Part

  1 1 |             posledný jest, to né pre svú, než pre našu trpí vinnu. ~- - -~
  2 2 |           skrz 1ehoto hledali žádost svú obsáhnúť) a mimo prosbi
  3 2 |             odtúď pocházejícé ďeseňí svú rozumu pochopitedlnosť ujmúlo,
  4 2 |             a abi vči1 aspon kvileňí svú malo skrovnosť, prosil: „
  5 2 |            život stará, slúnce dennú svú cestu odbavíc, do mora sa
  6 2 |      opatrováňí poručil. Trha1 bradu svú pre bázeň a hrúzu pre hňev
  7 2 |              musil, či ňé ju vlastnú svú ruku v tem okamžeňí na druhý
  8 2 |             predce i chotár položil. Svú mal raddu a ňé smeIosť,
  9 3 |             uťíchli, hňev a prutkosť svú zložili, neb čo k najmizerňejšéj
 10 3 |     ňevislbozuje, ňež životem žadosť svú vipláca tím, kterích jsú
 11 3 |           mať žádosť. Jakbi ale vúlu svú premeňil, tuze sa zavazoval
 12 3 |        premeňil, tuze sa zavazoval o svú peč celiho života jeho vichováňí,
 13 3 |            običajné pre vetšú jeho a svú bezpečnosť oblékel, čo i
 14 3 |            pak Arabšťe ješťe v cesťe svú poníženosťú, poslušenstvim
 15 3 |            sem tam sa obracá a cestu svú križí, čo, kterí jeho znajú,
 16 3 |            opuchlina a noha straťenú svú čerstvsť obdržala. Čudný
 17 3 |         prihodním časem prehlédnúl a svú povinnosť ze sinem Arabšťa
 18 3 |              očekával. Ale prám z tú svú dokonálosťú, z kterú vislobozeňí
 19 4 |           čas, v který Muhammed víru svú zbrojem rozsíval, tímsamím
 20 4 |            ťeškú uhlídala biťi prácu svú, bárs jak pochibné v źádostlivém
 21 4 |          ňemajíc, ňeprišli. Leňivosť svú jedňi peňízmi, jedňi kožú
 22 4 |             jak pravda jest, že víru svú mečem a kijem múžu vihlašavaťi,
 23 4 |            bil smrť skrz žalobu túto svú (čo kdo uverí?) nalézal,
 24 4 |          všeho. dusila mezitím ňemoc svú a smútek vňitrný násilnú
 25 4 |         toliko rozďílem, že Hercules svú naposledi ohňem skinožil,
 26 4 |             žalem pre straťenú všeck svú náďej k obdržení takího,
 27 4 |   blahoslavenstvý. Dlho on juž panňe svú chcel psotu viložiťi, ale
 28 4 |             znameňí ohlašoval žádosť svú, ale sa ju panna ňeviďela
 29 4 |            Ňesmel, aňi ňemóhel prácu svú zaujmúťi, ranu léčiťi, odkúď,
 30 4 |           ňeuzdraví, ale radňéj bídu svú rozhojňí. taťík ništméňej,
 31 4 |          jeho za ňehaňeblivú smelosť svú, jak móhla najostrejšéj,
 32 4 |        pomúže. Ale ňech tak, prosím, svú pečlivosť ríďí, bich ja
 33 4 |      zachovávajú: Ponajprv, kdo ženu svú odlučuje, musí jéj viplaťiť
 34 4 |           príčini, kďiž viďela ňemoc svú vizraďenú biťi. Za púvodňíka
 35 4 |            duša ňikdi ňeňi spokojná, svú ustavičňe koná povinnosť
 36 4 |              ňechodila, že túžlivosť svú víc ňekrila, ňeostríhala,
 37 4 |              vinaučováňí) své místo, svú má počestnost. ~Že bili
 38 4 |              a i prisilený ňištmeňéj svú konal bedlive povinnost,
 39 4 |            stojících pítal, či ona z svú šumnosťú ňezaslúžila i od
 40 4 |              za prvňú a najucťivejšú svú manželku korunovaná biťi,
 41 4 |           potrebu, viplňil zajednanú svú službu. Dajme, čo jsme prislíbili,
 42 4 |          která i najobhlídňejšího na svú stranu múže pritáhnúť i
 43 4 |       bezpečňe dovécťi.“ Končila reč svú, ale z koncem reči ovráťíc
 44 4 |    prehlídajíc. ~Ništ Renait ze smťú svú, kterú včil najprv slišal (
 45 4 |            žádal umríťi. A ovšem, že svú v temto bedlivosť vťipňe
 46 5 |               jak sa viďeli, vejšli, svú kďiž zpredku nakrátce učinili
 47 5 |        kričíc, že prv i skrz vlastňú svú ruku vusí zahinúť, nežli
 48 5 |            zkrehlá, ješťe údi ňejakú svú hibkosť chovali. Bez meškáňí
 49 5 |       odehnať móhla. ~A kterák prácu svú naríďila, čokoliv a jakkoliv
