojej povahe a Hurdálkovej klebetnej 2239 8 | čitateľovi na svedomité pováženie a „aplikáciu“ na seba.~ 2240 8 | pamätný. Veď – nech si to len povážia, hlavná trefa, ktorá dvestokrát 2241 9 | len to si prosím, aby mi povedali, čo naozaj mienia, lebo 2242 3 | je tu posledný raz, to ti povedám! – šomrala pod nos a chladne 2243 9 | svoje uši, na ktoré s krikom povedanú kázeň neočula, teraz potichu 2244 2 | že z teológie ide vždy povedomie vyššej teórie; ale žiadajúc 2245 9 | počal jej skákat do reči, – povedzme že si úprimné slovo. Ja 2246 7 | patvaristom, rozniesla sa povesť, že Hurdálkovú čert – nech 2247 3 | Šúplatovi: – Pán Šúplata sú povestný mešťan a učený pán oni vedia 2248 1 | brušku, ľavou rozhadzoval v povetrí a prechodil sa po chyži, 2249 8 | jeho priateľstva, ako k pôvodcovi svojho nešťastia a chladne 2250 3 | lebo ich potom vlastní pôvodcovia prenasledujú!~Toto bol síce 2251 9 | Milenský, – možno z toho povstane aj román, v ktorom ale Milenský 2252 9 | ja som už inakšie sumy povyhadzoval bez úrokov a vďaku.~Hovorková 2253 10| ostatní prisviedčali – až povyprázdňovali džbány. A vidiac, že Šúplata 2254 9 | panny zo svojich lajstrov povytierať mohli, a po kázni hneď sobáš. 2255 1 | Viedni bude túto ceduľu vari pozajtrajšku, či kedy, ale iste dosť 2256 2 | všetko knihami a papiermi pozakladané. Do druhej chyže nás je 2257 2 | láskavé čitateľstvo aspoň tak pozďaleč si vedelo predstaviť, aký 2258 1 | sa zakrúť! A táto sa mi pozdáva, ebugatta, len toť nedávno 2259 6 | ale sa mu len tak čosi pozdávalo, že by to len predsa nemala 2260 4 | povinnosť všetkým právom pozdvihovať pochybnosť, že by s Milenským 2261 8 | nechcel, ako Ľudmila za inými pozerá, ako Hovorková len parády 2262 1 | ruku, hneď na svojho pána pozerala, že sa naposledy samému 2263 3 | ako je to Ľudmile do očí pozerať!~Hovorková sa však v srdci 2264 9 | aké mohli tak nachytro pozhľadávať, aby predsa obstála ako 2265 8 | času, aspoň do nedele musia pozhovieť, pán syn!~– Ach, len nie 2266 2 | najlepšie určenie v ňom poznáva, touto známosťou jeho cesty 2267 3 | nielen ľudí, ale aj seba poznávať. – Ale tu jej pretrhla reč 2268 3 | všetkých babkiných rečiach pozorná a dakedy sa jej tvár začervenala, 2269 3 | len v sebe dusiť, pritom pozorovať, aby sa nemohol na jej prijatie 2270 7 | blyšťali od lásky; čo len pozrel na Ľudmilu – to sa triasol.~ 2271 9 | prosím ich o Ľudmilku!~Všetci pozreli razom naňho, lenže Hovorková 2272 3 | mám pred ňou, a keď na mňa pozrie, teda ma tisíc šidiel pichá 2273 8 | Brožka Hovorková, lež my pozrime trochu na Šúplatu. Neborák, 2274 2 | dobre, veď reč má, ale pozriže, čo si Slováci aj s tou 2275 4 | to menuje, ale nuž nechže pozrú, a veď by si to aj oni mohli 2276 3 | dovedna, osmelil sa dačo pošepnúť Hovorkovej.~Ale šeptanie 2277 10| veľmi domáha. Židisko sa poškrabal za uchom – a myslel na druhé 2278 2 | vlastne len z mojej hlavy pošli! A koniec, storako, pravda, 2279 2 | Čo by z chýž dobré, veľké pošlo? Toť, hľa, almužna, kniha, 2280 8 | Hovorkovej s Milenským dač poštebotať, lež Brožek to vedel prekaziť.~– 2281 8 | pán syn“ bol zas trochu pošteklený. A keď mu Hovorková povedala, 2282 2 | nešlo, takže si len zas požartoval. – Och, braček, ja nič lepšie 2283 9 | dvoch dobrých duší, nech požehnajú lásku môjho priateľa Milenského 2284 9 | láske našich zaľúbencov, požehnala ich ako dobrá matka. Potom 2285 9 | tento junácky šuhaj ešte požehnaní budúcim mladým manželom 2286 6 | Bruchoslavičanov.