| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Od Silvestra do Troch králov IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
2509 8 | Ľudmilkine prstienky na prstoch obzeral a hneď jeden, hneď 2510 2 | celé mesto ukazuje na mňa prstom a hovorí ako nárady môjho 2511 3 | ani len neceknúc na dlhý prúd babkiných rečí.~– Šúplata 2512 7 | Hurdálková uňho pohovorila. V prúde horlivej reči primiešal 2513 3 | smiechom.~Hovorková sa z prvého hnevu, čo ju bol prešiel, 2514 9 | domu sa síce vyberajú pri prvom zvonení, ale namiesto do 2515 8 | pohládzal jej bielulinké pršteky, šibrinkoval s prstienkami, 2516 3 | zlom roku, o všeobecnej psote, biede, hlade, nahote a 2517 2 | politiky, beh myšlienok, publicistiky, nové pojmy a princípy – 2518 7 | ak by sa mu to podarilo pukla by od hnevu a z pomsty by 2519 1 | veľmi silné a od sily sa puklo. Jeho rámiky a malý fioček 2520 1 | kvietkovaným papierom. V tomto puknutom zrkadle vidieť krivý nos 2521 2 | pisársky stolík a pri ňom pulpit, všetko knihami a papiermi 2522 9 | dodával Brožek a obzeral sa po pulpite. Milenský premŕvajúc sa 2523 5 | kadejakých papierov ležiacich pod pulpitom jeden na druhom.~– A teraz 2524 9 | po kázni hneď sobáš. A – punktum, koniec reči!~– Ale by to 2525 5 | sa zaoberajúceho, keď sa pustí do obcovania s takými ľuďmi, 2526 3 | aj ona mohla svoj smiech pustiť. Šúplata hehehe, Ľudmila 2527 9 | Brožek zdržovali. Ale teraz – pusto mu je pred očami. Tieto 2528 7 | jednohlasne prajeme: Srečan put!~ 2529 7 | Hovorkovcov zoberme. Ja budem pytač, nahovárač, šomráč na Šúplatu, 2530 7 | furtáka, bežal do Hurdálkov, pýtal si osobitnú chyžu a zaručil 2531 2 | slovenská národnosť veľmi mať čo pýšiť teológmi. A ja to smelo 2532 9 | Sám Milenský prichodil pyšnej Hovorkovej akýsi milší a 2533 3 | tom nie inšieho, nech mi ráčia veriť, Herr von Šúplata. 2534 3 | Hovorkoviech, keby to len ráčili vedieť, ako ja tú ich vnučku 2535 2 | trochu nadúchaný v mestskej rade jedno alebo druhé na dobré 2536 2 | bruchoslavického starého radného pána jediný syn, budúci 2537 6 | Už ľudia ani nechodili na radný dom, lebo tam sa nikomu 2538 2 | pána kapitána, všetkých radných pánov, celého mesta a rozumie 2539 5 | pochoval svoju dušu do žiaľov a radostných rozpomienok na prvé hodiny 2540 9 | smútiacimi, ale sa v duchu radoval s radujúcimi sa.~– No – 2541 2 | ale by som ti predsa jednu radu vedel dať, a tá by bola, 2542 9 | ale sa v duchu radoval s radujúcimi sa.~– No – už ma ten doriadil, 2543 2 | uhorskej krajiny, aby som o rakúskom mocnárstve, o Európe atď. 2544 1 | a od sily sa puklo. Jeho rámiky a malý fioček boli z hrubého 2545 8 | chyže letieť po stolicu? – rapotala stará, sotva vybuchnutie 2546 1 | hoc priam bol bohatý ako rarášok, predsa sa nemohol oženiť 2547 9 | úrokov a vďaku.~Hovorková rástla od radosti a bola by až 2548 6 | kde sú hotové kapitály, rátajú ju na stotisíc!~– Hm, hm, 2549 9 | neočul, nič nevidel – iba rátal tie sumy, ktoré sa mu ako 2550 2 | celé Bruchoslavice aj s rathausom prevráti.“~Jaroslav očúval 2551 6 | Druhý raz bol klepot už ráznejší, tak sa Šúplata trhol od 2552 4 | Šúplatovo srdce tak bilo, div mu rebrá nepovytĺkalo, takže veru „ 2553 5 | confisa, nunquam confusa recedit, – hovoril naposledy Brožek. – 2554 3 | neceknúc na dlhý prúd babkiných rečí.~– Šúplata ťa pýta. Je veľmi 2555 9 | Hovorková sa čudovala Brožkovým rečiam, mysliac pre seba, že by 2556 7 | pacientku doň, domnelý kňaz recitoval akési bosorácke formulky 2557 9 | vedieť, ja mám...~Takto rečnila Ilona, ale dorečniť jej 2558 2 | noveletku, za ktorú mi pán redaktor pekný honorár dá, a môj 2559 4 | Dajžebože šťastia!~Všetkým redaktorom vinšujem veľa dobrých článkov 2560 1 | nielen nám, ale aj pánu redaktorovi na nemalú česť slúžiť musí. 2561 2 | nikdy nepovstal sociálny reformátor.~– Hahaha, – rozosmial sa 2562 2 | teológovia sú teraz sociálni reformátori, a to tí učenci, čo teológiu 2563 2 | a toho svojho jedináčika reformoval, aby sa po meste s tým panslavizmom 2564 2 | a nie z tých zákonníkov; reformy sociálnych pojmov, filozofie, 2565 8 | Milenský mi sľúbil, že ma bude rekomedovať u nich – teda som si vzal 2566 6 | hovorkovské vyplácať?~Takto remzila Hurdálková a Šúplata stál 2567 2 | priznávajúcim teológom chýba nervus rerum gerendarum, – prehovoril 2568 1 | predsa raz mohol zlomiť tie reťaze mládeneckej slobody. Lebo 2569 7 | duši ozýval, keď mu láska rezignáciu diktovala, ako bol všetok 2570 3 | sa stať.