| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library | ||
| Alphabetical [« »] vámani 1 vami 9 vamii 1 van 139 vánocné 1 vápno 2 varáci 1 | Frequency [« »] 140 pák 140 toliko 139 mu 139 van 137 svú 135 nad 134 má | Jozef Ignác Bajza René mládenca príhodi a skúsenosti IntraText - Concordances van |
Part
1 2 | so svojím sprlevodcom van Stiphoutom odchádza do Tripolisu. 2 2 | tich ňé ňeskuselího jménem Van Stiphouta, který aj tak 3 2 | Čokoliv, René zajisťe z Van Stiphoutem ňepochopil tak 4 2 | v který tam bil René a Van Stiphout, dňa, ale i nasledujícú 5 2 | chtejíc veďeti, višla k Van Stiphoutovi, abi ku krámu 6 2 | bilo potreba a nalezený z Van Stiphoutem oznámiťi. Tak 7 2 | zisk svúj ukazoval. Jináč Van Stiphout misliI, v jinšém 8 2 | oslepiťi umela. ~Kďiž toto Van Stiphout bedlive rozvažuje, 9 2 | uložen a preto padél k nohám Van Stiphoutovím, jakžto posledňe 10 2 | taťík múj, Don VarIet! A ti Van Stiphout i nad Don Varleta 11 2 | slušnéj, tím veťšú ňech má Van Stiphout i v odplaťe zaslúženéj 12 2 | Renait, ješťe, objímajíc nohi Van Stiphouta, želil nad ňevinnosťu 13 2 | všech jinších cíťil Renait z Van Stiphoutem jak na ťele, 14 2 | jináč, ale prám to mlúvil aj Van Stiphout. Ani od jenizara, 15 2 | pochitaních, ani Renaita z Van Stiphoutem, ačkoliv pre 16 2 | nazívaňí hodnéj vuli, odporoval Van Stiphout, jak móhel a musil, 17 3 | lekárstvý bilo to, které Van Stiphout k hojeňí rani Renaitovéj 18 3 | z úst vipúštal. Zrozumil Van Stiphout, kďe cíli, veďel, 19 3 | hoďený tak, že od príjdúcího Van Stiphout aňi viďený ňebil. ~ 20 3 | zmraku po mori, či hajov Van Stiphouta z ostatními podobním 21 3 | že Don Varleta neuhlída, Van Stiphouta stratil, k temu, 22 4 | obetu čiňil sebe drahímu Van Stiphoutovi: „Ach, vudce 23 4 | zňivočen jes. Bez Fattimi, Van Stiphouta a včil juž i bez 24 4 | chovanca poníženosťú, bi neb Van Stiphouta, jak jest sa domuv 25 4 | viďme take koňec príhodi Van Stiphoutovéj. ~ ~ 26 5 | BAŠU. FATIMA TAJNE UTEČIE S VAN STIPHOUTOM DO BENÁTOK~ ~ ~ 27 5 | jistá, která Renaita z Van Stihoutem, prihoda zachiťila 28 5 | a od vodi nadutú, najšél Van Stiphout ~Ňebila ništmeňéj 29 5 | prvňé jéj bilo od poznaního Van Stiphouta pítaňí: „Kďe jest, 30 5 | prosila milosťive bez prestáňí Van Stiphouta, bi všecko meškáňí 31 5 | móhlo biť milšé a vďačňejšé Van Stiphoutovi, ja dobrovolné 32 5 | obidvuch šťesťí slúčižilo, že Van Stiphout pannu naučil, bi 33 5 | na čo jakž budúcé hleďel Van Stiphout z naučovaňím svojím, 34 5 | radostlivý zdvihli, ale to že ju Van Stiphout ňevzal, že on radňéj 35 5 | prislúchalo, počestňe zacházeli, Van Stiphouta pak i z kormanníkmi 36 5 | Jaffi bil vislan, Fattimu, Van Stiphouta a ostatních v 37 5 | ňemilosrdňe mal poklačovaťi z Van Stiphoutem. Techto on hňeď, 38 5 | DON VARLET. DARMO HO KOJIL VAN STIPHOUT MNOHONÁSOBNÍMI 39 5 | ŤICHÉ ŽÁDOSŤI PRIVOLENÍ A VAN STIPHOUTOVÉ UJISTOVÁŇÍ SLIBOVALO, 40 5 | ŇEDARMNO CHOĎIŤ, POTEM NEŽLI VAN STIPHOUT CHÍR DOBRÝ PRIŇÉSEL. 41 5 | PRIŇÉSEL. A ZĎE TEPRV TENŽ VAN STIIPHOUT VIPRÁVAL VEC CELÚ 42 5 | Pred časem ňekterím, kďiž Van Stiphout z druhím kímsi 43 5 | Že samím riďitelem svojím Vaň Stiphoutem ~REČ A RADDU 44 5 | POMOC PÍTAŤ NEPRESTÁVAL. VAN STIPHOUT MEZITÍM, ČO MÚDRÍHO 45 5 | Varleta, ale i Fattime a Van Stiphoutovi slzi viháňil. 