~A kto mal na pôžičku hotové peniaze, ten sa len 2287 6 | ona síce, myslí, že ešte požije, ale horké jej požitie, 2288 6 | ešte požije, ale horké jej požitie, veď je už taká ako tá hrachovina. 2289 5 | pojmy.~– Tak by... už bola práca hotová, – vzdychol si, kladúc 2290 9 | schránlivosť, usilovnosť, pracovitosť, že veru, čo len na teba 2291 8 | znamenia dával, aby začal svoju prácu, a teraz mu práve svoju 2292 9 | mu sväto-sväte, že na tom pracuje, aby sa Ľudmila jeho ženou 2293 5 | tak celého národa.~– Tu praesens cur a , deo comitte futura, – 2294 4 | Pán boh ju poteš, ja jej prajem veľa šťastia!~ 2295 7 | nárečí, a tak im jednohlasne prajeme: Srečan put!~ 2296 7 | ako ty a chytrejší bol z prameňa vody sa napiť ako my.~– 2297 8 | fašiangy mu boli bohatým prameňom na rozmanité otázky.~– No 2298 1 | sviečku horiacu na stole, pratal sa aj so smutnou Ilonou 2299 5 | robíte; lebo dávate viac práva starosti ako životu. Ja 2300 8 | tam – tam. ja vidím obraz pravdivej ženy. Lež ako sa teraz von 2301 2 | odjakživa hádaval o toto právo mladosti, ktoré ste vy na 2302 4 | ale o Ľudmile rozprával s pravým zápalom. Naposledy, rozumie 2303 9 | najhroznejšia zo .všetkých prebdených nocí v jeho živote. Ani 2304 8 | domov a celú noc prezúfal a prebolestil. Brožek sa síce tiež dlho 2305 6 | zo svojej mdloby šťastne prebral. Lenže nebolo s ním už nič 2306 10| uspokojí.~Ako sa Šúplata prebudil a ako on svoju paniu trstenicou 2307 4 | a on sa priam len teraz prebúdza.~Prišiel včera neskoro v 2308 5 | hodiny lásky.~Aj Brožka prechádzala veselosť, ale jeho myseľ 2309 8 | na stolici, také teplo ju prechádzalo.~– To je človek, – myslela 2310 1 | vyvalchovať. Po dlhšom rozmýšľaní, prechádzaní sa sem-ta, krútení hlavy, 2311 6 | tiež horúce po chrbte sa prechádzať. Skočila teda poľakaná zo 2312 3 | mala rada, teda ma mráz prechodí, bár si aj teraz rada myslievam 2313 9 | Povstal celý zblednutý a prechodiac sa po chyži, zmýšľal už 2314 8 | chcel čo do polnoci čakať a prečkať tých jemu nemilých hostí, 2315 10| pánko, dva razy dávala, a prečože ma vtedy hrešili a von aj 2316 4 | hovoril, – len sa ponáhľajte s predajom, aby ste nestratili päť 2317 9 | treťou, – ktorý však ona predala, a Šúplata nevediac o tom 2318 1 | za päť zlatých v striebre predávajú, ináč ani tento papierik, 2319 8 | okamihu zabudol na všetko predchádzajúce, nevidel nikoho, neočul 2320 7 | 7~V predchádzajúcej kapitole sme videli, akú 2321 7 | Hahaha – nič sa neboj, predídeme ho my.~A ono, paroma! Ako 2322 6 | na takéto dačo myslieť a predložil si otázku: ktorý predsa 2323 8 | stoličku a zadŕžala hostí v prednej chyži.~– Nechže sa páči 2324 8 | akokoľvek s veľkou účasťou prednesená, predsa nikoho z prítomných 2325 3 | aké mu Ľudmila v okamihu predniesla, nevedel Šúplata ani slova 2326 2 | Slovákom priznáva, ba k predným jeho priateľom prináleží, 2327 6 | pravda, mnoho. Kto vraj predplatí – dostane ju za jeden zlatý 2328 6 | zlatý v striebre. Hja – predplatiť jeden zlatý v striebre a 2329 6 | sa z chyže. Na ceste si predstavoval Ľudmilu, ako sa usmieva, 2330 9 | ktorom ale Milenský bude predstavovať najnešťastnejšieho človeka 2331 9 | svoje ohlášky po kostole predstúpili so svedkami pred oltár, 2332 5 | žartovnos ťou počal rukopis prehadzovať, premŕvať, až aj čosi doňho 2333 2 | nervus rerum gerendarum, – prehovoril Brožek, – a za to oni nemôžu!