~Toto tak smelo a rezko hovorila, že Hovorková ju 2571 2 | pri pohľade na takýchto rezkých šuhajcov!~A keď sme už takto 2572 2 | ako že som nepriateľ pána richtára a pána kapitána, všetkých 2573 10| trhov, jarmokov a, slovom, rínok je jej najmilšie miesto.~ 2574 3 | máte všetko v poriadku? Tak rob aj ty naveky, aby Nový rok 2575 8 | tento dobiedzal doň, aby robil, čo má, aby sa presvedčil, 2576 9 | ale mladoženích s nevestou robili poriadky čo sa božtekov 2577 6 | toto všetko sa hovorilo aj robilo v ten utorok pred Troma 2578 8 | ležal na zemi.~– Preboha, čo robíš, dievča? – skríkla poľakaná 2579 6 | štvoro vnúčeniec, nemala inej roboty ako dozvedať sa a zas klebetiť 2580 7 | by sme museli do budúcich ročníkov Nitry pokračovanie odložiť, 2581 3 | viem, že som nič po mojich rodičoch nedoniesla, ale rada pôjdem 2582 4 | začínajúci sa „Milí páni rodičové“ – až po amen. Všetko spamäti – 2583 10| bolo čakať, keď maličká rodina a svedkovia sobáša do večera 2584 9 | kostole, ona sa už vo svojej rodinnej stolici modlila. Ale odkedy 2585 9 | uťahovanie! Ja som tiež v rokoch, a chudoba sem, chudoba 2586 10| Kde si dala 1ós s tým rokom 1847 – hovor! Tak nanovo 2587 1 | tak ako ja iste stojí. Role má všade tam kde ja, bola 2588 6 | panebože, viem, čo len lúk, rolí, hôr a čo ja viem čoho má, 2589 9 | možno z toho povstane aj román, v ktorom ale Milenský bude 2590 2 | veď ja viem, že v mojom románe nebudem sa ja šťastne mať 2591 4 | ktorých sa to vzťahuje. Našim románovým osobám ani nebudeme nič 2592 9 | trci-frci, už by si zas romantizoval, ty antiromantik. Čo len 2593 7 | oko nevidelo ani jednu jej roveň. Keby si bol Milenský hocktorú 2594 2 | darmo neškriepil, keď i tak rovnako so mnou myslíš; ale vy advokáti 2595 1 | počala už z krivej nôžky na rovnú prestupovať, keď tieto slová 2596 2 | srdci milej rozprúdi a dušu rozblahoslaví.~A tak sa rozlúčili.~– Zbohom 2597 4 | večera po Bruchoslaviciach rozbubnované. Mnohé kmotričky síce tomu 2598 7 | Tatrmánik sa prehodil a rozčeperil svoje kopýtka pred Hurdálkovú. 2599 4 | hľa, k Šúplatovi, bár ich rozdáva, spiatkom sa kotúľajú!~– 2600 7 | na nich. Mienky boli zas rozdelené, lež my nestihneme už túto 2601 2 | vedelo predstaviť, aký to rozdiel mohol byť medzi ním a tým 2602 6 | bruchoslavickú figúru vnútorne rozdvojila, pobúria srdce proti rozumu. 2603 6 | ktorá im všetky peniaze rozflári a ktorá ich predsa pri všetkom 2604 1 | pravú ruku na brušku, ľavou rozhadzoval v povetrí a prechodil sa 2605 4 | rozhadzovať peniaze, nuž si rozhadzuj! Však si si aj za žreb vyhodila 2606 9 | na ňu, mohlo ju od hnevu rozhodiť, keď na tie isté svoje uši, 2607 9 | Takto Hovorková celá rozhorekovaná nemohla vlastne konca nájsť 2608 3 | hneď pôjdem z domu!~Tak rozhorlená istila Ľudmila.~Jaroslav 2609 9 | Hovorkovú tento žart tak rozišiel po tele, že sa rozpálila 2610 7 | nezatvoril. Lež tu len prísny rozkaz Hovorkovej, tej svojej budúcej 2611 3 | ostrý pohľad Hovorkovej a rozkazné mihnutie ju na mieste zatrímalo.~ 2612 10| ušami, ale dones ceduľu,– rozkazoval netrpezlivo Šúplata.~– Vari 2613 5 | teraz koniec starostiam, – rozkazujúcim hlasom hovoril Brožek. Jaroslav 2614 3 | Babka ťa prinúti, babka ti rozkáže – a ty...~– A ja neposlúchnem, 2615 4 | stôl vykladalo. Veľmi vážne rozkladal všetky múdre reči pani Hovorkovej, 2616 3 | dakde v tretej chyži pravú rozkoš zo smiechu tých dvoch holúbkov.~– 2617 3 | ktorí všetci na jej smrť s rozkošou čakajú, a Hovorková má len 2618 2 | Hahaha, braček Jarko, – rozkričal sa z plného hrdla Brožek, – 2619 5 | svojho priateľa Jaroslav. Rozložil mu potom všetky svoje starosti 2620 2 | rozblahoslaví.~A tak sa rozlúčili.~– Zbohom do roka! – volal 2621 10| prišlo k srdcu – že sa celý rozľútostil a rozplakal, takže sa nielen 2622 8 | boli bohatým prameňom na rozmanité otázky.~– No už to len viem, – 2623 9 | oblečený a Ilona mala na hlave rozmarínový veniec, šaty len také, aké 2624 5 | šťastný človek, vreckom aj rozmarom, osudmi aj – všetkým zato 2625 3 | Ľudmila bola prvý raz babkou rozmrzená, teraz síce cítila v sebe 2626 1 | Silvestra na chrbát vytína, rozmýšľa usilovne o tom, ako by už 2627 8 | sem! Sto striel... – takto rozmýšľajúc, prikľakol si ku kľúčovej 2628 8 | nevydá jeho táľ.“ Takto si rozmýšľal Šúplata a mľaskol zakaždým 2629 8 | ohlášky. „Ak čo myslí tak si rozmýšľala, veď on s tým vyjde na svetlo 2630 1 | tisícku vyvalchovať. Po dlhšom rozmýšľaní, prechádzaní sa sem-ta, 2631 7 | Brožek bol patvaristom, rozniesla sa povesť, že Hurdálkovú 2632 4 | ďalej. A to sa do poludnia roznieslo po celých Bruchoslaviciach. – 2633 4 | nalievalo, myseľ aj srdce sa rozohrievali, Šúplata bol dobrej vôle. 2634 1 | pozrúc na zavretú ruku, rozosmiala sa.