Part

 1 4 |      pokrvi a haňbi vijevila, čo a prečo tak tuze všeho vúle premeňeňí
 2 4 |     domlúvala) ňeopatrná, ňemúdra! Prečo neb proťi začátku ohňa ňé
 3 4 |           jak ho milovali a kdo ví prečo a jak tuze milovali? – Juž
 4 4 |            čo pod pokrivú polujem, prečo teba naším učiňiti túžim,
 5 4 |    ublížeňí tvého nasledovala, neb prečo bich ja tebe i pobočňe bila
 6 4 |            mého, než ja sama ňevím prečo, teba pak hňed po ňem nad
 7 4 |    prítomného ňešťesťí prám preto, prečo seba, neb zúplna tú též,
 8 5 |           velkího čudu biť ňemúže, prečo sa predce vždicki nacházajú,
 9 5 |           NAUČIL. POVEDAL NAJIPRV, PREČO NESMEL SPRAVEDLIVÉ SVÉ UMÍŇEŇÍ
10 7 |       mníchuv majú, ale mníški ňé. Prečo juž i to nenastavili – oni
11 7 |           dal bi mu múdry príčinu, prečo sa nepoškvarí, jasná a jazik
12 7 |           ďevča! Jako hiňe, kedi a prečo! Jak šťestlivá a ňešťestlivá
13 7 |    vipísala. Uťékel z kraju svého (Prečo? Asnaď preto, čo ho do zúfanlivosťi
14 7 |       raddu držala, neb znala juž, prečo on tak dobrotlive sebe posluhoval
15 7 |            kterák ustanovil jsťe, .prečo bich ja treťí s vami .podobne
16 7 |           druzí, pričini ňevid'íc, prečo jsi zustal, tak jisté do
17 7 |      bezpečné vaše uťečeňí dúfáťe, prečo bich ja mal o mém zúfať?
18 8 |         vinarí'kaná, ti .mi poveď, prečo jsi sa mi prv ňenavráťila,
19 8 |         jak on ké mne bil vždicki. Prečo to? Ačkoliv j:sem se ho
20 10|          toliko múdrosťi sebe za -~Prečo sa više možnosti staráš, ~
21 11|   slávičkové viihvizdujú. ~Ďalšej: Prečo bi latinská minišek modlitba
22 11|            ništmeňéj z všem tímto? Prečo ja tak ťicho, tak milosťive
23 12| caeremóniách. Po treťí a posledne: Prečo Písma vikladateli tanec
24 12|         Dávida duchovne vikladajú, prečo pák ňé aj musiku pre nový
25 12|         ťlkél a kďiž sa ho tázali, prečo to činí: „A ňeviďíťe," od-poveďel, „
26 13|          jích tázal, odikúď, kam a prečo sa vibrali. Poveďel Vaň
27 13|       poveďel aj, do kterího idú a prečo: pre vicviceňí totižto Renéa
28 14|           ostrýhronský až posavád. Prečo pák tak dlho ven s chotára
29 14|            musil tú lásku užívaťi. Prečo? Nebo i tam má sám zdílu
30 14|           kterú ňikdi ňeodemíkajú, prečo – že nezná. Snáď, praví,
31 15|          na svetlo vidáňí usiluje: Prečo sa trápí, prečo mučí, kďiž
32 15|           usiluje: Prečo sa trápí, prečo mučí, kďiž bez teho slovácký
33 18|        tento juž dobre pochopuval, prečo jsú ta s cesti zajatí, neb
34 19|           učá. Kterák to ti múžeš? Prečo pomocníka, spoluďelníka
35 19|         ňespomáhali! Ďiví sa svet, prečo v kraji temto od cirkevníkuv
36 19|            kníh na svetlo pochází, prečo oni ume-ňí svoje skrz písmá
37 19|  pochvalnéj památce ňezanechávajú. Prečo? – Jsú jsíce jiinšé a jinšé
38 19|          jak: „Ja", praví, „ňevím, prečo nanás po všeckí veki liďé
39 19|         všeckí veki liďé tak hrčá, prečo nás tak vipisujú, tak sa
40 19|         lekáruv ňikdi neprijímali. Prečo? Ňé pre jinšé totižto, jak,
41 19|       zpred-ku, to obecné kričíc: ~Prečo si kňezem ňechcel biťi.
42 19|            rozpamätaný, pital sa: „Prečo bi jsme darmo bili z ňečlovekem
43 19|      ňečlovekem tím právo zaujali? Prečo bi jsme mali zúfaťi o pravém
44 21|            pravďive pocestní bili, prečo bi sa ňechceli z jinšími
45 21|    vykládaťi, jakí jsú oni, kaďe a prečo choďá, jako v prítomnéj
46 22|            diviťi musili. Otázaný, prečo své veci všecki tak visoce
47 22|            pobere, vi bezbož-níci, prečo slopeťe, prečo požičúvaťe,
48 22|        bezbož-níci, prečo slopeťe, prečo požičúvaťe, jestli zaplaťiťi
49 22|         plaťí i žije. ~Ja ňeviďím, prečo bi na židuv všaďe ňesvedčila
50 23|        stlkáš, pečeďíš, zadvíráš. ~Prečo je už skučko z hromadi ňežiješ, ~
51 23|          ňekdo ťi v oči nadhazuje, prečo čo vikrikuješ, aj príkladem