Part

 1 4 |           skinožil, cera mophtiho svoju aňi vodú, aňi ohňem. ~Písala
 2 4 |         že každé rado má a líbi. ~Svoju tigra prutkosť, svúj hňev
 3 4 |           V čas sa rozpomeňe ~Nad svoju, ponáhlá a k ňéj sa navráťí. ~
 4 4 |       pozatím bez hríchu manželku svoju prepusťiť móhel. Dovoleňí
 5 4 |     vlastný. Lál, klál blázňivosť svoju a navráceňísvé žádal, mnohokrát,
 6 5 |            viprávajícú prípadnosť svoju ňeposlúchal, jen keď nasícen
 7 5 |     manželstvý zvázaní jsú ženích svoju veďe, kam chce, aňi ju ňeviďí
 8 5 |        FATTIMU. SPÚSOB, KTERÍM JU SVOJU UČINIŤ MÍŇILI, VT'IPNÝ JSÍCE,
 9 5 |            KĎIŽ PRV NEŽLI POČALI, SVOJU JÍM ZADOSŤ ZJEVILA, JAKŽ
10 6 | privázaních žáden prítomný nebil, svoju učinil. Neodbil ništmeňéj
11 6 |          Prislibili všecci všecku svoju opatrnosť a Fattima ani
12 6 |           frajíra) a i dúvoďil ju svoju musiť biťi z običajniho
13 7 |           rozšité. Úst rti foarvú svoju premáhali a ponižovali zrozenú
14 7 |    oznámení jakž podle cverni reč svoju konal a z rovnú jednostaj-nosťú
15 7 |         čo bi on móhel z umelosťú svoju, jak vzáctný a slávny má
16 7 | okolostojící rozumiť mohli jakžto svoju, že jestli v tém lekáreňí
17 7 |           vzláštňe pannu, smelosť svoju. Ku odvracení preto všeho
18 7 |        traigtaediu. ~Že pak zlosť svoju skrz seba samího ňeodbavoval,
19 7 |           ňenávisťi skladá žalobu svoju a k potvrzeňí techto vipravíc
20 7 |         vhoďil, trestal chlipnosť svoju, opravďive nešťastný, jak
21 7 |       velký mophti, že mu on mocú svoju tú česť a čtnosť bere a
22 7 |           a povišovan pre falešnú svoju poibožn'osť. Posledne pák
23 7 |      prchlivosťú svú. Ona pák reč svoju konala:  „Ale," praví, „
24 9 |          radku takto počnúl kázeň svoju: ~„Nech prídu, pribehnú
25 10|      unúváňím choďá." ~Konala reč svoju o podobních klášterskích
26 12|          sfeladateli, aj Júbalovi svoju. A na jéj misto bich uložil
27 17|     spolustoluvala, ale politesse svoju pilňe za-chovávajíc. Zdaleka
28 20|    penežních hrách“, konal on reč svoju, „které každoďenňe horlive