~– Hehehe, mladý pánko, 2635 1 | Silvestra večer, nachádzame ho v rozpakoch lásky a ženby.~Bol on zavčerom 2636 3 | podlízavo. Lež zarazili ho tie rozpaky, v akých všetkých našiel.~ 2637 2 | stolíkom, karháš naše biedy, rozpaľuješ fakľu vedomostí, čo ti aj 2638 6 | služobnica sa sama nevedela rozpamätať, že by za tých dvadsať rokov, 2639 9 | ktorý hneď hodil na stôl, rozpečatil – a vytiahnuc žreb 1847, 2640 10| že sa celý rozľútostil a rozplakal, takže sa nielen celý jeho 2641 5 | dušu do žiaľov a radostných rozpomienok na prvé hodiny lásky.~Aj 2642 2 | nech je tak; ale tu si v rozpore s tamtou tvojou deklamáciou 2643 4 | však on synovi všetko sám rozpovie, voľky-nevoľky len vyšla 2644 6 | na príhodnejšom mieste rozpoviem. Teraz sa musíme ponáhľať 2645 4 | dávno celé Bruchoslavice rozprávajú. Deväť hodín odbilo – a 2646 4 | každej kamarátke na ulici a rozprávala, ako si palicu pán Šúplata 2647 7 | bol Brožek u Milenského. Rozprávali sa dlho o novšej slovenskej 2648 6 | vedieť reč začať, keď bude rozprávka o Poklade, či akože – o 2649 7 | vedel on hneď po literárnych rozprávkach začať rozprávku o Ľudmilke. 2650 8 | Šúplatu Brožek.~Medzi týmito rozprávkami Milenský mlčal, lebo on 2651 3 | zaľúbencom a dopomôcť mu k rozprávke. A vskutku, pot mu podal 2652 8 | nevedel šiknúť do takýchto rozprávok a tá nešťastná baba mu tak 2653 2 | skutočnosť na srdci milej rozprúdi a dušu rozblahoslaví.~A 2654 1 | beží hrubá čiara, a to je rozpuklina skla – vari bolo veľmi silné 2655 3 | Kriklákoviech Kačenkou mal rozrobené.~Teraz teda Hovorková nemala 2656 4 | skupáni ho len „daromným rozsievačom peňazí“ menovali.~Sama Ilona 2657 6 | mám rozum, aby som vedel rozsúdiť. Lapiť sa tak ľahko nedám.~ 2658 3 | duchaprítomného, prezrádzala roztratenosť a pomätenosť. Ale predsa 2659 8 | zreteľne počalo pliesť po rozume, že by sa veru aj jeho ohlášky 2660 9 | Ilona, – no veď oni tomu rozumejú, a čo sa ja slabé stvorenie 2661 3 | bývalo, keby bola všetkému rozumela, hádam by ho bola aj von 2662 3 | Až zoberúc všetky svoje rozumy dovedna, osmelil sa dačo 2663 7 | myslel, že je Šúplata naveky rozvedený s Ľudmilou, lebo mu Hurdálková 2664 1 | víťazoslávne pred Šúplatom rozvinujúc žreb z veľkej lutrie.~Šúplata, 2665 2 | ale žiadajúc už skutočné rozvitie sa nášho sociálno-národného 2666 1 | stratí, i tak aj ináč veľmi rozžalostená nad tým, že jej tak ľahko 2667 5 | vždy vedel potešiť svojho rozžialeného priateľa.~– Spes deo confisa, 2668 7 | tatrmánika s kopýtkami a rožkami pred nezdravú. Tatrmánik 2669 3 | mám dačo povedať! a žmolil rožtek zo svojho kaputa.~– Ozaj 2670 8 | do žartovania. Lapal jej rúčku, pohládzal jej bielulinké 2671 9 | ale prv než ju vydám do rúk urazených, prosím o jedno!~ 2672 8 | zdalo, že sa jeho priateľovi ruka trasie, ba i jeho hlas bol 2673 3 | prichytil, až sa celý potil, rukami-nohami sa jej držal, ako čo by 2674 8 | videl ju ďalej s vyhrnutými rukávmi dlážku drhnúť, chyžu usporadovať – 2675 5 | Milenský pri svojom dohotovenom rukopise a opravoval sem i tam chyby 2676 5 | starosti týkajúce sa vydania rukopisu.~Brožek bol ten jeho večný 2677 2 | hávedi, s ktorou sa ja osobne ruvať musím. Ja som už u všetkých 2678 8 | Neborák, tento zaľúbený rytier, bol celý pokonfundovaný 2679 1 | to je pravda, že Ľudmilka sá vraj za kýmsi iným blázni. 2680 6 | čosi o dlhoch hovoria? – A sadol si za stôl, podoprúc si 2681 3 | dverám.~– Hat nichts zu sagen, to nič nie je; Milenský 2682 3 | hnevom hovorievala: „To je sakramentská baba, má jazyk ako parom 2683 3 | padol, vykríkol: ~– No, sakramentské slovo, už je tu, ja ich 2684 6 | zatriasli, povedal:~– Hm, hm, tí sakramentskí spisovatelia, ale prosím 2685 3 | to on!~Hovorková: – Ale sakrment – kto?~Lež Ľudmila sa bála 2686 9 | nich už dávno hovorievali: samá svetská márnosť, pán boh 2687 4 | zastavovali a kde sa včera samí dobrí kamaráti boli zhovorili 2688 3 | jedinú vnučku Ľudmilu, ktorú samu dedičkou všetkých statkov 2689 1 | uznanie, samú chválu, lebo ja samý prvý podávam slovenskú noveletku 2690 8 | poberala sa, aby sa pred samými svojimi hosťami úklonkami 2691 8 | za dlžnicu vyhlásila. Mit Saus und Braus to pôjde, a k 2692 8 | ako ich pán otec! – Tak saŠúplata vyhováral poľakaný.~– Hja, 2693 8 | spiatkom so zeslou prišla, schabral sa Šúplata zo zeme a zastal 2694 7 | videli a skúsili všetko.