~ 2334 3 | nevládala už ani slova ďalej prehovoriť. Bez sily klesla na stoličku. 2335 9 | kosti bola mala.~– Ja som sa prehrešil proti tebe, – začal sa kajať 2336 9 | dať do novín!~– Ja som sa prehrešila proti vám, pán Milenský, – 2337 3 | udúšať smiech, dala sa teda, prehŕňajúc listy v Pokladnici, čosi 2338 6 | raz vo svojom „Poklade“ prehŕňal, ale čo je čudné na jeho 2339 8 | šibrinkoval s prstienkami, prekáral ju všakovými láskavosťami. 2340 3 | byť teraz. Na moje šťastie prekazila to moja nebohá tetka, pán 2341 8 | poštebotať, lež Brožek to vedel prekaziť.~– Vieš čo, – hovoril Milenskému, 2342 3 | nahnevaná, lebo jej prišiel na prekážku.~Šúplata pomaly nadobudol 2343 2 | k dievčaťu zabehnúť? ~– Prekliate dve otázky! – vykríkol na 2344 6 | Že sa chcú zapliesť s tým prekliatym hovorkovským domom? Preboha, 2345 1 | Ilone Šúplata, nepokojne prekračujúc z nohy na nohu a usilovne 2346 8 | stretli.~Hovorková bola celkom prekvapená, keď videla mladého Brožka, 2347 6 | takou vzácnou návštevou prekvapený Šúplata povedať. – Čo len 2348 8 | nájsť, lebo sa celý v tvári premenil. Oči sa mu iskrili divým 2349 7 | ho prijala a privítala, premohli ho, takže veru odrazu vyzradil 2350 9 | mdlobou a žiaľom a hnevom premožená. Ale ako vstúpila do svojej 2351 9 | mohol... – citom celkom premožený počal hovoriť Milenský, 2352 9 | sa po pulpite. Milenský premŕvajúc sa v papieroch a v brožúrach, 2353 5 | počal rukopis prehadzovať, premŕvať, až aj čosi doňho strčil, 2354 2 | jedného: „Aha, už ten jeho premúdry syn chce mať Einfluss aj 2355 9 | vykonať, že by sa Šúplata bol prenáhlil a namiesto 200 000 len šmatlavú 2356 3 | potom vlastní pôvodcovia prenasledujú!~Toto bol síce pridlhý vtip 2357 6 | bola za dni svojho života prenikla do povahy a nátury bruchoslavičiactva, 2358 3 | všetko ho ale hroznejšie preniklo, ako čo by nie dvermi, lež 2359 2 | nárady môjho otca v senáte prepadli a ako tie nárady vlastne 2360 7 | Hurdálkovú čert – nech sa prepadne – trápi, menovite, že jej 2361 8 | nemohol.~Tu vidíme, že každá prepiatosť necháva za sebou omdletie. 2362 10| odkúpil – a ten mi ju veru zas prepustí. Čo som sa naprosila starého 2363 5 | valila, akoby chcela temeno preraziť.~Hodil sa teda na diván 2364 3 | reč Ľudmila a tieto slová prerážali Šúplatovi srdce.~Lež čo 2365 5 | dlhú chvíľu nevedel slova prerieknuť.~– Toho som sa vo svojom 2366 6 | Bruchoslavičanov, týchto prerozumných tatrmánikov, čo ani mak 2367 6 | tých dvadsať rokov, ktoré preslúžila v tomto dome, bola kedy 2368 9 | čo sa to zo Schlossbergu presťahoval do Bruchoslavíc a čo to 2369 9 | jeho ženou stala.~– Už som prestal vo všetko to veriť, – zapochyboval 2370 6 | lapal druhé, slovom: ona prestala a on nemohol začať reč.~– 2371 2 | dopustiť, aby náš národ prestával byť zato národom, že sú 2372 1 | z krivej nôžky na rovnú prestupovať, keď tieto slová očula, 2373 8 | usporadovať – a na jej truhle sa presúšali veksle.