Part

 1 4 |      dňem a nocú zcházajú sa do kostela, toťižto na svitaní, o poledni,
 2 4 |         nazvanéj obuve do tehož kostela vstupujú. Zejdutím ponajprv
 3 4 |    vrúcnosť aňi vcházejícich do kostela, aňi odtúď vichzajícich
 4 4 |       mlúví. Aj takový který do kosťeľa vejdú sa opovažuje, tejž
 5 4 |       vikoreňeňí jejích odtehož kosťeľa sa počňe. ~Na počaté Renaita
 6 9 |        pohodlnosť blízo jedního kosťela stál; s tehož kosťela hneď
 7 9 |   jedního kosťela stál; s tehož kosťela hneď od prvňého rána tuhý
 8 9 |   vikiadaťi, že prišla. Kam? Do kosťela z mnohú družinu jakožto
 9 9 |       zahanbený víjšel z celího kosťela a na hospodu za Van Stiphoutem
10 10|        obťáhnuté mári vprostred kosťela stáli, na vrchu jejích najprv
11 11|        a píšťele vifukuvaťi, do kostela vejišli, žádajíc aj s popoledňajšéj
12 12|       osaďe viďeťi, ňeoh iďe do kosťela a uviďí je. Chce ňekdb rozkoš
13 12|         v tvári viďeťi, nech do kosťela iďe a viďí, pozná je. Jest
14 12|   ťešivá sa viďeňím žén, iďe do kosťela a bivá poťešen. Má ňekdo
15 12|         za mesíc, iďe techďi do kosťela, tam sa na ňu po vúli nahleďí
16 12|          Nebo lidé, kteri sa do kosťela scházajú, mnohé oltári za
17 12|    priislúchalo potem aj ozdobu kosťela a hrubíno, který bi tak
18 12|         jsú ňeikďe tak hromadné kosťela dúcihodi, že na vše toto
19 13| pokoleňá svého ješťe do jedního kosťela vkročili, kde, kterák od
20 13|        po skončení jéj víjdúc z kosťela, reknúl Renait: „Kďiž jsme
21 14|        jích vevédel do hlavního kosťela, kdežto hlavních tích zákonníkuv
22 16|  žádního príkazu ňeprestupá, do kosťela ňeidúc. ~Kďiž v kosťele,
23 19|         pozdravili a svobodu do kosťela íťi k viplňeňú umíňená svého
24 19|    najprv učinil a potem šli do kostela, který dokonále tak jako
25 19|         Podobná bila aj ostatná kosťela nadobilosť a oprava. ~Svú
26 19|      Viďeli jsťe, takli, ozdobu kosťela mého, krásu domu božího!