Part

 1 2 |      viďi takovím všecko, kterí jednúc bár bez, bár z príčini uverili,
 2 3 |        pot ňepremokal. Toto pak jednúc obsahnúc sedláci a.zabitú
 3 3 |      ňemóhla. Ale ponevádč toto jednúc juž na veki, jak sa zdálo,
 4 3 |    brehu choďil zamislený, viďí jednúc po pískoch za sebú bežeťi
 5 4 |        móhel, buďto merkoval ňe jednúc, že on ňeňi zrozený muhammedán. ~
 6 4 |         od predzvesťí svého juž jednúc silňe uloženího, odstúpiťi
 7 4 |       ješťe, že ve vihlásenéj a jednúc juž prijatéj múžu ťímž prostrédkem
 8 4 |    napísané: ~Ňetajím, že silňe jednúc u mňa uložíc, bich ťa v
 9 4 |         A v jistoťe, neb jestli jednúc smrťi skór, jak prosbe takéj
10 4 |     róstli znameniťe zašťepenéj jednúc a pevno zakoreňenéj žádosťi
11 4 |         dovoleňím tvím z Cahira jednúc vistúpím, poňevádč očám
12 4 |       svojím. Radoval tento, že jednúc techdi príležitosť obsahnúl
13 4 |       jeho žadosťi, biťbi ješťe jednúc tak jemu bil milý, naríďí,
14 4 |   obmeklo kamenné jéj srdce, že jednúc techdi zapráhla krki jéj
15 4 |         rozpálené jest. ~Uveríc jednúc, že miluje, k temu pak I
16 4 |     potem listi tehož Renaita a jednúc ješťe je ze slova pilňe
17 4 |    blízo buďeme prisilení. Kďiž jednúc u veťšéj liduv stránki reč
18 4 |        tebú zacházeňí. Bich pak jednúc, čo vec jest, mlúvila, viďíc,
19 4 |         vipisovať ňeustával. Ňe jednúc mi povedal, že ti jsi ho
20 4 | ňestojím) yaopatrí. Neb čo jsem jednúc pre jistú príčinu v srdci
21 4 |         osoba, která kďiž bi ťa jednúc zamilovala, tebe bi sa vždicki
22 4 |      jistý ďen hňeďki, v kteríž jednúc spolu na svetlo prijšli,
23 5 |       včilejšími časmi počať ňé jednúc sa opovažujú. Ale chitá
24 6 |        ani caddimu ňezjevil, ňé jednúc tuž Fattimu prez ďen chital
25 6 |      líbať sebe viobrazoval, ňé jednúc prez ďen omdlíval pre...
26 7 |          bil predce prinúzen ňé jednúc od domu ku plaču zaplakať.
27 7 |      nebil, pracoval, neb totož jednúc obdržte, v rukách sa mislil
28 7 |  trestať budú. A toto techdi ňé jednúc, než víckrát rečené, bila
29 7 |         o obidvojém temto bivše jednúc namlúvený, :aňi vlastnej
30 7 |   pri-slíbil daťi, mlúvil: ,,Ňé jednúc," praví, ,,viďel jsem ho
31 7 |      biť od ňéj, múdrosťú ješťe jednúc, bud'to pred ňešťesťím juž
32 7 |     opovážlivosť!, že baššuv ňé jednúc podlé svéj vúle vi-háňajú
33 7 |         slov vpolipretrhaňí! Ňé jednúc jest sa sám Renait zchiťil,
34 7 |       sa sám Renait zchiťil, ňé jednúc mu aj panna rekla, bi juž
35 9 |       radnej! ~Než k tebe ješťe jednúc sa obracám a vzdíchám: Mladoženni-ca
36 10|      pannén takích, které bivše jednúc do svätého mníšek rúcha
37 10|         svätý reholnícký život, jednúc zas sa do preklátiho sveta
38 10|        prosila, jakožto bich sa jednúc ješťe s ním zmlúvaťi a mu
39 10|     nebila, pomimo, že mi ješťe jednúc písal s príliš vtipnú obhlíd-nosťú. ~
40 10|         čnosť sebe učiň. Vid'íc jednúc, že sebe spo-mocťi nemôžeš,
41 11|       tímto plný radosti, ješťe jednúc poďekujíc, odej-šel. ~Ani
42 12|     treťí: I o tém bi mohli juž jednúc, kterím prislúcha, hodne
43 13|      múžú zňésťi. Jestli sa pak jednúc ti nakazá, kterí i bili
44 15|       podobní, v tíchto pak ani jednúc nečítajú jméno Slaváka nebo
45 16|         nosiťi musí. ~„Však juž jednúc dal Búh., že od bíd tíchto,
46 16|      čehokolik obsáhnuťí. – Kdo jednúc paňú za sídlo čemukoliv
47 19|     mnozí za dostatečních bivše jednúc uznaní a svím ňekďe místem
48 20| škodlivé i časnému i večnému ňé jednúc šťesťú nákladi stáhli; kďi
49 20|   šťestlivý buďe, jestli ho jen jednúc hovadský stlčú.“ ~   Niňi
50 21|       kacíri a pretož, poneváďž jednúc svornosť a lásku potrhali,
51 21|       které až dosavád utvrzený jednúc caelibát od kňezuv odňesťi