~– Jaj, čert ma tu 2374 1 | sami chválime, bár sme ináč presvedčení, že dobré sa samo chváli, 2375 2 | neodporujem našim teológom, ba som presvedčený, že z teológie ide vždy 2376 9 | prihodila, dokonávať sa videli a presvedčili sa, že dlhé do vohľadov 2377 6 | prizrieme obaja, obaja sa presvedčíme, že Šúplata sedí pri stolíku. 2378 2 | bezpochyby dnes sám o istejšom presvedčíš.~– Myslíš? – smutne sa spytoval 2379 9 | pannách, vždy sa len väčšmi presviedčam o tom, že je to pravda, 2380 6 | sa mu začal oheň žilami presýpať a myšlienky mu také išli 2381 3 | Šúplata sa trhol na tie slová, pretrel si ešte raz oči, obzrel 2382 3 | teba!~– Dosť, dosť toho, – pretŕhala jej škamranie Ľudmila – 2383 3 | seba poznávať. – Ale tu jej pretrhla reč Hovorková, potiahnuc 2384 4 | vnučka. Šúplata sa najprv pretvaroval, ako čo by nič nevedel, 2385 9 | satisfakciu? Keby som im takto preukázal – že si Šúplata Ilonu vzal 2386 8 | ako? – spytoval sa už celý prevrátený.~Brožek vari nikdy nebol 2387 2 | Bruchoslavice aj s rathausom prevráti.“~Jaroslav očúval zamyslený – 2388 3 | milá vnučka iba najmenšie prevrhla proti babkinej vôli, hneď 2389 2 | kontra do súdneho dňa, keby prézes súd nevyslovil a nevedel 2390 3 | ducha veľmi duchaprítomného, prezrádzala roztratenosť a pomätenosť. 2391 8 | a držať.~Brožek, furták, prezrel všetko jedným razom a vytrhol 2392 8 | prišiel domov a celú noc prezúfal a prebolestil. Brožek sa 2393 9 | nemeckom časopise, bol huncút prešibaný, oklamal Ilonu, že vraj 2394 3 | prvého hnevu, čo ju bol prešiel, trocha zobrala a Ľudmilinou 2395 6 | dobre, že som ja ich dobrá priateľka a už ani nedbám, či sa budú 2396 9 | došli s dakoľkými dobrými priateľmi do svadobného domu.~Ale 2397 9 | čo ja viem akých svojich priateľoch – až trúfajú, že sa už kázeň 2398 3 | zvaľovali a o Hovorkovej lásku a priateľstvo sa ubiehali. A toto bola 2399 9 | skorého družbu odporúčajúc ich priateľstvu odišiel veselý domov.~Hovorková 2400 9 | a Milenského. Vo chvíľke pribehla aj Ľudmila.~V lone svojej 2401 10| pätnástimi zlatými, ktoré jej pribudli, jej pán uspokojí.~Ako sa 2402 6 | veru, úprimne hovoriac, prichádzam k nim z priateľstva, aby 2403 2 | to je ďaleký vek od času príchodu svetla na zem, to je pravda – 2404 9 | lež aby som nezabudol, prichystaj ten tvoj rukopis mnou popečatený, – 2405 3 | neborák, ale sa jej tak silne prichytil, až sa celý potil, rukami-nohami 2406 1 | ako zlé; ale máme pätnásť príčin, pre ktoré sme túto prvú 2407 2 | na náš národ. A čože je príčina môjho náreku, či nie to 2408 5 | sa, Jaroslav môj, neboj, pričiníme sa, aby sme toho filistra 2409 3 | ale táto sa zas jeho na príčinu svojho smiechu domáhala.~ 2410 9 | Ona chudera v strachu, že pride o peniaze, ponúkla žreb 2411 7 | vy, bračekovci naši, tam prídete. Ale nech je už, ako chce, 2412 3 | prenasledujú!~Toto bol síce pridlhý vtip pre pani Hovorkovú, 2413 7 | ten čas, čo bol na svete.~Príduc teda Šúplata šťastne do 2414 3 | chuť na ten truc babke sa priečiť.~Hovorková by zas bola dukátmi 2415 6 | priateľstva, aby som ich nohu od priepasti, nad akou sa nachádzajú, 2416 9 | roku v Bruchoslaviciach prihodila, dokonávať sa videli a presvedčili 2417 9 | dozvedať. Ba viac ráz sa jej to prihodilo, že medzitým, čo sa ona 2418 6 | čom ale len tam ďalej, na príhodnejšom mieste rozpoviem. Teraz 2419 9 | je teraz pre jeho fígle príhodný okamih. Chytil Ľudmilu za 2420 3 | Herr von Milenský, – prihovárajúc sa mu, akoby nič, – či už 2421 1 | ste takej dobrej vôle? – prihováral sa Ilone Šúplata, nepokojne 2422 3 | hlavy odpadlo, a počal sa prihovárať milej srdca svojho.