Part

 1 1 |  který bi jsi skusil užitek? ~Však kolik osád, tolik rozďílnéj
 2 2 |       najmilšé bilo, odňésel, však ale, že k rukám tvím naspát
 3 4 |    oňi sebe vespolek píšu. To však ňetajil, čo i jeho znaťi
 4 4 |      na jím on bil, postavil, však ňišť-meň, kďiž jednímu do
 5 4 |      aňi ňemúžem odpitovať. – Však ale v tem obzvláštňe buďem
 6 4 |     kterího ona juž biťi zná? Však toto celé mophtiho a sudcuv
 7 4 |      malo zbúriť a zňivečiť?  Však  jestli láska jéj, kterú
 8 5 |  mlúviťi, bi sa visilila. Loď však dal z všú mocú pohibovaťi,
 9 7 |      strance svojej mlúvíla. “Však", pravili, “toto i najveťším
10 7 | zdržím, bolesť v prítomnosti, však jéj potem polalhod'Ĺni,
11 10|       i ten o tém svedčil. On však ništméň tím ješťe nebil
12 10|   jace viloženich ňeublídali, však ništméň poznaťi bilo, že
13 10|     máme. Jakým to spúsobem? ~Však mi aj púťi držíme: Mi chod'
14 10|      reči vpusťila, po chvíli však bud'em tu, abich lásku vás
15 10|      blate vie svítí zlato. ~„Však ja juž, buďiž nebu chvála,
16 10|    Jsú mne toto božské obeti! Však aj z hovaduv, kďiž ješťe
17 11|     vzáct-ná, milá a úprimná, však Sv. písmo všecki veci k
18 14|   jest pravú daťi príčinu: to však ništmeňéj známe, že Ostrýhron
19 16|    Dané, vzané dobroďeňí: ~To však lež jest, pravda ňeni, ~             
20 16|      srni nohi nosiťi musí. ~„Však juž jednúc dal Búh., že
21 16|      jen oficírkum, porúčajú, však tito skončá všecko, čo žádajú. ~
22 16| hňedki tam na mísťe zdech-nú, však druhé lepšé juž budú, ňech
23 16|       jedni druhím viprávajú: však, praví, našu fáru juž dávno
24 16|      jen oficírkum, porúčajú, však tito skončá všecko, čo žádajú. ~
25 16| hňedki tam na mísťe zdech-nú, však druhé lepšé juž budú, ňech
26 16|       jedni druhím viprávajú: však, praví, našu fáru juž dávno
27 17| pravdu mlúvím. Odrobinu másla však, kterú jsem dňes zmúťila,
28 17|    povíte", ona zas mlúvila, „však bi jsťe to musili zachovaťi
29 19|   verních zaňeprázdňení jest. Však mnozí mnohokrát ťešce hoďinu
30 19|  škodlivejšá jest, mnohokrát (však pred múdrím ňe-zdravím mlúvím,
31 19|   toto na nich melo viplňiťi. Však ništméň pravé súďíš. Za-dajme
32 19|   Više míri ništméň ňikdi, čo však ňé jeden predce čiňí a i
33 19|     pochopitedlňe vyložil, čo však viložiťi aňi ňeni mé predsevzeťí.
34 20|       buďto bi i bolilo paňú. Však ona aj vetšú bolesť v čas
35 20|   vidatú ne-vesťičku ukazuje. Však ništmeňéj bistrejšéj pozríc,
36 20|       panstvá pozakladané. Čo však najďivňejšé jest, ješťe
37 22| skrúšenú ništmeňéj ťichosťú: „Však jsťe nám“, praví, „pán Mojžišku,
38 22|      mňa páni pítajú?“ – „Ale však vi máťe, Mojžiško, (zas
39 23|      kusi viplvajíc, chrčíš. ~Však predce peníze i včil zhrnáš,
40 23| odpovedala, že ňeví jako – že však brána bila vždicki zamknútá. ~
41 23|         drahé jest. Nemúžem – však uhlídáťe i sami, že v mém
42 23|    Ňemúžem, zajisťe ňemú-žem! Však jest tu, páni bratri, na
43 23|    sedlák ňekterý da hospodi, však mu místa ňepreležíťe. Ja