~Schabrali sa teda aj títo dvaja dobrí 2695 9 | Lebo čím viac sa ľudia schádzali – tým viac obzerania sa 2696 9 | Renzef, ten čo sa to zo Schlossbergu presťahoval do Bruchoslavíc 2697 3 | nemalé začudovanie našla pod schodami Šúplatovu striebrom okovanú 2698 3 | vtom bolo počuť hrmot po schodoch.~– Preboha! – zhíkla Hovorková 2699 3 | tam na tie malé krútené schody si mu posvietila? Ale nejdeš 2700 9 | spytoval sa Brožek a schopiac sa zo stolice, bežal do 2701 5 | Jaroslava, a zato bol aj schopnejší myslieť na pomoc. Po chvíli 2702 2 | pravdy a ducha, než aby boli schopní na pojme nášho národa podstatný 2703 8 | náruživosti, dôverovala svojim schopnostiam, mysliac len tak pre seba, 2704 2 | mechanikov, a čo robí so svojimi schopnými hlavami náš národ? Kde sú 2705 9 | kabani Milenského rukopis bol schovaný, ktorý hneď hodil na stôl, 2706 1 | pomyslíme, že bola zas veľmi schránlivá, verná a spravodlivá, teda 2707 9 | tvoju spravodlivosť, tvoju schránlivosť, usilovnosť, pracovitosť, 2708 3 | erfahrovali, akému fachu Schriftstellerov sa u nás dobre darí? No 2709 3 | denn s tým ich slovenským Schriftstellerstvom? – spytovala sa Milenského, 2710 8 | bolo podobné posmešku – schválne akosi proti Šúplatovi, ale 2711 4 | aus!~A ako sa na poludnie schyľovalo, to, čo ľudia v Bruchoslaviciach 2712 10| veď im ju donesiem. – A schytiac peniaze zo stola, ponáhľala 2713 3 | vdovy, nemá druhej matróny seberovnej v celých Bruchoslaviciach. 2714 3 | už bližšie.~Na Silvestra sedela Hovorková pri svojom stolíku 2715 6 | ale čo je čudné na jeho sedení pri knihe, to je: Šúplata 2716 1 | zapĺňa., nie je malá.~Naveky sedieť nemohol, to sa vie, najmä 2717 5 | toho filistra vyhodili zo sedla!~Ale Milenský odporoval 2718 2 | meštianstva, ba ani len svojho sedliactva za seba samého zaujatého. 2719 8 | okamihu by ho nebol ľutoval sekať. Najhoršie bolo preňho vidieť, 2720 1 | rozmýšľaní, prechádzaní sa sem-ta, krútení hlavy, vyvalil 2721 3 | Meditým objal Ľudmilu sladký sen.~Ktovie, čo Šúplata robí 2722 2 | Einfluss aj na náš mestský senát, ale počkaj, zješ čerta!“ 2723 2 | ako nárady môjho otca v senáte prepadli a ako tie nárady 2724 8 | pokoj na próbu stavia. Túto sententiam moralem porúčame medzitým, 2725 9 | Brožek nedopúšťal vystupovať sentimentálnosti.~– Halibali, trci-frci, 2726 2 | naposledy si tiež, idúc zo sesie, povie: „Jaj, čože sa ja 2727 1 | by som si pomohol!~A tak sfúknuc sviečku horiacu na stole, 2728 2 | úst jednu tú cucku! – Pah! Sic transit vana gloria mundi.~ 2729 2 | nastávajúci štyridsiaty siedmy? Fuj, národ môj, fuj! – 2730 3 | neborák, ale sa jej tak silne prichytil, až sa celý potil, 2731 1 | rozpuklina skla – vari bolo veľmi silné a od sily sa puklo. Jeho 2732 8 | A tento dojem bol taký silný, že mu hneď kolená klesli 2733 3 | cítila v sebe akúsi novú silu babke napriek robiť, ale 2734 3 | knižiek a potom mali všetci Silvestrov večer, to jest kratochvíľu 2735 3 | viem, že som nešťastná sirota na svete!~– No, no, veď 2736 3 | by nešťastná matka bola siroty nakŕmila! Veď vari znáš 2737 3 | ľahké vozíky; tie len prišli skadiaľsi a rady by v Bruchoslaviciach 2738 9 | Šúplata do svojej chyže a skákal ako cap od veľkej radosti 2739 9 | potešoval.~Taktiež Ilona skákala vo svojej kutere od radosti, 2740 9 | Ilonka moja, – počal jej skákat do reči, – povedzme že si 2741 2 | blatom hádže, alebo hádzať skálie na nich dovoľuje. Hej, hanba! 2742 1 | čiara, a to je rozpuklina skla – vari bolo veľmi silné 2743 3 | biografie, Geschichten, atď. skladajú, lebo títo majú plné misy, 2744 7 | Brožek, – veď vraj prísahu skladal Hurdálkovej, že nikdy, nikdy 2745 1 | akési pomútené, a či je sklo na ňom zaprášené a pomastené, 2746 8 | šírák a poberal sa preč, sklonenou hlavou k zemi prehodil pár 2747 3 | oko na Ľudmilu, ktorá však sklopila oči a hlboko si vzdychla.~ 2748 3 | chyže.~Ľudmile bolo srdce skľúčené a vtedy sme najnáchylnejší 2749 2 | na oceáne sveta!~– Čo? – skočiac zo stolice, hrmeno sa spytoval 2750 6 | asi ako na iných miestach skocúrkovatenosť, ako to všetko na konci. 2751 2 | oneskoril, mám dnes ešte jeden skok.~Ale Brožek sa furtácky 2752 8 | bola rada čím skôr všetko skončila, ale že by sa už zajtra 2753 2 | povie na to Bohuslav? – tak skoncoval hádku mladý advokát.~Medzitým, 2754 9 | nedal Šúplata, čo bol všetok skonfundovaný a bál sa, že Ilona sa začne 2755 4 | teraz je čas,“ myslela si skormútená stará panna „teraz je pán 2756 1 | nebola tma, videli by sme tam skormútenú Ilonu, videli by sme ju, 2757 8 | pokušenia vinšovať dakomu skorú smrť, lebo by mohlo dakomu 2758 6 | bohu prisahám, nechcel, – skríkol náš Šúplata celý poľakaný. 