Part

 1 2 |   príležitosťú, potem nežli bi bili veci jejích obivatelum známé
 2 2 |           misliI, v jinšém on bil o veci tak ťeškéj mňeňí a zlý usilováňí
 3 4 |      pokazením prostredkém i žádosť veci bila pokazená a zadusená!
 4 4 |           držal, držal ništméňej ve veci téjto aj prozretedlnosť
 5 4 |          Jestli pak dobre a po vúli veci jeho idú, bil bi aspon to
 6 4 |             z veťšú pilnosťú v svéj veci ňechodila, že túžlivosť
 7 4 |           strach jesr, bi rozbroj z veci tak maléj ňepovstal, odpoveďel,
 8 4 |            ale kďiž i sám ňemožnosť veci tejto v ňem jsem skusil
 9 4 |    nadevšecko, kďiž mopgti neb ti o veci téj buďeš mlúviť. Teba obvzlášťňe
10 4 |           všeho meškáňí mezi své ma veci posaďil a dokúď vojáci,
11 4 |            potreba prespolníka teho veci prehlídat. Tak bezpečňe
12 6 |        prvňí, čo chcel, z dostatích veci vibíral. I prosil a chcel
13 6 |          jak naši prájn pre život a veci.  Jest  techdi strkaní 
14 7 |           jeďiňe, kďiž z Renaitem o veci takej zaneprázdnení mala,
15 7 |     ňepoznávala až do zretedlného o veci téj al ústovného spoluznášaňí.
16 7 |        hňeďki prostrédek, kterím ve veci svéj po-cházal, pevný bil,
17 7 |      podcťivosťú opomínala ho, bi o veci takej prestal rozprávať,
18 7 |             mu nadhaďovala, ťeskosť veci dosť dobre pochopíc: „Nech
19 7 |         zustáňí zdľžali. Panna i ve veci tejto, ale na zdaní toliko,
20 10|           sa preto nadevšecko, že k veci takej taký čas nebil pohodlný.
21 10|             jako on všelijaké velké veci, které posavád žádnímu vladárovi
22 10|        najmenší ňeco iná mne, ňé ve veci tejto toliko, než bár v
23 11|      úprimná, však Sv. písmo všecki veci k boskéj chvále povoláva? –
24 11|           jsme sa techdi k zaujatej veci navráťili, ješťe jedmúc
25 12| pobožňejšĹch a na boské v kosťeléch veci pozornejších neučinil, či
26 12|           praví, že sa za tak sväté veci ništ ňebere, než fpod jinším
27 14|       tovarišovi česti: „Jestli zďe veci záskížních zákonníkuv tak,
28 16|         bruchách ňestačili. Tenkrát veci ňé jednéj toliko krajini,
29 17|         buďeme míťi všecci poledňe. Veci, které jsťe nám (posávad
30 18|           to o jednéj a téjž jistéj veci jest, abi toťižto dar takový,
31 18|            títo jen i v da-lekích o veci takéj okolostojíčnosťéch
32 19|             že predce o svého učeňá veci túžá  a jsú pečliví, to
33 19|         dosavád šťepili. Podobňe sa veci z reholníkmi má. I tito,
34 19|         ňemel ňikdi. Takí-mu bi své veci žáden ňemíňil dať spravuvaťi.
35 19|      Ko-likrát sa príležitosť velké veci sméťi nadnáši, tolikrát
36 20|           najďivňejšé jest, ješťe z veci téjto čtnosť sebe učiňili
37 21|             svetské vrchnosťi mnohé veci neb zakazujú, kterích čiňení,
38 22|          musili. Otázaný, prečo své veci všecki tak visoce cení,
39 22|         ňemodlím nežli ti? Či ja mé veci pilňejšéj ňeochraňujem nežli
40 22|         nadha-zujú, mrcha krám, zlé veci ve visokéj ceňe držá, abi