Part

 1 2 |       toťižto muhammedánská táto panna rpeknú z nebe čnosťú obdarovaná,
 2 2 |         malo skrovnosť, prosil: „Panna," praví, „sám čas, který
 3 2 |        známé. To pravda jest, že panna na žádné ňebezpečenstvý
 4 2 |     Jasná jasního Ibraima dcéra, panna mňe najmilosťivejšá, najáskavejšá. ~
 5 4 |      horčejšú dohoňil. Ništmeňéj panna táto(a z téj príčini velkéj
 6 4 |    príčini velkéj chváli hodná), panna táto, ačkoliv móhla zmárniť
 7 4 |  ohlašoval žádosť svú, ale sa ju panna ňeviďela pochopovaťi, sám
 8 4 | viprávaňú jeho uveril, že toťžto panna holý jeďiňe slib dává a
 9 4 |          jéj stránku sužuje, neb panna, jakolivňechcela, jakoliv
10 4 | najvrúcňejšú poňíženosťú prosil, panna k ňevislovitedlnéj ňetrpezlivosťi
11 4 |      stalo, keď ho krísili, bila panna k ňemu jedního z verňejších
12 4 |     sňívame, všecko to, čo bďíca panna rozvažovala i v spajícej
13 4 |        jasňe vimalovanému, že sa panna mnohokrát va všech údoch
14 4 |    druhího na zem jest ztrhnutý. Panna, která ňélen ňeodešla pre
15 4 |       ňebezpečenstvý prorokovala panna. Vzala potem listi tehož
16 4 |    ponajprv čutim pozbuzený. Ale panna chiťíc ruku jeho: „Ňé to (
17 4 |          radostnú novinu chťejíc panna čím skoršéj Renaitovi zvestovať,
18 4 |              Čo pak (nasledovala panna) tenžlekár u teba o mňe
19 4 |        čob´ malo biť rečené, šla panna, mlúvíc: „Ňestrachuj sa,
20 4 |  ostatnné jest, ňepokladaj mi, o panna, za hrích a vinnu, že jsem
21 4 |          nóch padel a múdre bila panna ustanovila, že chlapcuv
22 4 |       mlúviť ňemohúc, šél domuv, panna pak do svetlice svojej.
23 4 |     Mezitím po málo dňuv slišala panna, že jest loď v prístave, 
24 4 |      zetrvávali, oňemeli obadva, panna poveďený dar jeďiňe často
25 4 |      ňebilo privoleňí.“ – Začala panna ňekolik misliť, čo z tímto
26 4 |   vsaďili, aňi to ňedopusťíc, bi panna predňe k mophtimu móhla
27 4 |        tím toliko rozˇOdílem, že panna (na príklad musulmanničkám)
28 4 |          ho vimlúvať. – Prčo pak panna ňeohlásila, kdo jest ten,
29 4 |       jeďinký mrknúť. Starala sa panna, a to samé koňečňev živoťe
30 4 |         mezi ňú a sebu. Z techto panna mislem svím k temu, čobilo,
31 4 |   tripolánskího sina, bi toťižto panna vtedi bila od nebezpečenstvý
32 5 |          v mori loďi ponáhlali. ~Panna ňélen ňebila proťivná, kďiž
33 6 |      priňésla, buď litosťivá, o, panna a pani má! ~Pomúž mi, jak
34 7 |     poneváďž mohúc bedliť, čo sa panna z Renaitem zmlúvává, ňebedlili
35 7 |    zutstává." ~Ukázala to všecko panna v príklaďe: Vijmúla ho z
36 7 |          tento taký, jakého biťi panna oňechdi, kďiž ju leká-ril,
37 7 |          jeho verí. ~Potem nežli panna Renaita zamilovala a mophtiho
38 7 |       bez meškání uznané, ale aj panna bi bila utrhla vernosti
39 7 |          a hlbokú neučinil. Toto panna vtedi nezbadala, zadnú bolesť
40 7 |    pochopiť nežli visloviť múze. Panna, jakkoliv jest sa proťivila,
41 7 |          mučený, až kďiž ho sama panna ťešiť počala, ňéjen ňehaňic
42 7 |         ja i sám jsem skúsil, že panna v taký čas neb nevisia,
43 7 |         aj aralézli hu. ~A teprv panna umíňeňí své Renaitovi viložila,
44 7 |          ňepopráJo nebe (mlúvila panna) prinajméň miluj í-čím moc
45 7 |          Ii a k zustáňí zdľžali. Panna i ve veci tejto, ale na
46 7 |     prosím (zďe ho predce oklame panna), bijs' za zlé nepokladal,
47 7 |         zchiťil, ňé jednúc mu aj panna rekla, bi juž jeďiňe išél,
48 7 |         že tam nechcel zusťávať. Panna prám ta mala okno, kaďe
49 8 |   zvíťazila!" ~„Ja jsem (mlúvila panna), ja dlhého tvého putuváňí
50 9 |        své gule viihazuvaťi včil panna toliko, ale za skora (po
51 9 |     povetrý jest) vejšél; po-ten panna Florentia. ~Čo sa tam potem
52 12|         jsú domí, v kterích sebe panna muža; a mlaďenec manželku
53 20|       musejú vždicki biťi najprv panna, která svetnice, pokojníčki