2759 2 | dve čisté, pekné chyže so skromným, ale vkusným náradím. V 2760 3 | nevídali! – Takto nemôžuc skrotiť svoj hnev, bokom, akoby 2761 4 | zato aj Ilona, bár bola skrz Šúplatu o nádej na dvestotisíc 2762 7 | odcokáme od Hovorkov. On je skučko, zato aj to verím, že padol 2763 4 | neľutoval nikdy peňazí. Opatrní skupáni ho len „daromným rozsievačom 2764 3 | hovoriť, lebo babka bola skúsená a opatrná žena, ktorá nechcela 2765 4 | dodávala každá z tamtých skúsenejších bruchoslavických meštianok. – 2766 4 | klebietok. Ale iné, trochu skúsenejšie matróny, zas opatrené z 2767 3 | dač od nej jakživ nebola skúsila. A že musela hnev, žiadosť, 2768 7 | loci, aby sme tam videli a skúsili všetko.~Schabrali sa teda 2769 4 | o dákom novom Brožkovom skutku milosrdnosti. Ale teraz 2770 2 | sociálna smrť. To sú plody a skutky chýž!~– Našim k slovenskej 2771 2 | teórie; ale žiadajúc už skutočné rozvitie sa nášho sociálno-národného 2772 3 | hovoriac tak, akoby o dačom skutočnom rozprával.~– Ďakujem za 2773 2 | ktorý sa bez ohľadu na skutočnosť na srdci milej rozprúdi 2774 8 | že nebol schopný na dáky skutok. Hlava mu horela divým ohňom – 2775 3 | myslieť. Meditým objal Ľudmilu sladký sen.~Ktovie, čo Šúplata 2776 8 | Ľudmilu?“ A tu jej až tak sladlo v ústach, lebo Brožek len 2777 2 | tiež ešte nie je šťastie a sláva národa!~– Počkajže, nech 2778 2 | ciest, vedúcich národy k sláve a blahu?~– No, no, veďže 2779 2 | čo by bol čistým kňazom Slávie: teda tiež nebude sa ani 2780 7 | Šúplatovi, spojil sa so slávnou klebetnicou Hurdálkovou, 2781 8 | šuhajom srdcia. Majúže sa vám, slečna, tí bruchoslavickí gavalieri 2782 3 | my ho vycibríme. To tí slobdní ľudia majú všetci pri sebe 2783 5 | veselosť, ale jeho myseľ slobodnejšia bola od vtoku vecí zachvacujúcich 2784 2 | po ženu idem? A či je nie slobodno k dievčaťu zabehnúť? ~– 2785 9 | ďalej trápiť nebudem v tomto slobodnom stave; nie je dobre byť 2786 3 | rástol. Lapil sa teda tou slobodnou rukou za vrecko a ťahal 2787 1 | pánu Šúplatovi tento stav slobodný už celkovito spríkril a 2788 3 | teda lakôtka pre mojich slobodných čitateľov mužského pohlavia. 2789 6 | bruchoslavického žgrláňa spravila slobodomyseľného človeka! A vskutku by to 2790 8 | nich – teda som si vzal tú slobodu!~Ako toto vravel, priam 2791 1 | zlomiť tie reťaze mládeneckej slobody. Lebo to povedať musíme, 2792 2 | keď ešte aj taký, čo sa k Slovákom priznáva, ba k predným jeho 2793 4 | cudzie peniaze!~S týmito slovami jej podával nazad žreb, 2794 4 | nebude dedovské mozole na slovenské knihy vyhadzovať! To je – 2795 6 | filisterských kritikov tejto našej slovenskoprostonárodnéj knihy. Začal teda takto 2796 6 | vidí, že sa aj on už so slovenskou národnosťou zaoberá, a pritom, 2797 7 | doteraz ešte novinou na Slovensku, a to novinou takou, ktorá 2798 2 | ste takí, pokým vám len slovíčko stačí – vždy sa naň vešiate – 2799 3 | Jaroslav nedal dopadnúť jej slovu na zem a hneď ho zachytiac, 2800 9 | pre môj rukopis ako tvoje sľúbené intrigy pre moju lásku.~– 2801 9 | starostlivo si hovorila Ďorďova sľúbenica, a umienila si celú noc 2802 9 | bolo, keby sa už k mojej sľúbenici takí chalani, ako je ten 2803 9 | zaumienil stráž držať nad svojou sľúbenicou. To bolo pekné, ako obaja 2804 9 | a zas si bozkal svoju sľúbenicu Šúplata. A toto mu už len 2805 9 | Brožek a vstať nechcel, sľúbila mu naposledy dodajúc, „ak 2806 9 | srdca.~Hovorková nechcela sľúbiť – ale keď len naliehal Brožek 2807 9 | nad všetkými jeho rečami a sľubmi Milenský.~– Dnes pôjdeš 2808 2 | aké si kedysi pri pive sľuboval, a teraz si takto na zálety 2809 9 | za pána Milenského? A oni sľubovali aj mne satisfakciu. – Takto 2810 3 | Ďorďa.~Jaroslav sa poklonil slušne, ale nie veľmi podlízavo. 2811 3 | posmeškárskym vtipom, ale znajúc slušnosť zachovať aj v mrzutom urazení, 2812 9 | taká nepokojná nebola pred službami božími ako priam dnes. Lebo 2813 3 | prišlo na um a povedal:~– Na službu poníženú, veru sa potím!~ 2814 1 | čo spravodlivo u Šúplatov slúži, a tak je už celkom zrastená 2815 1 | redaktorovi na nemalú česť slúžiť musí. Nech pritom mlčím 2816 6 | hlas kto vojde do chyže?~– Služobkyňa, – hovorí pani Hurdálková.~– 2817 6 | zjavila.~Táto verná Šúplatova služobnica sa sama nevedela rozpamätať, 2818 1 | už tiež odnechcieva toho služobníckeho chleba. Prv som sa bávala 2819 9 | kade ide, ba tuším potoky sĺz za ňou sa liali, tak nariekala – 2820 3 | tvár začervenala, dakedy slza v očiach zaligotala.