Part

  1 1 |           rozumu jejich hreším, vtedi má ňech ma u ňích ponajprv
  2 2 |         clovek odhoďenéjší jest, aneb má biti od hovád ňemúdrích?
  3 2 |               chráňí a musí sa. Misto má nad ňimi onono obcú obdarované
  4 2 |            zbehlí zástup, čo aneb kďe má prenasledovaťi, strašil
  5 2 |               slušnéj, tím veťšú ňech má Van Stiphout i v odplaťe
  6 3 |            pre podobnosť, kterú velkú má z koňem, nazívaná bívá morský
  7 3 |            ňemích. V behu tú chitrost má, že kďiž uťeká, žáden jeho
  8 3 |               neb na chrbťe tak tvrdú má kožu, že paloš jakkolik
  9 3 |            které vežámi jsú ozdobené, má šest ťisíc osem sto a v
 10 3 |             masť ploďícími, zdelováňí má lampa, odtúdž do ňéj, kolik
 11 4 |              činu vinášala, jak tvrdú má v ňem skalu lámaťi. Ale
 12 4 |            počáteknalézám. – O, perla má nejdrakšá (rozpomenutý potem
 13 4 |            budúci múj stav viďela? O, má – v kteréj sveta částce
 14 4 |             ňeresť a jakovú ošklivosť má v sebe zrozenú. Pítala sa
 15 4 |              že jak opravďivú a múdrú má ke mňe lásku, takli, pravím,
 16 4 |             od kteréj vúle mé šťesťí, má bezpečnosť, mé z úzkosťí
 17 4 |        učiňena jsi - ti, pravím, paňí má, čím bijs‘ lépej spomóhla
 18 4 |               tím, ku kterímu ostrosť má proti tebe a najvetšímu
 19 4 |               ja rozprávané bilo. „O, má (mlúvil mezi pohláďaňím
 20 4 |           zvadnútích jéj líc), o, krv má, kvítek múj! - O jedna -
 21 4 |              náhle krása tvá! - dcéra má, rozkoš má, mé od všech
 22 4 |               tvá! - dcéra má, rozkoš má, mé od všech sveta veťšé
 23 4 |          voluv, kterák který dostatek má a obetujú neb Bohu samímu
 24 4 |             pohlédl, čo čiňí a jak sa má. Kterího viďíc Renait, poveďel: „
 25 4 |         začali, k temu pak, že i rada má... ~A o druhém temto prezveďel
 26 4 |                 Uviďíš, že každé rado má a líbi. ~Svoju tigra prutkosť,
 27 4 |              mnohém obkímáňí, ~Čemu i má veriť každá zdravá hlava. ~
 28 4 |            manželku Proroku vašému; a má vúla jest, bi každý muž
 29 4 |           mislíc, že vtedi a zatúď sa má železo kuvaťi, zakúď rozpálené
 30 4 |           praví, „toto tak jest a tak má biť, keho mi velký kňez,
 31 4 |              čo dobrovolňe a slobodňe má biť vivoleňé, má biť zajisťestav
 32 4 |             slobodňe má biť vivoleňé, má biť zajisťestav tento jak
 33 4 |              ťeškích príčin.“ ~Pravdu má v reči téjto mophti. Jisťe,
 34 4 |            osób slobodňe a dobrovolňe má biť vivolen. ňepotreba tu
 35 4 |          učili, kemu radňéj seba daťi má, ale kďiž ho ve vúli a náklonnosťi
 36 4 |                 Že obec najsobodňejšé má manželstvý, zdá sa. ~Políbajíc
 37 4 |           vinaučováňí) své místo, svú má počestnost. ~Že bili volakedi
 38 4 |                že krv jejich zbitečnú má v sebe vodu. Juž takémuto
 39 4 |        kterích oznámeňí ja tebe dcéra má ďekujem, teba chválím) aj
 40 4 |               okolostojičniosťi, ňech má, čo pítaš. Pujďe z prvňú
 41 4 |               pravdu zjeviťi a jestli má, ano, i tvoja tebe česť
 42 4 |             pravím, jsem móhla? Náďej má v dím jest obrácená, očekávaňí
 43 4 |             mlúvila, viďíc, že všecká má múdrosť, všecka bedlivosť
 44 4 |           jemu ve všem a vždy uveril. Má tú vímluvnosť, tú vťipu
 45 4 |              rozkošná, líbezná! –– O, má! –– Ale které toto tak zázračné,