~– To 2423 8 | Ó, ó, pán Šúplata, – prihovoril sa mu Brožek, – teda sú 2424 9 | rukami a nevedel, ako sa má prihovoriť milej kuchárke. Lež predsa 2425 7 | veľká vľúdnosť, akou ho prijala a privítala, premohli ho, 2426 3 | pozorovať, aby sa nemohol na jej prijatie Šúplata sťažovať, aj ona, 2427 9 | Hovorkovej akýsi milší a príjemnejší. Ale Brožek – no ten sa 2428 4 | pustila, usmieval sa vždy príjemnejšie a vidiac, že jeho tajomstvo 2429 6 | skutočne už len bohatých prijímajú do škôl, aj naše školy nasledovať 2430 6 | chodiť. Mám nádej, že dobrý príklad Fressdorfčanov, ktorí skutočne 2431 1 | hlavy, vyvalil sa na posteľ prikrytú kobercom, z ktorej ale odrazu 2432 8 | oslepila a bohatých frajerov prilákala; teraz ju čuje, ako Brožka 2433 7 | pohovorila. V prúde horlivej reči primiešal Šúplata aj také reči a správy, 2434 2 | k predným jeho priateľom prináleží, keď taký slovenský národ 2435 7 | všetkého sa oznámenia u otca a principála, pojmúc so sebou ešte jedného 2436 2 | publicistiky, nové pojmy a princípy – všetko toto viac alebo 2437 3 | krátko Ľudmila.~– Babka ťa prinúti, babka ti rozkáže – a ty...~– 2438 8 | išla Hovorková s čajom a prinútila ešte ostať oboch, kvôli 2439 1 | Šúplatovú.~Náš nastávajúci dej pripadá na koniec minulého a počiatok 2440 5 | že som ti už vo viacerých prípadoch pomohol; a teraz sa už aj 2441 4 | vôle. Mľaskol si pár ráz a pripíjal „komusi“ na zdravie. Ale 2442 4 | zdravie. Ale nikto nechcel pripiť, pokým Šúplata nepovie, 2443 7 | vyháňaní diabla, ktoré sme pripomenuli hore.~Pred pár rokmi, keď 2444 4 | nádej na dvestotisíc zlatých pripravená, bár jej aj istá škoda, 2445 8 | rozkazovať Ľudmilke, aby pripravila čaj pre hostí, ale vidiac, 2446 8 | mudrovať, – veď sa dievča musí pripraviť, a ako je to možné? Taký 2447 9 | starala sa teraz Ilona, – prípravy dáke sa len musia urobiť, 2448 3 | ktorá sa zobrala a svojím prirodzeným spôsobom hnev si vyliať 2449 7 | frajerka býva, neobzrie, že prisahal pomstu všetkým spisovateľom 2450 6 | by som už len, pánu bohu prisahám, nechcel, – skríkol náš 2451 7 | Milenským Brožek, – veď vraj prísahu skladal Hurdálkovej, že 2452 7 | dvere nezatvoril. Lež tu len prísny rozkaz Hovorkovej, tej svojej 2453 6 | si pravdu povedal, trochu prisprostý, a tá moja budúca sa do 2454 9 | Šúplata. A toto mu už len skôr pristalo – ako tam obšmietať sa okolo 2455 4 | sa na novoročný diškrét, pristavila sa pri každej kamarátke 2456 1 | nahnevaný a teraz sa priam pristrojil a vystrojil k druhej, lebo 2457 1 | že dobré sa samo chváli, pristúpime už radšej len k samej historke.~ 2458 3 | telo bez kosti.~A tak len pristúpme k pani Hovorkovej. Pani 2459 3 | tiež odpoveď na jazyku a prisudzovala pravdu Šúplatovi: – Pán 2460 4 | skôr Šúplatovi. Ľudmilu prisudzovali.~– Lebo, – hovorili jednohlasne, – 2461 10| nemôže byť bez nej.~A ostatní prisviedčali – až povyprázdňovali džbány. 