Part

 1 2 |          krámu jidúc, jinšé čosi zas doňésel, kázala. Poslala ~
 2 2 |         po svéj sloboďe pustení, zas sa v ťemnici železem pevno
 3 3 |         jích vizdvihovalo, odkúď zas z ríchlosťú do hlbokosti
 4 3 |       ďelat buďe, stidnúl zasék, zas pukalo srdce jeho od žálu
 5 3 |          odkud sa pohnúl, ta bil zas zvalený. O víjduťí techdi
 6 4 |          jsú počestnosťi; po ňem zas vojstvo a po vojstvu zbehlá
 7 4 |     ňemóhel biť naprosený, bi sa zas navráťil a ďíval. Odešla
 8 4 |          pésňe konajú. Po tíchto zas jeden z kňezuv vijdúc, neb
 9 4 |  pochopiť múže. Ňikdi naše ruki, zas povídam,  a l p h a q u
10 4 |      ňemilosrdnosťú príhodi, juž zas k ňéj sa navráťic, uťíral
11 4 |   naríkaňí naríkala. Po čase ale zas sa povzdvihnúc:  „Techdi
12 4 |          svojú rozpáril, múže ju zas za sviju prijať a zas odelať
13 4 |         ju zas za sviju prijať a zas odelať až do štvtího krátu,
14 4 |         mnohonásbné jinšé meňeňí zas trpila mophtiho dcéra, čo
15 5 |          ňečo ze zeme zdvihnúl a zas sa hore obráťil. ~Mimo techto
16 5 |        takú položiťi, z kteréjb´ zas pohnuťlí a pvzdvižeňí celého,
17 6 |          že ňé on toliko, buďtož zas móhel, ale ani Fattima u
18 6 |        sa plním počtem po tráve, zas ženu do raddi a súdu zaujmúc.
19 7 |        klamaní. Ale i o to musím zas opomenúť, bi sa žáden nad
20 7 |         obce chránili; za timito zas spev musický, který prvňímu
21 7 |     prvňímu odpovedal a po speve zas zákonníci. Obec žáden porádek
22 7 |      OHNIVÉHO OLOVA, VIŤÁHNÚL JE ZAS BEZ NAJMENŠÉHO KOŽE POPÁLENÍ, –
23 7 |           v horícéj pák ruki své zas bez uškoďeňí umíval a v
24 7 |         poslucháči (obrat'ila sa zas k všem okolo patrícím),
25 7 |         neškodlivé a aj druzí to zas do oka skúsili. – „Táto",
26 7 |     šlapať ulekáreními nohami. A zas šťestlive jak ona tak i
27 7 |        biť zabitá. Pítaj techdi (zas ťa napomínam, ano, juž aj
28 7 |         aj prisilený naň. Zďe mu zas spúsobí viprával, z kterími
29 7 |        nocném jeho viďeňí, které zas múdre bilo pochopené, neb
30 7 |     bohiňu ju pokladali všecci a zas sa ťiskli, predbe-hávali
31 7 |        smelé a viďel, že vlastnú zas rukú mophti obruče jeho
32 7 |          pdkladal. ~Od techto sa zas znovu začali vizvedať, čo
33 7 |        prijmi techdi mzdu túto a zas prosícímu odpusť prehrešení,
34 7 |        to-likrát neb sám jest sa zas navrátil, neb od ňéj na
35 8 |       velký ďiv níšt ňemóhel, ju zas oibejmúc: „Ti techďi, rozkoš
36 8 |          častokrát ma napomínal (zas ona mlú-vila), bich, jestli
37 8 | usmíváňím pristúpila k Renéovi a zas sa jemu osobitne k zemi
38 8 |         odslajíc, nesmel j,si ho zas pítať. Cokolik pák nech
39 8 |         jako ... Nakrátce, chcem zas odejdúť a v mnohích niístách
40 9 |        Don Varletovi, že sa René zas odebí-ral, poneváďž sa do
41 9 |         z biblie vibral, kte-rím zas volám: Mnohé dcéri zhromaždili
42 9 |           Dokúď to trvalo, on sa zas uťíral, zas sebe odkašlá-val,
43 9 |        trvalo, on sa zas uťíral, zas sebe odkašlá-val, oddíchal,
44 9 |       jsme sa na tvéj pro-fessii zas všecci prítomní radostliví
45 9 |           Po kázni najprv dlhoké zas vibubnováňí a vitrubováňí
46 10|         reholnícký život, jednúc zas sa do preklátiho sveta navrácilíi. –
47 10|         slepí hadi a prez oči sa zas kamsi do hlavi z všelikím
48 10|    dalšéj smelé idúc, druhího sa zas pítal, čo bi sa včil bláznili.