46 6 | urízené. ~Že nahodí Fattima z Van Stiphoutem, juž po vlásky 47 6 | prítomních (na Don Varleta a Van Stiiphouta ukazoval), u 48 8 | nepadla. To sa Fattime, to Vaň Stiphoutovi, to Don Varletovi 49 8 | toto Renait brater skrz Vaň Stiphouta zveďel, nebil 50 8 | mojém ustavičný. – Ti pák (Vaň Stiphouta objal a líbal), 51 8 | a ňé za plat", odpoveďel Van Stiphout. ~Po čase ňekterém, 52 8 | obličaji jak ruža zustala, neb Vaň Stiphout bil kňez. Ale jéj 53 8 | slobodu". – Ništ ňepoveďel Vaň Stiphout, ale ostrozsbúreňejším 54 8 | Ti (ríkal Renait k Van Stiphoutovi) mňa ňeopusťi, 55 9 | To uslišíc René, prosil: Van Stiphouta, abi ta išli; 56 9 | kosťela a na hospodu za Van Stiphoutem pospíchal. ~Pri 57 9 | Pri poledňi seďíce, ríkal Van Stiphout: „Z dnešného viďeňá 58 9 | odehnali. Na čo zasmejíc sa Vaň Stiphout, mlúvil: „A ňemel 59 10| vicházajicími svetski-mi. Dokúď Van Stiphout, René a jejích 60 10| príležitosťách aj dalšéj majsterkina, Vaň Stiphout pak, Renait z vudcovú 61 10| plač sa pusťila Mezitím aj Vaň Stiphout prišel, který počestnosť 62 10| ten čas nemala a kďiž ju Vaň Stipnout pozbud'uvaťi neprestával, 63 10| Zákonník jsi ti (obrätíc sa k Vaň Stiphioutovi, mluvíla), 64 10| sporními zas mokli slzami. Vaň Stiphout pák k ňéj mlúvil: ~„ 65 10| Jestli tak", mlúvil Vaň Stiphout, „jestli ťi jen 66 10| dosvedčovala. Ďalšej pak ríkal Van Stiphout: ~„A macocha tvá", 67 10| macocha", mlúvila ona, kďiž Vaň Stiphout prestal, „techdi 68 11| exercitia! Čo uslišavše Vaň Stiphout, kázal je hňedki 69 11| dolu jích sprovaďila. – Vaň Stiphout jéj 'hňedki dar 70 11| prihoďilo, že mníška, kterú Vaň Stiphout a macoche a o zasnúbencovi 71 12| NEPORIADKOV~Príjdúce na hospodu Vaň Stiiphout z Renaitem, kďiž 72 12| k večeri prisedli, ríkal Van Stiphout: „Dnes jsme mnoho 73 12| Dokončil jsi," mlúvil Van Stiphout, „jsíce počnútú 74 13| ho postavím?!" ~Nedaleko Vaň Stiphouta a Renéa stál ňekdo 75 13| tehož kúta a išel ven. – Vaň Stiphoot z Renéem tam strvávali 76 13| porciunkulu." ~Neodporuval Vaň Stiphout, šli a ovšem, že 77 13| reč odpítajíc, odejšel i s Van Stip-houtem. Van Stiphout 78 13| odejšel i s Van Stip-houtem. Van Stiphout mu hnedki venku 79 13| prečo sa vibrali. Poveďel Vaň Stiphout kraj, s kterího, 80 13| nežil volal ho k sebe i z Vaň Stip-houtem; vejšli techdi. 81 13| spísal. A pre tú príčinu Vaň Stiphout sa u neho dlžšéj 82 15| vpusťime." „Tak," odpove-ďel Vaň Stiphout, ,,ale což to za 83 15| najhrubšéj hřmeno a René z Van Stiphoutem juž smál, juž 84 15| míťi dokonalosťi", mluvil Van Stiphout „Musejú ponjprv 85 15| spokojními biťi. Ale toto Van Stiphout z Renéem ništ ňedbal, 86 15| on viprával, dosť skoro Van Stiphout z Renéem skusil, 87 16| prijímáňí temuto požehnalo. – Van Stiphouta, Renaita a tovariša 88 16| Ale což ti (pítal sa Van Stiphout) znamenali, jenž 89 16| dávno melo bíťi", odpovedal Van Stiphout, „a dávno bi bilo 90 16| biskupstvá dávajú, ale aj (mluvil Van Stiphout) všaďe, povedám, 91 16| biťi." ~Po temto sa počal Van Stiphout, René a tovariš 