~Stará 2821 9 | to uzná. Ona si už len v slzách obľahčenie hľadala, a zastrúc 2822 9 | leteli do náručia a chceli so slzami odplácať jeho veľkomyselnosť, 2823 3 | pri týchto slovách div že slzy nezaliali nášho Šúplatu. 2824 2 | poklona!~– No veď sa len smej, – odvetil Jaroslav, – že 2825 3 | nech hádajú, čomu sa ja smejem? – spytoval sa Šúplata Ľudmily, 2826 3 | boh doniesol!~A Ľudmila, smejúc sa od srdca, šeptala babke 2827 3 | Šúplata pomaly nadobudol smelosť, takže sa už jednou rukou 2828 7 | tak mnoho očula, o toľko smelšie sa dala do milého Šúplatu:~– 2829 3 | reč Šúplata.~– Hehehe, – smiala sa Hovorková, – to je dobre, 2830 4 | ako pekne sa včera spolu smiali, aké pekné pozdravenie nesie 2831 1 | veľkého hnevu, hneď sa chcel smiať, hneď hrešiť, čo mu to nijako 2832 9 | žgrláň, ten klát hnilý, smradľavý. Či ten bol hoden, aby som 2833 2 | aké sú. To fajčisko hneď smrdí, ale cigarky – no, kto jakživ 2834 3 | vystretý na stolici, celý v smrteľných mdlobách.~– Preboha – čo 2835 9 | Milenský tiež nesmútil so smútiacimi, ale sa v duchu radoval 2836 8 | hosťa, ale vo svojom srdci smútila trochu, lebo sa jej zdalo, 2837 2 | presvedčíš.~– Myslíš? – smutne sa spytoval Milenský. – 2838 1 | na stole, pratal sa aj so smutnou Ilonou von.~Po temnom pitvore 2839 9 | včerajší Brožek. Vážny a skôr smutný ako veselý. Podáva ruku 2840 4 | sama vyšeptala, odrazu aj smutným hlasom svojho pána o odkúpenie 2841 7 | fúkal, zima bolo, ba aj sneh poletoval. Takto zabalení 2842 9 | Šúplata nevediac o tom a so sobášom sa ponáhľajúc, tak pekne 2843 2 | hanba, strachovitosť, slovom sociálna smrť. To sú plody a skutky 2844 2 | Slováci nedostanú na čelo sociálneho génia, do toho času budú 2845 2 | ktoré ste vy na útraty sociálnej vzdelanosti, ohybnosti a 2846 2 | Svetskí teológovia sú teraz sociálni reformátori, a to tí učenci, 2847 2 | skutočné rozvitie sa nášho sociálno-národného života, nemôžem uspokojovať 2848 2 | úradných, nepovstane naše sociálnonárodné šťastie!~– No, nechže je 2849 2 | teológa nikdy nepovstal sociálny reformátor.~– Hahaha, – 2850 5 | bruchoslavické papule, je ten tvoj sok?~– Ani nie inší, toho div 2851 8 | uletel, ona predsa ešte sokola Šúplatu svojimi kumštami 2852 3 | tešila nad týmto lapeným sokolom, lebo dobre videla, že je 2853 3 | tom chrapľavom hehehe a solecinalovom chichichi si takto začal: – 2854 5 | skôr pravdy dohmatať, „Ihr sollet sie nicht haben!“ som si 2855 7 | tak, ako čo by priam na soľný stĺp sa bol mal premeniť. 2856 8 | kľúčovej dierke, Ľudmila sotila dvere a poriadne ho po nose 2857 4 | zhovorili Nový rok vítať. Sotvaže sa ukázal Šúplata, túžbyť 2858 9 | mala ísť, bola by tuším tam spadla, celá mdlobou a žiaľom a 2859 3 | obrátila, už Ľudmila bola späť, so sviecou prišla.~– No 2860 9 | sa zajtra s jeho veksami spájať budú pri oltári.~– A to 2861 4 | rodičové“ – až po amen. Všetko spamäti – dobre. A Šúplata vytiahol 2862 3 | Šúplata robí a ako bude spať bez tej bohato striebrom 2863 8 | Och, prosím ich, domine spectabilis, nech nerobia posmechy z 2864 5 | rozžialeného priateľa.~– Spes deo confisa, nunquam confusa 2865 4 | tento 1847. Pán Šúplata ešte spí, bár si o ňom už dávno celé 2866 3 | listy v Pokladnici, čosi spievať. Šúplata sa rozosmial, to 2867 5 | to ako svoju, tak svojich spisov, tak celého národa.~– Tu 2868 6 | ale bude po slovenských spisovateľoch, čo sa to teraz počínajú 2869 7 | do tej ulice, v ktorej tá spisovateľská frajerka býva, neobzrie, 2870 3 | dobre darí, najmä istým spisovateľským triedam.~– Und wenn ich 2871 6 | Milenský potom tým svojím spisovateľstvom.~Ale oni, ej oni, Herr von 2872 3 | Ďakujem za opýtanie sa, nášmu spisovateľstvu sa dobre darí, najmä istým 2873 3 | potom dovedna sporadujú, spisujú a na svetlo vypúšťajú, tým 2874 6 | nehlásia, pokiaľ sa úroky splácajú a pokiaľ je gazdovstvo pokope. 2875 3 | má byť.~– Dneska si akási splašená, čo ti je, – kIadúc na stôl 2876 8 | hrbolcovala na dva kroky spod Šúplatu.~Ľudmila sa vytrhla 2877 9 | pakel, a nájduc ho na samom spodku, posmešne sa vyslovil:~– 2878 3 | Šúplatu, len Hovorková akosi spokojne vyzerá.~– Tuším im, Herr 2879 3 | nechcela Ľudmilku naučiť spoliehať sa na jej veľké bohatstvo 2880 2 | školách, o čitárňach, o spolkoch miernosti, o gazdovských 2881 2 | vzdelanosti, ohybnosti a spoločenskosti mladých Slovákov zatracovali 2882 2 | všetky tieto veci obaja spoločné majú, predsa ja len vravím, 2883 8 | Len teraz počal jeden zo spoločnosti oči vyvaľovať, za uchom 2884 6 | Očujem všakové, čomu len spolovice verím, a zato som aj osobne 2885 3 | áno, Jakobeiho Poklad spomína pán Milenský.