Part

 1 2 |     ňé jinšému bilo známé. To pravda jest, že panna na žádné
 2 4 |     Búch muhammedovi. Neb jak pravda jest, že víru svú mečem
 3 4 |      to faleš jest, čili ňeňi pravda, ~ Čo jsú nás učili, ~ V
 4 6 |    techdi nezrušená musí bifi pravda, že v tích, od kterích sa
 5 7 |         Rozkošný stav liduv! ~Pravda jest jsíce, že oni ťelo
 6 7 | budúcnosťách uložiti) sužujú. Pravda jest, že i v oďevi i v pokrme
 7 7 |      súď ti sám, súď> či ňeňi pravda, čo jsemť v predešlém našém
 8 8 |     Renait, volajíc: „Neňi to pravda, čo mi taťik nadhaďuje,
 9 9 |  Jestli toto preukážem, takli pravda bud'e: Mnohé dcéri zhromaždili
10 11|       svobodné, odpovidam: To pravda jest. – Druhú částku rozďílujem:
11 11|   aneb premenení breviára, to pravda jest. Biskupi ani nám ništ
12 11|  breviári uložili, aj to jest pravda. Ale čož s techto vinašáte,
13 13|   Cicero svedčí, ňeni vždicki pravda, Že v starich bivá vťip,
14 15|   samo nebe múze súďiťi. – To pravda jest, že mu vťiip ňikdi
15 15|   také jaziik naučíc. – Rovnú pravda váhm má í to, 'kterí, kolikí
16 15|    pak sa kníh v obec dotíče, pravda jest, mnohé jsú zlé v sebe,
17 16| dobroďeňí: ~To však lež jest, pravda ňeni, ~              Neb
18 16|   skrz ženi. Príliš zretedlná pravda jest, že: ~Prvňú ženu čert
19 16|   skrz ženi. Príliš zretedlná pravda jest, že: ~Prvňú ženu čert
20 17|      čo sa mlúví, ňeňi všecko pravda. Reči sa hovorá a chléb
21 18|   častím hláv dolukívaním, že pravda jest, dosvedčuvali. Až kďiž
22 19|  ríkáťe, že jsme ňemóhli žiť, Pravda jest: jen že to pre vás
23 19|    vijďe?! – Príliš zretedlná pravda jest onoho prísloví: Jestli