49 10|         za potechčeňí obsáhňem?" Zas len horlivé narí-kala; až
50 10|    gazďina v dome bila potrebná, zas se oženil, pojmul sebe pannu;
51 10|         jsem reče-né slibi, ale (zas všeckích nebeštskich za
52 10|        držaná; odtúď pák, v noci zas, dalšéj odeslaná. A tak
53 10|          viprávícéj oči sporními zas mokli slzami. Vaň Stiphout
54 11|      mníšek obsáhnúťi. ~Ale i to zas dobre pre mňa, neb ja ňemlúvím,
55 11|       poneváďž v kosťele slišati zas husle šťemuvaťi, trúbi a
56 11|     litánie. Pod obidvojím tímto zas spev angelsiký bil, zas
57 11|          zas spev angelsiký bil, zas musika rajská, nebeská k
58 12|    náchilnost'ám. – Nech o temto zas osobitne jedenkaž-dý z vlastného
59 13|       neb k rohu stola posedňe a zas sa vespolek zmlúvajú. Jestli
60 13|     ospravedlňuval, ale z rovním zas vťipem, rovnú múdrosťú nadevšecko,
61 13|       mlúvil on a chiťivše Renéa zas z láskavej prízne za ruku: „
62 15|      jest to, vikázal", ríkal on zas. „Ja maličký tento príklad (
63 15|       sbíráváme a pre tu príčinu zas ňemajú biťi všecki knihi
64 15|     spravdú Slováci, abi jsme sa zas k ním navráťili. ~Bich ništ
65 16|          mocťi vibíraťi", reknúl zas tovariš cesti. ~„To dávno
66 16|          techdi čas mezi osožním zas zmlúváním strávíc, dali
67 17|             Poručeno Pánu Bohu", zas ona odpoveďela, „i tak jsem
68 17|          v klášteri povíte", ona zas mlúvila, „však bi jsťe to
69 18|    povstáňí ješťe (dle tamejšího zas običaje) prvný tovariš cesti,
70 19|       nablíze stavajú", tázal sa zas Van Stiphout. ~„To má biťi",
71 19|        on k ňemocnému pristúpil, zas žilu (ale z meškanlivú juž
72 19|  obidvúch jsíce ramenách chital, zas jazik kázal viplaziťi a
73 19|         všelikích vecách (mlúvil zas Van Stiphout) ríkávám: Lepšé
74 19|     konci ďe-dini. Vézel sedlák (zas ze sedlákem bila vec) v
75 19|       klbi oheň sipali. Po temto zas vistúpil hore na vúz a juž
76 20|       misi, taníri z hollandskéj zas roboti a tážme sa odkúď
77 20|         jádra chťe-jíc   veďeťi, zas sa tázal: „A s tím nevolím“,
78 21|  oddichal. Po ňejakém odpočinuťí zas premlúvil: „Ňeďivťe sa“,
79 22|         však vi máťe, Mojžiško, (zas jeden premlúvil) odkúď pánstvý
80 23|        ďíťa“, ríkal on. – „Tak, (zas ono mlúvilo) a keď kuďe
81 23|    ponajprv...“ – Jináč, jináč,“ zas kaplán volal, „po-zoruj
82 23|    privázané, nebo bi tak s neho zas najvetší ka-techizmus virostnúl,