92 17| RENÉ, VAN STIPHOUT A TOVARIŠ CESTY 93 17| sa odebrali a dalšéj išli Van Stiphout, René a tovariš 94 17| jím, kďiž príjdú, odevzdá. Van Stiphout a Renait jsú sa 95 17| spolulítosť nad ňú meli. Van Stiphout ríkal k tovarišovi 96 17| jsi sebe zmislil", ríkal Van Stiphout, „mnoho mlúvíš, 97 18| Zestrašil sa nato René aj Van Stiphout, ale aňi tovariš 98 18| prestalo tovarišovi cesti a aj Van Stiphoutovi z Renéem srdce 99 18| pak sa sipali do domu, ale Van Stiphout, René a tovariš 100 18| vinecha-né a ješťe predňejšé Van Stiphoutovi, Renéovi a tovarišovi 101 18| musilo vždi v sklenici pred Van Stiphoutem, Renéem a to-varišem 102 18| prvný tovariš cesti, druhý Van Stiphout, treťí René z mladú 103 18| obecňe nový nastaven", mlúvil Van Stiphout. „Ňech bi jsťe 104 19| prináleží?" mlúvil a tázal sa Van Stiphout. ~„K mnohím v osaďe 105 19| nablíze stavajú", tázal sa zas Van Stiphout. ~„To má biťi", 106 19| Takové kosťeli", mlúvil Van Stiphout, „pozadvíraťi a 107 19| čo činíš, bratre", mlúvil Van Stiphout, „kďiž ta k ňemocním 108 19| ti jsíce svedomý (mlúvil Van Stiphout) skojiťi, spoko-jiťi 109 19| svetnice vkročil. Začuduval sa Van Stiphout, čo bi takový tam 110 19| ponevaďž ňeomílňe znal tenž Van Stiplhout, že jsú predce 111 19| ho-lími lekármi slujú", reknúl Van Stiphout. – Potem pak pozo-ruvali, 112 19| René, tovariš cesti a Van Stiphout sebe jaziki hrízi 113 19| zajisťe lekárstvý", mlúvil Van Stiphout ,,a zcela po-dobné 114 19| lekáruv úraďe reč držali a Vaň Stiphout jsíce mlúvil: ~„ 115 19| všelikích vecách (mlúvil zas Van Stiphout) ríkávám: Lepšé 116 19| radďili." ~„Ale (obratíc sa k Van Stiphoutovi, mlúvil tovariš 117 19| musili." – Na toto ríkal Van Stiphout: ~„Kďiž", praví, ,, 118 19| bilo, kanoni." ~Dokončil Van Stiphout a ponevaďž sa na 119 19| ponáhlil, kďi bi ho bil Van Stiphout z tovarišem cesti 120 19| Zasmál sa mu tovariš cesti a Van Stiphout, ano, aj René. 121 20| mocní.“ ~„Práve,;` mlúvil Van Stiphout, „spúsob tento 122 21| RENÉ, VAN STIPHOUT A TOVARIš CESTY 123 21| všecci prítomní vkraču jících Van Stiphouta, Renéa a tovariša 124 21| múžeme skúsiťi“, mlúvil Van Stiphout, „ale ňé hňed-ki 125 21| kázeň chistaťi. ~Ale jako Van Stiphout, René a tovariš 126 21| tím pak vícéj ješťe, kďiž Van Stiphouta, Renéa a tovariša 127 21| večeri povolá-vala spolu aj z Van Stiphoutem, Renéem a tovarišem 128 21| dcéri a mimo tehož Renéa, Van Stiphouta a tovariša cesti 129 21| vislovenstvím sina svého. Van Stiphout pak, který aj predtím 130 21| své bedleňí. S tím sa k Van Stiphoutovi obráťíc, ríkal: „ 131 22| René pak, tovariš cesti a Van Stiphout, jako pred tím 132 22| Kďiž konec biťi badali Van Stiphout, René a tovariš 133 22| jích ňé slovmi toliko, než Van Stiphout viťáhnúc míšek 134 22| dobro-ďení poďekujíc, ale aňi Van Stiphout, Renait a tovariš 135 22| Mojžiš ňazacházil. ~Na cesťe Van Stiphout mlúvil: „Interesi 136 23| Tovariš cesti najprv Van Stiphoutovi a Renéovi prespolním 137 23| bedlive zejšli a tenkrát Van Stiphouta, Renéa a tovariša 138 23| príležitosť nad-hoďila a poneváďž Van Stiphout tri knižečki na 139 23| sebe obsahuvala, že sa tenž Van Stiphout s poďivením zvedal,