 50 5 |         ništméň ňé mnoho, pre obecnú svú strídmosť nakladajú. – Potem
 51 5 |             ňé tak lúpili obec, a to svú jsíce stranu, bi skrovný
 52 5 |           TAK BIL AJ ÚPRIMNÝ, SPOJIL SVÚ Z JEHO VÚLÚ, PORUČIL SA
 53 5 |             Don Valeta, bi nad smrťú svú ňeželil, áno, raďséj ťešil
 54 6 |              odtúď, ,ale kďéb' cestu svú mal naprávať, ňeveďíc, neb
 55 6 |             prihnan jest z karavellú svú na místo, kďe oňechdi zlámaňí
 56 6 |       šeďivosťi hotovího pod ochranu svú prijali, na Boha aspoň samího,
 57 6 |            chcela, temuto obzvlaštňe svú slobodu a své s euzími zmlúváňí
 58 6 |            bil podstúpil, z múdrosťú svú sprošťený, dcéru mophtiho
 59 7 |       všeckích, bár potem ňeučelosťú svú, bár f alešnú jejích svátosťú
 60 7 |               tak znal Hadixu, dcéru svú a Renaita zpísať, jak bi
 61 7 |              do hrobu nesú, poslednú svú službu preukázali) ťisli
 62 7 |       chťejíc pohreb jéj prítomnosťú svú téz počesťiťi a podlé bašsi
 63 7 |         katovi znamení, bi jen prácu svú dokonal. A bil juž on aj
 64 7 |     pripravil, jestli bi predce paňú svú chcel vislichnúť mophti.
 65 7 |            praví, zločinec tento pre svú u svojích slávu lepšé, ništ
 66 7 |              opravďive banuje všecku svú ňerozváženosť, svú slepotu,
 67 7 |            všecku svú ňerozváženosť, svú slepotu, svú dobrovotnú
 68 7 |          ňerozváženosť, svú slepotu, svú dobrovotnú ňepomislitedlniosť.
 69 7 |          buďe, že i rozkošná má pani svú v konaní takém částku má
 70 7 |          Hadixa zajisťe opovážlivosť svú ňevijevila. Tím pák veťší
 71 7 |              z ponáihlaňím ňemtavosť svú chťejic prevíšiť a čo spravedlive
 72 7 |               stával, chvílámi hlavu svú tlčie, jak bi ro-zuim do
 73 7 |             dotíče, ten mal nevďačnú svú částku. Prisi-len jest ponajprv
 74 7 |               Hadixa pák mezitím vec svú z najpečlivejšú, jak jen
 75 7 |    bezpečnejšej i počestňejšéj cestu svú budú konať. A zďe jéj počal
 76 7 |            juž počal oad prchlivosťú svú. Ona pák reč svoju konala:  „
 77 7 |          ňemúže. Odtúď viložil misel svú a ikterák dlho od mophttho
 78 8 |          bremená a k tíim aj zrozenú svú možnosť, svú v stvoření
 79 8 |              aj zrozenú svú možnosť, svú v stvoření svém dostatú
 80 9 |          obvzláštnú, vibranú, budúcu svú reč zjevujíc. ~Proti nemu
 81 9 |        viplňila. – Florentia predala svú nadhernosť, predala horedr-žanosť,
 82 10|            sveta vistúpiťi a laliovú svú čistotu poprzňiťi, kďiž
 83 10|             tá, která jích privédla, svú spredku re-holnickú poklonu
 84 10|             čo jsem včil vi-právala, svú lež múzu poznaťi. Jinši
 85 10|             prišel, který počestnosť svú jéj učiníc a, srdečnú jakúsi
 86 10|            musím, to sám Búh viďí." ~Svú takto prihodu  a svúj  
 87 10|             aj seba že zúfan-livosťi svú rukú ňezmárnil a tak i časný
 88 11|             Nemúžú sa techdi biskupi svú mocú rovno do porád-kuv
 89 12|            náhlosťú ňekolikrátt tvár svú lidu uká-zaťi, z náhlosťú
 90 12|              biskupi oči odevreťi na svú rovno od Boha skracuj ícú
 91 12|       nejakej rehole pápežem a i ten svú víjmúl a všemi svobodámi
 92 12|           hlásili a v kterích ipotem svú cirkev vlastnú mocú ríďili. ~
 93 13|         vedie običaja svého prudkosť svú počnuli lituvaťi a Renéa
 94 13|            za lásku a za ňerozváženú svú reč odpítajíc, odejšel i
 95 13|              slib nezachovávajú. Reč svú s probabiliorisma preukazuval
 96 13|        običaje kraju, do ňehož cestu svú ríďili, znal a který zadnej
 97 15|              raddu držali, kam cestu svú predne riďiťi budú? Tovariš
 98 15|              ani nemal, v kterích bi svú pôrod a svú reč zachovával.