~– No, ten 2886 1 | šmatlinoha, ešte mi banky bude spomínať! Ktože ťa to takými bankovými 2887 3 | tým, čo to potom dovedna sporadujú, spisujú a na svetlo vypúšťajú, 2888 1 | priam ten ostrý čas dosť bol sporý v oraní jeho okrúhlej tváričky, 2889 3 | robiť so starým ale tým sporšie sám so sebou sa zaoberal. 2890 3 | zobrala a svojím prirodzeným spôsobom hnev si vyliať znala.~– 2891 2 | Jaroslav to však skoro spozoroval a položartom sa oddal doňho. – 2892 8 | života, ako sa má k prítomným správať a držať.~Brožek, furták, 2893 6 | bruchoslavického žgrláňa spravila slobodomyseľného človeka! 2894 1 | minie sa dvadsať rokov, čo spravodlivo u Šúplatov slúži, a tak 2895 9 | poznal tvoju vernosť, tvoju spravodlivosť, tvoju schránlivosť, usilovnosť, 2896 1 | stav slobodný už celkovito spríkril a znechutil. Tak to obyčajne 2897 9 | tam v kostole musím jeho sprosté ohlášky vyočúvať! – A zas 2898 1 | zuby ešte dosť husté mala, sprostučká bola tiež, to je síce pravda, 2899 2 | divatlapista do Slovákov v sprostých vtipoch sa nanosí a nad 2900 8 | hniezdiť. Bol by sa rád spýtal čosi, ale sa zas čohosi 2901 10| Lež to sa len už teraz spýtať môžeme, a to nielen v bruchoslavickom 2902 3 | ten ich Poklad je taký? – spytovalo sa ho dievča.~– Och, ten 2903 9 | drahá, – počal sa žartom spytovať Ilony pigľujúcej biele šaty.~ 2904 8 | pomätú zas dakoľkým šuhajom srdcia. Majúže sa vám, slečna, 2905 6 | čo ani mak cti vo svojich srdciach nemajú. Šúplata Ďorď je 2906 10| A toto mu tak prišlo k srdcu – že sa celý rozľútostil 2907 8 | hovorenie v tretej chyži, srdečné vítanie sa dalo vyrozumieť, 2908 9 | poriadky čo sa božtekov a ich srdiečka týka, ale najmä vo veci 2909 8 | ak by ešte takto dakoho v srdiečku zarytého nemala.~A Hovorkovej 2910 7 | im jednohlasne prajeme: Srečan put!~ 2911 7 | že jej v krížoch sedí a stadiaľ si do ostatných údov vychádza. 2912 9 | Brožka za slová, hľadajúc stadiaľto sa vykĺznuť.~– Hej – hej, 2913 8 | Bezmála by sa rád vicišpánom stal a potrebuje peniaze, lebo 2914 9 | aby sa Ľudmila jeho ženou stala.~– Už som prestal vo všetko 2915 2 | vkusným náradím. V prvej stála jeho pekná knižnica, jeden 2916 4 | ledačo stojí! Ale čože sa starajú do mňa, keď mi nechcú pomôcť!~ 2917 9 | lásky.~– Lež ako k tomu, – starala sa teraz Ilona, – prípravy 2918 3 | nech nechajú len mňa sa starať. To im ale pre uspokojenie 2919 2 | tento: „No, na čo je to tomu starému Brožkovi? Či by si nemohol 2920 6 | najmúdrejšia vec je, že tá starenka sa už tak zostarieva. Myslí 2921 3 | náklonnosti. Bruchoslavickí starí aj mladí, bankrotoví aj 2922 8 | si ukľakol, akoby ženskú staromódnu poklonu bol chcel robiť.~ 2923 2 | neborák môj otec ako dobrý, staroslávny Bruchoslavičan naposledy 2924 2 | ktorí neznajúc nič inšie ako starosť o svoj dom a dvor, o jeho 2925 9 | ľudia dozvedia. – Takto starostlivo si hovorila Ďorďova sľúbenica, 2926 1 | to obyčajne býva pri tých starých mládencoch, že sa im aj 2927 2 | nemohol pri svojich veľkých statkoch žiť a mať pokoj? Ale tak 2928 3 | pozornosť uprela ako na statky. – A veď sa on medzi nami 2929 9 | tu máš na závdavok moju statočnosť, moju osobu, môj život, 2930 1 | skoro vyplácať. A to je žid statočný! – Takto odpovedala Ilona, 2931 1 | bol pánu Šúplatovi tento stav slobodný už celkovito spríkril 2932 4 | kde obyčajne trstenica stávala, ale trstenice tam niet! – 2933 9 | a tých pätnásť zlatých – staví na šťastie svojho priateľa: 2934 8 | priateľov pokoj na próbu stavia. Túto sententiam moralem 2935 2 | že sú v ňom a vo všetkých stavoch ľudia, ktorí neznajúc nič 2936 9 | len tiež musela podľa ich stavu nosiť.~– Ja budem tvoj muž, 2937 3 | na jej prijatie Šúplata sťažovať, aj ona, bár ináč ducha 2938 3 | Ľudmila, vyočúvajúc babku, sticha si začala takto: – Poslúchať 2939 10| okamihu porazí. Srdce mu stískalo čosi – a po chrbtovej kosti 2940 5 | Šúplatom. Brožek sa zasmial a stisnúc priateľovi ruku, uisťoval 2941 9 | Ilonu ako vrece zbožia, stisol ju a vylepil jej na tvár 2942 7 | ako čo by priam na soľný stĺp sa bol mal premeniť. Z jeho 2943 3 | liebe Sie, frajle!~Všetci tu stoja ako vyjavení, dívajú sa 2944 10| na Nový rok tu, kde teraz stojíš, ponúkala, tú ceduľu mi 2945 10| A schytiac peniaze zo stola, ponáhľala sa von.