Part

 1 3 |       jsme sa bez pochibi, že tak dlho, prez nekoIik toťižto tisíc
 2 4 |      odpoveď všecki mé mišlenki a dlho hledaný  prostrédek v jedném
 3 4 |           otce povinnosť. Ale jak dlho to trvalo? Pučali, ťiskli
 4 4 |           tvú, ňeztrpím, bijs’ ma dlho v ,ích mučila mišlenkách.
 5 4 |        dolu leťeťi ňechala. ~Stáť dlho ňemúže, dolu sebe sedňe, ~
 6 4 |          umíral, blahoslavenstvý. Dlho on juž panňe svú chcel psotu
 7 4 |     oznámiťi ňemeškal. Ale Renait dlho krúťil, reč odvracal a toliko,
 8 4 |       jsem, umíňila a hle! - Dosť dlho čekala jsem, jestli bi sa
 9 4 |       držíc, ťešil ju a znovu tak dlho, tak široko toto srdca pohnúťi
10 4 |         urážal jích on jsíce dosť dlho, dosť pevno na jím on bil,
11 5 |       jest zbavená.  Poveváďč ale dlho jest házaná a hrúžená, takú,
12 5 |        brater?“ – Načo, dojžto on dlho slová žáden jistý smisel
13 5 |     viváďajú, tú mírnosť držá, bi dlho netrvali. Ehle, jaké nasledi
14 7 |         neb mňeňí jéj bez pochibi dlho ňeveďel, to jedno mislil,
15 7 |          žeb' bezpečné nebilo tak dlho čekať, než čím skoršej do
16 7 |       viložil misel svú a ikterák dlho od mophttho jsíce pevno
17 8 |        bezpečnú, šťesťlivú, jenže dlho trvajícú. Vlactár loďe dobrovolňe
18 10|          múj proces (který velice dlho trval) bil konaný, jaký
19 14|         až posavád. Prečo pák tak dlho ven s chotára svého aj po
20 15|           a že tak mnohé zeme tak dlho pod vlastními svími králmi
21 15|      královskú stolicu, ale ňemel dlho nad čím panuvaťi, králuvaťi.
22 17|         bi jéj to, jako povedala, dlho bilo čekaťi, dokúď bi sa
23 17|       viďená, jako žuje. ~René sa dlho obával do chleba zakúsnuťi,
24 18|    ukázajíc, pravil: „Čo jsme sem dlho z ve-likú starosťú chované
25 19| blahoslaveního, Neb ho ňenecháváš dlho ňezdravího. ~Čo bi na lekáruv
26 19|       múžú obža-luvaťi. Ale na to dlho musili očekávaťi, až do
27 19|  ňekolikrát i ženu i muža kopnúc (dlho to nemóhol, pone-váďž, jako