2462 1 | vlasy uhládzal, k lícam pritláčal, až naposledy pekne potíšku 2463 1 | koniec minulého a počiatok prítomného – nie storočia, ale roku. 2464 5 | budúcnosť, čo môže najviac pre prítomnosť robí a pomyslí si, že aj 2465 8 | raz za života, ako sa má k prítomným správať a držať.~Brožek, 2466 3 | zlého na svete.~Ľudmila sa pritúlila k Hovorkovej, bozkávala 2467 8 | svojimi kumštami spiatkom privábi.~Šípila, prečo Šúplata odbehol, 2468 3 | nešlo, len že nemohla akosi privábiť na svoj dvor tohto bohatého 2469 8 | Hovorková sa skoro naňho privesila, len aby ho zadržala.~Milenský. 2470 3 | blesk Ľudmilinho oka, tá prívetivosť, ten úsmev na tvári, toto 2471 8 | najmilšie bolo. Ale ten prívetivý hlas Hovorkovej k Brožkovi, 2472 9 | cítil byť k nemu nanovo priviazaný.~– Dnes bude smiechu po 2473 7 | dakoľko ráz do rozpakov priviedla tak Bruchoslavičanov, ako 2474 8 | Toto ho do omdletia ducha priviedlo tak, že nebol schopný na 2475 9 | Hovorková sa zasmiala, ale z privolenia nič nebolo.~– Čože by mi 2476 9 | svoje bohatstvá, predsa privolila láske našich zaľúbencov, 2477 9 | toho chumaja dať – potom privolím, dobre, nech si pán Milenský 2478 3 | tvojho dedka a len som mu privykla, a teraz vidíš, ako je mi 2479 2 | veľmi dobre jeden ku druhému privykli.~Brožek teda chodil po chyžiach 2480 3 | nie nevyhnutná. Ľudia si privyknú jeden na druhého. Ja som 2481 3 | hovoriť. Len sa tak bokom prizeral na Ľudmilku a stál ako na 2482 2 | aj taký, čo sa k Slovákom priznáva, ba k predným jeho priateľom 2483 2 | slovenskej národnosti sa priznávajúcim teológom chýba nervus rerum 2484 2 | by sa k našej národnosti priznávali, hneď by to ináč išlo. Ale 2485 4 | si objal svoju paličku, prizrel sa jej, až mu tak voňala, 2486 6 | ja, ale keď sa len dobre prizrieme obaja, obaja sa presvedčíme, 2487 3 | pot na čelo vystupoval a prizrúc sa ešte lepšie, zhahakol 2488 3 | majúc ruky vo vreckách prišitých na zásterke, prechodila 2489 2 | vešiate – a hovorili by ste pro i kontra do súdneho dňa, 2490 8 | ked priateľov pokoj na próbu stavia. Túto sententiam 2491 1 | sama Ľudmila! Nechže sa probuje najesť tej svojej krásy – 2492 10| šťastné manželstvo a za každým proroctvom vsotil pohár do seba.~– 2493 10| vybiehal Šúplata za Ilonou, prorokoval Šúplatov krstný otec Ďuro 2494 4 | čas, a tak teraz doňho s prosbou!“ A čo si toto takto sama 2495 9 | vyočujú a naplnia jednu prosbu, jednu horúcu túžbu môjho 2496 10| dobrý mladý pán mi na moje prosby vyčítal hneď hen tých istých 2497 9 | hodiac sa na kolená, dal sa prosiť:~– Ja mám dostatočnú satisfakciu 2498 2 | jedno alebo druhé na dobré a prospech mesta narádzal. Sotva sa 2499 8 | dvermi a nechala Šúplatu v prostrednej menšej chyžke, ale sama 2500 1 | zrkadlo musíme opísať.~Cez prostriedok beží hrubá čiara, a to je 2501 8 | obzrel o ňu?~Ale Brožek protestoval proti tomu: – ó, ó – nie 2502 2 | Ale ja práve aj proti tomu protestujem a nemôžem dopustiť, aby 2503 6 | opavdivý intabulacionálsky protokol všetkých dlhov bruchoslavického 2504 6 | neotvorili intabulacionálne protokoly; a u Hurdákov pri holbe 2505 3 | teba, že by ťa bez pohnutia prsta aj na Kaukaz bola zahnala.~ 2506 5 | fígľov – zapečatil svojím prsteňom všetko a hodil taký paklík 2507 8 | bielulinké pršteky, šibrinkoval s prstienkami, prekáral ju všakovými láskavosťami. 2508 8 | hovoril a Ľudmilkine prstienky na prstoch obzeral a hneď