~Šúplata 2946 3 | vďačné. Sám by som bol rád stoličkou, keby si na mňa chcela sadnúť.~– 2947 8 | Hovorková a bežala zo svojej stoličky pomáhať Šúplatovi na nohy. 2948 2 | nepatrnejší pred súdnou stolicou pravdy a ducha, než aby 2949 2 | knižnica, jeden pisársky stolík a pri ňom pulpit, všetko 2950 2 | potichučky píšeš za svojím stolíkom, karháš naše biedy, rozpaľuješ 2951 2 | mojej hlavy pošli! A koniec, storako, pravda, popremieňaný, každej 2952 2 | národa málo bolo rokov v tých storočiach. A tento nastávajúci štyridsiaty 2953 3 | odpovedala Ľudmila, už aj trochu strachom sa trasúc.~– Ten je tu posledný 2954 2 | okúňavosť, falošná hanba, strachovitosť, slovom sociálna smrť. To 2955 2 | našich časov na všetkých stranách sa akosi zo života vyhodila. 2956 7 | ešte má Hovorkovú na svojej strane, vidí bohatstvá ach, tajdi, 2957 6 | musím vyočúvať aj druhú stranu, a potom – veď; panebože, 2958 1 | vytiahnu.~– Ale veď mne ten strapatý žid Renzef s istotou povedal, 2959 10| ktoré som sama už mala za stratené. Tak, hľa, pán boh vzbudí 2960 9 | nepriškrel, a tiež si zaumienil stráž držať nad svojou sľúbenicou. 2961 8 | zneli do uší ako hlas anjela strážcu; razom sa mu teraz zdalo, 2962 9 | celú noc nespať a usilovne strážiť, aby sa nik k jej pánovi 2963 2 | jakživ nedymil, nech si len strčí do úst jednu tú cucku! – 2964 8 | zavrela a Šúplata zostal v strednej chyžke.~Ľudmila bola celá 2965 10| odkúpiť, až som na ulici stretla mladého, a tento dobrý mladý 2966 8 | sa skoro v samých dverách stretli.~Hovorková bola celkom prekvapená, 2967 10| k Brožkovi. Na ceste ju stretol Renzef, ktorý sa priam k 2968 3 | ho päť chlapov malo z nej stŕhať.~Ľudmila bola prvý raz babkou 2969 3 | Milenského.~Na Ľudmilin krik strhla sa Hovorková ako búra a 2970 10| šmarila na stôl piatku a tri strieborné dvadsiatniky, usmievavo 2971 1 | pooprašoval, trstenicu so strieborným okutím vzal do ruky, až 2972 8 | ešte aj ten ide sem! Sto striel... – takto rozmýšľajúc, 2973 1 | po kuchárkinej ruke okom strieľajúc.~– Ej nie tak, mladý pánko, – 2974 1 | myšlienok, ktorými bude strieľať do srdca babky a vnučky, 2975 3 | Ľudmilka pozrela naňho strmo, lebo videla, ako Šúplata 2976 6 | jeho smrti sa už tiež dačo strovilo! A čo by aj nie! Žije sa 2977 9 | nevediac o čom je reč, len tak stŕpal, vidiac žreb, označujúci 2978 7 | život podhrabávať?~Šúplata stŕpol tak, ako čo by priam na 2979 4 | Ilona, zbadajúc to, na inšiu strunu biť počala.~Pekne-krásne 2980 6 | povedať: „Naša kmotra“, alebo „stryná“, alebo „tetka“, alebo „ 2981 9 | kostola idú po kmotrách, strynách, ujcoch., a čo ja viem akých 2982 3 | hneď si dala zavolať tetky, stryné, ujčiné, kmotry, známe po 2983 9 | odstrčil.~– Ty si môj zradca! – studeno hovoril. – Ja som tvoj najvernejší 2984 6 | Triasol sa na celom tele, studený pot mu vystúpil na čelo 2985 1 | Ďorď bol už vtedy do sveta súci šuhaj, keď ktosi pánbohvie 2986 1 | zhíklo razom sto navydaj súcich panien.~– Hí, to je zázrak – 2987 2 | súdneho dňa, keby prézes súd nevyslovil a nevedel ho 2988 6 | krstná mať Hurdálková tak súdi, lebo tak to videla“, tá 2989 2 | hovorili by ste pro i kontra do súdneho dňa, keby prézes súd nevyslovil 2990 2 | sú oveľa nepatrnejší pred súdnou stolicou pravdy a ducha, 2991 4 | chudobného človeka veľká suma!~– Horkýže päť, – hundrala 2992 7 | šťastnú cestu aj v jednom susedskom panslávskom nárečí, a tak 2993 7 | ešte ani neviem, či si ty svadboodhodlane zaľúbený? Či tvoja láska 2994 9 | mene blahoslavenej Trojice svätej poctivého mládenca pána 2995 9 | robiť – a zaklínal sa mu sväto-sväte, že na tom pracuje, aby 2996 9 | človeku samému, čítame v Písme svätom. Lež, vieš ty čo? Ja som 2997 2 | láske, ale zažijem aspoň svätý cit, ktorý sa bez ohľadu 2998 3 | líc vykukával, čo všetko svedčí, že ona veru kedysi mohla 2999 9 | si oni vychodia potrebné svedectvá a dišpenzácie – my nazrieme 3000 9 | po kostole predstúpili so svedkami pred oltár, a prv než polhodina 3001 10| čakať, keď maličká rodina a svedkovia sobáša do večera pri poháriku 3002 8 | láskavému čitateľovi na svedomité pováženie a „aplikáciu“ 3003 2 | ďaleký vek od času príchodu svetla na zem, to je pravda – ale 3004 8 | slúžka nezjavila v takom svetle ako teraz, jej tvár videl 3005 3 | z neho veľký kvietkovaný svetlý ručník a utieral si pot 3006 9 | dávno hovorievali: samá svetská márnosť, pán boh nech ma 3007 2 | akosi zo života vyhodila. Svetskí teológovia sú teraz sociálni 3008 2 | viac alebo menej len zo svetských hláv pochodí. História najnovších