Part

 1 2 |            který tam bil René a Van Stiphout, dňa, ale i nasledujícú
 2 2 |            svúj ukazoval. Jináč Van Stiphout misliI, v jinšém on bil
 3 2 |      oslepiťi umela. ~Kďiž toto Van Stiphout bedlive rozvažuje, kďiž
 4 2 |           múj, Don VarIet! A ti Van Stiphout i nad Don Varleta mého!
 5 2 |      slušnéj, tím veťšú ňech má Van Stiphout i v odplaťe zaslúženéj stránku!" ~
 6 2 |           ale prám to mlúvil aj Van Stiphout. Ani od jenizara, kterího
 7 2 |          hodnéj vuli, odporoval Van Stiphout, jak móhel a musil, juž
 8 3 |        lekárstvý bilo to, které Van Stiphout k hojeňí rani Renaitovéj
 9 3 |          úst vipúštal. Zrozumil Van Stiphout, kďe cíli, veďel, že on
10 3 |           tak, že od príjdúcího Van Stiphout aňi viďený ňebil. ~Mrskaný
11 5 |             vodi nadutú, najšél Van Stiphout ~Ňebila ništmeňéj ješťe
12 5 |            šťesťí slúčižilo, že Van Stiphout pannu naučil, bi sa  ňekrila,
13 5 |           čo jakž budúcé hleďel Van Stiphout z naučovaňím svojím, stalo
14 5 |           zdvihli, ale to že ju Van Stiphout ňevzal, že on radňéj od
15 5 |          VARLET. DARMO HO KOJIL VAN STIPHOUT MNOHONÁSOBNÍMI PROSTRÉDKAMI,
16 5 |             CHOĎIŤ, POTEM NEŽLI VAN STIPHOUT CHÍR DOBRÝ PRIŇÉSEL. A ZĎE
17 5 |            časem ňekterím, kďiž Van Stiphout z druhím kímsi do zeme požehnanej
18 5 |        POMOC PÍTAŤ NEPRESTÁVAL. VAN STIPHOUT MEZITÍM, ČO MÚDRÍHO BILO,
19 8 |             za plat", odpoveďel Van Stiphout. ~Po čase ňekterém, kďiž
20 8 |           jak ruža zustala, neb Vaň Stiphout bil kňez. Ale jéj René chcel
21 8 |      slobodu". – Ništ ňepoveďel Vaň Stiphout, ale ostrozsbúreňejším toliko
22 9 |           poledňi seďíce, ríkal Van Stiphout: „Z dnešného viďeňá jsme
23 9 |     odehnali. Na čo zasmejíc sa Vaň Stiphout, mlúvil: „A ňemel jsi juž
24 10| vicházajicími svetski-mi. Dokúď Van Stiphout, René a jejích po klášteri
25 10|             dalšéj majsterkina, Vaň Stiphout pak, Renait z vudcovú víjšli
26 10|           sa pusťila Mezitím aj Vaň Stiphout prišel, který počestnosť
27 10|      sporními zas mokli slzami. Vaň Stiphout pák k ňéj mlúvil: ~„Neopúšťaj
28 10|             Jestli tak", mlúvil Vaň Stiphout, „jestli ťi jen vedomosť
29 10|  dosvedčovala. Ďalšej pak ríkal Van Stiphout: ~„A macocha tvá", praví, ,,
30 10|               mlúvila ona, kďiž Vaň Stiphout prestal, „techdi má macocha
31 11|         exercitia! Čo uslišavše Vaň Stiphout, kázal je hňedki Renéovi
32 11|         dolu jích sprovaďila. – Vaň Stiphout jéj 'hňedki dar ten zaplatil
33 11|     prihoďilo, že mníška, kterú Vaň Stiphout a macoche a o zasnúbencovi
34 12|          večeri prisedli, ríkal Van Stiphout: „Dnes jsme mnoho viďeli
35 12|           Dokončil jsi," mlúvil Van Stiphout, „jsíce počnútú z velkú
36 13|      porciunkulu." ~Neodporuval Vaň Stiphout, šli a ovšem, že najprv
37 13|          Renéem, kďiž bi ho bil Von Stiphout aj s prosením jejích ňevimlúval,
38 13|            i s Van Stip-houtem. Van Stiphout mu hnedki venku poveďel: „
39 13|             sa vibrali. Poveďel Vaň Stiphout kraj, s kterího, poveďel
40 13|        spísal. A pre tú príčinu Vaň Stiphout sa u neho dlžšéj nechcel
41 15|                Tak," odpove-ďel Vaň Stiphout, ,,ale což to za národ jest
42 15|            dokonalosťi", mluvil Van Stiphout  „Musejú ponjprv jaziki
43 15|       spokojními biťi. Ale toto Van Stiphout z Renéem ništ ňedbal, i
