Part

 1 2 |             domuv povolaní vstupovali, ano, i do dvuru samího bašši
 2 2 |                tripolitánskích ňebila, ano, radňej každý za najjisťejšé
 3 2 |           ňemím bíťi čo prospechuvalo, ano, radňéj vícéj a vícéj potvrzoval
 4 2 |        trasícím jazikem odpovídala, že ano, otevrel na prsáeh rúcho
 5 2 |          zvalený, neb jemu obzvlášťňe, ano, samému Fattimi a dvúru
 6 2 |             bez všeho sebe poďekováňí, ano, bez všeho oznámeňí ríchle
 7 3 |               poveďel, Renaita šťesťí, ano, také, kterího dúfaťi mnohomeňéj
 8 3 |            bohatý jest, suďící, druhý, ano, i treťiikrát tolko bili
 9 3 |                Aegipta bili vistúpili, ano, tam sa juž viďeli, kďe
10 3 |            aegipští, kterí tak osožnú, ano, tak potrebnú lidskímu pokoleňú
11 3 |          ňema1ú slavnosťú: Celý Cahir, ano, i oddálené mestá a ďeďini
12 4 |              že setvi slovo odpovídal, ano, merkujíc uloženú k povinnosťi
13 4 |            telo cíťi, že túto slobodu, ano, rozkaz dal Búch muhammedovi.
14 4 |                celú v srdci zaňechjíc, ano, vícješťe zapálic a rozdrážíc,
15 4 |                dával, meňej sa líbilo, ano, čo tak dúverňe sliboval,
16 4 |           kterího žádnú potrebu ňemáš, ano, z kterího žádenaňi (neb
17 4 |          ňemárňila a ňeskinožila jeho, ano, radnéj prečítajíc tak strašný
18 4 |                všeho svého gazdovstvý, ano, i ze života svého povstať
19 4 |             žadnú v ňem lež ňespatril, ano, ačkoliv jeho za opravďive
20 4 |         mlúvila, že on seba ňeuzdraví, ano, ňélen ňeuzdraví, ale radňéj
21 4 |             obidvoje rozmislil, móhel, ano, musil o dobrém umelosťi
22 4 |        zdreveňeť. - Ňeuťekám od smrťi, ano, rád ju obeimem, jakžto
23 4 |              dal jsi, len čo dopusťil, ano, čo v obecnosťi rozkázal
24 4 |            odelať až do štvtího krátu, ano, i štvrtýkrát; ňesmí ništméň
25 4 |            ňeodešla pre velkosť láski, ano, rádňejňekolikrát z koňa
26 4 |            lekárem, aniž z druhím kím, ano, že je najskritšéj opatruje. – „
27 4 |            pravdu zjeviťi a jestli má, ano, i tvoja tebe česť jest
28 4 |              li biť verňejšá nad teba! Ano, múže li biť tebe ve vernosťi
29 4 |             sin jeho až k zámku Zinin, ano, až k vrchu  Thábor bez
30 4 |            všeho ublížeňí jsem ňechan, ano, mňa kojiť a vúli méj lahoďiť
31 4 |               list z mojím podpísaňím, ano,  i z viloženími mojú ruku
32 4 |              která do Tripolisi védla, ano, která k najmúdrejšímu a
33 4 |              bi len ona žila, ňeželil, ano, žádal umríťi. A ovšem,
34 5 |               pre a okolo seba konali, ano, radňéj velmi jest sa ťešila,
35 5 |                svedčilo, čiňila hojňe, ano, i zbitečňe, druhé pak čiňiť
36 5 |               žena. než muž musí daťi, ano, hňeď vtedi, kďiž svadbu
37 5 |              nechce, ňektrú prepusťiť, ano, mnohokrát vícéj, bi taková
38 6 |         počátek končení nepoškvrnili, ,ano, téz jak naši prájn pre
39 7 |                jeho poddám radostlive, ano, tisnúť bu-ďem i odporujícímu
40 7 |              techdi (zas ťa napomínam, ano, juž aj prosím)., pítaj
41 7 |               Hadixu ku obrezáňí, tak, ano, silnejšej pre túž Hadixu
42 7 |             nižádnú náklonnosť ňecíťí, ano, od čehož jen aj spomňeňí
43 11|         breviára sa ništmeňéj pobožné, ano, najpobožňejšéj, svaťe,
44 11|                 najpobožňejšéj, svaťe, ano, najsva-ťejšéj, dokonale,
45 11| najdokonalejšej, Bohu mile a príjemňe, ano, Bohu najmilejšéj a najpríjemnejšej
46 13|              čokoliv ťi jest potrebné, Ano, ačkoliv ti jest jen aj
47 13|              čaši sa predce premenili, ano, po krátkej novéj chvíli
48 15|            druhé, které žádnéj zlosťi, ano, mnoho dobrého v sebe majú
49 15|            odpovedal tovariš cesti. – „Ano, krem techto aňi ňeni druhího,
50 16|               nazívan a   preto hodný, ano, najhodňejší, kterímu sa
51 16|               nazívan a   preto hodný, ano, najhodňejší, kterímu sa
52 16|      podlizuváňí svú nalézá vzáctnosť. Ano, jakokoliv vedle príslová,
53 19|          ňemocním na víc strán volajú? Ano, kterák toliký lid hodňe
54 19|           osoboitních rozďílních nádób Ano, kdo lekára ňekdi povolával (
55 19|              bi príčini tito prestali, ano, jedna bi toliko musila
56 19|               obecnéj chváli hodné?" ~„Ano, to bi sa nábožňe stalo",
57 19|          tovariš cesti a Van Stiphout, ano, aj René. Ale tento hňedki
58 19|             lekal, ten ništ neobdržal, ano, čo víc, z previšeními národmi
59 19|                rodičuv svojích ňemajú. Ano, sedláka jméno na včilaj-ších
60 19|               na své viživeňí pracuje, ano, že sa víc ješťe unúvá nežli
61 20|       ňepracuje, zrozeňu ňepotrebních, ano, mnohokrát škodlivích pokrmních
62 20|                žádali, kďi bi ničemné, ano, škodlivé i časnému i večnému
63 20|             ňebili spravedliví zemani? Ano, radňéj – a príliš čestní,
64 20|               móhel zajisťe aj dalšéj, ano, až preč s pánskích chotáruv
65 21|             hňed-ki sa musíme hanbiťi. Ano, čím vícéj nás budú kúsaťi,
66 21|                príležitního pokojníka, ano, aňi prí-telskéj hosťinského
67 21|               čiňiťi, aňi dobre príťi, ano, aňi dobre prítelský sa
68 21|         ňeženiťi sa jest jármo mnohím, ano, temer všeckím lidum ňe-znesitedlné,
69 23|           odpíraťi prenocúvaňí jejích, ano, na konci i večeru (strídmu