 99 15|             v kterích bi svú pôrod a svú reč zachovával. Mi jsme
100 15|          lechkejších. Slováci pák aj svú rečú písané v tak malej
101 15|             sa takto všecek mal. ~Tú svú prácu skladatel najprv k
102 15|               vladáruv skladatela na svú stranku rozličními dúvodmi
103 16|     haneblivejšého bili sve-domá, na svú sa rozpamatujíc ňevrážnosť,
104 16| najríchlejšéj zapráhnuťi a opusťivše svú fáru, ňech bežá, čo zaskočiťi
105 16|              lidé jsú též aj oni) na svú stránku ňeprevráťil, ňepritáhnúl. ~
106 16| najríchlejšéj zapráhnuťi a opusťivše svú fáru, ňech bežá, čo zaskočiťi
107 16|              lidé jsú též aj oni) na svú stránku ňeprevráťil, ňepritáhnúl. ~
108 16|             ošemetnosť a podlizuváňí svú nalézá vzáctnosť. Ano, jakokoliv
109 18|             NA SVADBE~A popoledňajšú svú cestu jsíce vesele konali,
110 18|       spúsobem jích prosíl, abi bili svú cestú pusťení, chválil,
111 18|           prstem ukázal a kďiž tento svú choť za ruku chiťil, tenkrát
112 18|          večeri farár bil prítomen a svú prí-tomnosťú jak hosťinu,
113 19|        kosťela nadobilosť a oprava. ~Svú tam vikonajíc pobožnosť,
114 19|             abi jen aj druhí podlžnú svú pomoc spojili, druhích tiíh,
115 19|           sebe posve-cili a hojňe ho svú potrebú zaopatrili, i čo
116 19|             zlé, buďto pre ňeporádnú svú velkosť (na spra-vedlivú
117 19|         žádná mzda ňeni, s kteréj bi svú chóvu a oďev bral, ja pak,
118 19|             O líku sedláka: ~Zimnicu svú sedlák skrz pivo, pálené ~
119 19|        širáka. Tento techdi na hlavu svú postavíc, odcházila. Čo
120 19|            svetu hrube škodliví skrz svú v svéj povinnosťi neb ňeumelosť
121 19|              že nebili mírni, že zlú svú chuť nasleduvali, že jedli
122 19|         poručen, nech znajú náležťté svú, kterák od nich natzívaná
123 19|         hlave nosá, jestli ništmeňéj svú praxim ňečinili, to, čo
124 19|          Pokuta táto, že totižto pre svú hnilobu bedlivím a obecné
125 20|        žádajú, ponevádž kdo meňéj za svú prácu pitá, ten svú prácu
126 20|         meňéj za svú prácu pitá, ten svú prácu meňéj náležitú uznává.
127 20|             juž z kuchárem zahradník svú bedlivosť a umelosť ďelí.
128 20|             ňech škrábe, kolik chce, svú hlavu, že mu snaď ja-hodi, 
129 20|            stro-muv bilo sipané, abi svú kisnúcú palčivosťú ratolesťi
130 20|          ňenechávajú na mísťe. Ňejsú svú hroznovú úrodu spokojení,
131 20|         Jestli bi páni žádne role na svú stranu ňedržali, na svú
132 20|              svú stranu ňedržali, na svú stranu zrábaťi ňedali, než
133 20|           spomneno jest. – Zrídka on svú lichvu na pánskej roli uďerí. ~
134 20|          rečený sedlák dosť lechko o svú najlepšú strovu, pri kteréj
135 21|             kďiž sa lid poscházil na svú pobožnosť, aj oni vejšli
136 23|             Ale dosťi skoro premeňil svú misel a ze skutku poznal,
137 23|         slibu ňezachovaňí, Peter lež svú aj prí-sahú potvrzil, Krista