44 15|            viprával, dosť skoro Van Stiphout z Renéem skusil, neb odejduvše
45 16|            Ale což ti (pítal sa Van Stiphout) znamenali, jenž z jednú
46 16|           melo bíťi", odpovedal Van Stiphout, „a dávno bi bilo mnoho
47 16|          dávajú, ale aj (mluvil Van Stiphout) všaďe, povedám, že svetskí
48 16|               Po temto sa počal Van Stiphout, René a tovariš cesti odebíraťi,
49 17|                          RENÉ, VAN  STIPHOUT A TOVARIŠ  CESTY VYSTUPUJÚ
50 17|          odebrali a dalšéj išli Van Stiphout, René a tovariš cesti. Ale
51 17|           kďiž príjdú, odevzdá. Van Stiphout a Renait jsú sa ďivili nad
52 17|        spolulítosť nad ňú meli. Van Stiphout ríkal k tovarišovi cesti: „
53 17|            sebe zmislil", ríkal Van Stiphout, „mnoho mlúvíš, dejžto nakrátce
54 18|       Zestrašil sa nato René aj Van Stiphout, ale aňi tovariš cesti,
55 18|             sipali do domu, ale Van Stiphout, René a tovariš cesti první
56 18|            tovariš cesti, druhý Van Stiphout, treťí René z mladú nevestú
57 18|          nový nastaven", mlúvil Van Stiphout. „Ňech bi jsťe jen", praví, „
58 19|          tancem, na čem kďiž sa Vam Stiphout počal ďiviťi, ríkal tovariš
59 19|               mlúvil a tázal sa Van Stiphout. ~„K mnohím v osaďe téjto
60 19|          stavajú", tázal sa zas Van Stiphout. ~„To má biťi", odpovedal
61 19|         Takové kosťeli", mlúvil Van Stiphout, „pozadvíraťi a od boskích
62 19|          činíš, bratre", mlúvil Van Stiphout, „kďiž ta k ňemocním na
63 19|           jsíce svedomý (mlúvil Van Stiphout) skojiťi, spoko-jiťi múžeš,
64 19|           vkročil. Začuduval sa Van Stiphout, čo bi takový tam chcel,
65 19|          lekármi slujú", reknúl Van Stiphout. – Potem pak pozo-ruvali,
66 19|           René, tovariš cesti a Van Stiphout sebe jaziki hrízi od smíchu
67 19|      zajisťe lekárstvý", mlúvil Van Stiphout ,,a zcela po-dobné temu,
68 19|      lekáruv úraďe reč držali a Vaň Stiphout jsíce mlúvil: ~„Tento liduv
69 19|    všelikích vecách (mlúvil zas Van Stiphout) ríkávám: Lepšé biťi dobrého
70 19|        musili." – Na toto ríkal Van Stiphout: ~„Kďiž", praví, ,,mlúvím,
71 19|              kanoni." ~Dokončil Van Stiphout a ponevaďž sa na čas bilo
72 19|         ponáhlil, kďi bi ho bil Van Stiphout z tovarišem cesti násilňe
73 19|           sa mu tovariš cesti a Van Stiphout, ano, aj René. Ale tento
74 20|                 Práve,;` mlúvil Van Stiphout, „spúsob tento od teba rečený,
75 21|                           RENÉ, VAN STIPHOUT A TOVARIš CESTY NOCĽAŽNIKMI
76 21|         múžeme skúsiťi“, mlúvil Van Stiphout, „ale ňé hňed-ki sa musíme
77 21|             chistaťi. ~Ale jako Van Stiphout, René a tovariš cesti po
78 21|       vislovenstvím sina svého. Van Stiphout pak, který aj predtím ňemlčal
79 22|            pak, tovariš cesti a Van Stiphout, jako pred tím jeďiňe prez
80 22|          Kďiž konec biťi badali Van Stiphout, René a tovariš cesti, víjšli
81 22|           ňé slovmi toliko, než Van Stiphout viťáhnúc míšek aj penízmi.
82 22|   dobro-ďení poďekujíc, ale aňi Van Stiphout, Renait a tovariš cesti
83 22|           ňazacházil. ~Na cesťe Van Stiphout mlúvil: „Interesi bi meli
84 23|           nad-hoďila a poneváďž Van Stiphout tri knižečki na stolíku
85 23|          obsahuvala, že sa tenž Van Stiphout s poďivením zvedal, zdáliž