 46 4 |               toťižto múžem dúfať, že má zustaňeš, bárs bijs´ teho
 47 4 |               tích okolostojičnosťách má mala biť starosť, bich ťa
 48 4 |               nad sebú, kterú jeďinkú má, zlitoval i dúvadiť a príčini
 49 4 |            doháňa a naléznú, príhoda  má horšá ňebuďe, ja včil jest,
 50 4 |           znamenal, kterák koňec svúj má obsáhnúťi, jakžto: jestli
 51 5 |             vúla se mnú jíťi, ničemná má žádosť a náďej teba jakživo
 52 5 |        pilnosťú to móhla oznámiť, kďe má z prichistanú na každú hoďinu
 53 5 |         odbavujú, manželovími penízmi má biť zaoďená. Jestli čo na
 54 5 |              temu odkazuje, že milosť má jednu ze svojích za manželku
 55 5 |            juž plný žén svojích počet má, že víc mať nechce, ňektrú
 56 5 |        skutečňe míňí, bárs techdi rád má, bárs ňé ťisnutú sebe osobu,
 57 5 |               svém jest mocný, jestli má poddanícih seba verne milujících
 58 5 |            uložil, ale ani, že sestru má, vijeviť ňikdi sa neopovažoval.
 59 6 |            litosťivá, o, panna a pani má! ~Pomúž mi, jak z tvého
 60 6 |          tolik rokoma, kolik ti, pani má, v tvém veku počtuješ a
 61 6 |           pochibi, abi jestli kterímu má biť, mužovi radnej jaik
 62 6 |           buďe dokon-čeno, čo sa s ňu má činiť. Prijal jsem službu
 63 6 |         službu tím vďačnej, čím tichá má voda víc rehi podmíjala
 64 6 |               priňesen. Mezitím, pani má, ňemisli zle o mne, aňiž
 65 6 |             tíchío jedno ti jsi, pani má, druhé pák nešťastný Ibralhlm
 66 6 |            Což jsem mal činiť? Blížna má prítelikiňa bila, čas pák
 67 6 |              neb o to ma predce misel má múdre napomenula, bich keď
 68 7 |               a ženský lid, kterák sa má, nadevšecko z protivného
 69 7 |            slovo toto i blázna smisel má a tob sa víc svedčilo na
 70 7 |         púverči-vosťi príkladi i doma má. ~Z postavačuv tíchto bil
 71 7 |          ríkal dalšéj dervišlár, ,,čo má povinnosť jest, ja v sne
 72 7 |            Ňedomňívaj pák sa, že toto má jest vúla, ňé. Z visokosťi
 73 7 |           zázrak a samího Boha skutek má biť pokladano. – Odpúšťam
 74 7 | najdrobňejšího písku spojená, jenž tú má vlastnosť a zrozenosť, že
 75 7 |           zveďeno buďe, že i rozkošná má pani svú v konaní takém
 76 7 |             svú v konaní takém částku má a vtedi mrcha zle pochopu-jících
 77 7 |           svoju, jak vzáctný a slávny má zustať po krátkem časi v
 78 7 |                čo mluviť, čo a kterák má činiť naučil, čo potrebné
 79 7 |               jestli prehreší? Tu juž má místo znamená degradatia
 80 7 |              jak mlúviť, čo a kterák .má činiť, naočil .a po nočném
 81 7 |         jestli to plnej skutki žádaš. Má techdi musí biť starosť,
 82 7 |           biťi človeku, kďe svích juž má všech prítelirv a pri-buzních,
 83 8 |               chovanec, ale opravďivá má krv, spravodlivý múj sinú,
 84 8 |          oibejmúc: „Ti techďi, rozkoš má, vždicki zelená, ustavične
 85 8 |               mlú-vila), bich, jestli má vúla jest, jestld sa mi
 86 8 |         ostrejšej, asnaď aj on nejaké má znamení, z kterého aj ti
 87 8 |         pozatím dosť viznáim, kďiž si má najpohodlnejšiu túto cestu
 88 8 |             rozd'elili mírú. Manželka má (najveťší a najdrakší ňeomílňe
 89 9 |     nasledujici: „Poď, techdi, sestra má zlíbana, poď, buďeš korunovaná! –
 90 9 |               pozlácená, jako slúnce, má príbuzná, má prítelkiňa,
 91 9 |             jako slúnce, má príbuzná, má prítelkiňa, vihazujícá sa,
 92 9 |               vzdíchám: Mladoženni-ca má, rozkoš má, holubica má,
 93 9 |              Mladoženni-ca má, rozkoš má, holubica má, polož ma jako
 94 9 |               má, rozkoš má, holubica má, polož ma jako pečeď na
 95 10|               u pekelnich muríňuv své má hnízdo. A tento v okamžeňí,
 96 10|            Ach, tolikrát mi", praví, „má ňešťestná príhoda v misel
 97 10|            mstitel zlostí jest! – Krv má buďe naproti tebe volaťi
 98 10|             nezaslúžil, takli ale, že má jisťe očekávaťi ťisíckrát
 99 10|           jsem, ješťe žije." ~„Techdi má macocha", mlúvila ona, kďiž
100 10|             Stiphout prestal, „techdi má macocha také mníšku učinená
101 11|         Žebráku sa sníva, ~        Že má Kraesa statkit ~Ale ráno
102 11|           rehocú. A jako sa libí táto má práca? Ja celé roki o také
103 12|               kosťela a bivá poťešen. Má ňekdo sebe milú, ale do
104 12|               prehrešá, tenkrát asnaď má biťi vždicki do Rímu že
105 13|             europaejskími hodně místo má a s kterého včil velké a
106 14|           počátek a své jméno s trnuv má. Bilo mesto toto ješťe za
107 14|            užívaťi. Prečo? Nebo i tam má sám zdílu na své potrebi
108 15|           naučíc. – Rovnú pravda váhm má í to, 'kterí, kolikí králi
109 15|            skrz jména ti slovácky lid má biťi rozumen, otázka ništmeňéj
110 15|         vďačňe od mnohích prijatí." ~„Má tu techdi místo šťedrosť
111 15|        hosťinstvý?"  tázal sa René. ~„Má", odpovedal on, „a jsíce
112 16|              svatími vecámi své časté má zaneprázdňeňí, najskoršéj
113 17|             vikríkla: „Jaj, beda mňe, má hríšná hlava! Kaša mi prismudla
114 17|           učená biťi móhla, kterák sa má s reholníckími žebrákmi
115 19|             sa zas Van Stiphout. ~„To má biťi", odpovedal on, „modlenica
116 19|               neb otázaný, kolik osad má ve fáre. „Ďevaťenácť", praví, „
117 19|          Podobňe sa veci z reholníkmi má. I tito, biť bi jích dvakrát
118 19|            jak čo múžem jeďiňe? Kolik má jeďinkího samího vláda dopúšťá,
119 19|               pohlédnúl, jakú stolicu má, sa tázal a k zastretímu
120 19|                to ňé lekárovi vždicki má biťi za hrích pokladano,
121 19|               málo bívalo, lekárum sa má pripísaťi zďílu ňevúli,
122 19|               pánum, jak mlúvil jsem, má biťi pričítaná. ~Lidskím
123 20|            teho prv chiťil, čo posléd má biťi zahrízané, nasledovňe
124 20|           anebž sklenné domi ňech tak má sporádané, abi kďiž venku
125 20|               ze žén. A jinších jsíce má paňi, jinších pán, jinších
126 20|    podráž-ďenéj skrz staré roki tvári má své beháňí. A táto ponajprv
127 20|            krási straťili paňé. Dojka má na pomoc pestúnku, která
128 20|             jen vašamilosť, kterím sa má vikaťi a kterím tikaťi jeďiňe.“ ~„
129 20|        zabehnúťi. A nad takovím, kdož má dokonalé samotné pánstvý,
130 21|               jedno sa melo posavád a má sa pozatím vždicki pred
131 23|          svetskí, čo hrích a čo čnosť má biťi i u nás. Ničemňe zajisťe
132 23|              zňútra plechem a železem má obité k bezpeňejšímu svého
133 23|             sa druhého: „Které pravdi má – každý – katolícky – kresťan –
134 23|          katolícke – učeňí – pravdí – má – ješťe – každý – veďeťi