Part

  1 1 |        preložené nelhajíce následi, čo asnaď za ňeslušné uznávať 
  2 1 |           kázať  a čokoliv to jest, čo knišku moju ustanovuje,
  3 1 |            podstíram, jedno jeďiňe, čo spravedlnosťi, jest  prosíc,
  4 1 |           celej útléj mojéj práce. ~Čo sa slovenskího jazika, nimž
  5 1 |            v úťisku a zbívaňí  kníh co bi jsi radďil ti sám, kdokoliv
  6 1 |          kolik možnost bila, vše to,čo najlepšé jest vibíraťi,
  7 1 |             zložené hlas svúj majú (co n s o n a n s), čo znať
  8 1 |            majú (co n s o n a n s), čo znať dáva, bi meko bili
  9 2 |       radňéj zňésťi, nežli od teho, co v sebe dávno uložil, odstupiťi
 10 2 |           hlbokéj, ješte hňijú. Ale čo do najvetšího všech čudu
 11 2 |         nezaňedbala z tú ništmeňéj (čo bez pochibi potrebné bilo)
 12 2 |            mocnú dávala odpoveď. – "Čo (pravila) jestli ptákuv
 13 2 |           Proroka našího obsáhňeme, čo buďeli hrích a poškvrna
 14 2 |             bez príčini ubližujú. A čo Arabšťí verá, verili bi
 15 2 |           takému s ňimi príťelstvu, čo aj bašša taťik, kďiž od
 16 2 |             do zeme našéj vislaťi a čo ňepochopitedlňejšé jest,
 17 2 |           žalovala na svedomý jeho. Čo ona za zretedlné pravého
 18 2 |         náhlosťi takto začala: "Pre čo najdrakšé a najmilšé uznávaš,
 19 2 |         pohnúl. ~Ale aňi ňemím bíťi čo prospechuvalo, ano, radňéj
 20 2 |             bi," praví, „faleš bil, čo sa tážem, odpovídal bijs'
 21 2 |         Mecchu a Medínu mestá a jak čo sveťejšé jest pod nebem,
 22 2 |          Don Varlet. Neb dejžto on, čo tebe najmilšé bilo, odňésel,
 23 2 |            on jsíce utékel, ale to, čo hledáš, z dvoma služebníkmi,
 24 2 |       ňeprestáváš, juž í zahiňujem. Čo prez tolko rokuv hledajíce
 25 2 |     rorzprávék podezreňí oddálila. ~Čo sa mezitím do príchodu tíchto
 26 2 |          bil poťešen, než jakbi juž čo najbohatšé jest, v rukách
 27 2 |         ješťe ňeznal zbehlí zástup, čo aneb kďe má prenasledovaťi,
 28 2 |        ukrutnosťú bili bi bez súdu, čo ostatné jest, na ňích vikázali
 29 2 |       vipísaťi ňemúžem. Žáden ňeví, čo jest milovaťi, jeďiňe ten,
 30 2 |     spokojiťi a zhasiťi. Ach! – Ale čo?! I rozum i sila ma opúšťá,
 31 2 |        Aborysa, podpísaního lásce a čo z teho nasledovalo. Verili,
 32 2 |           pojmúc, do zahradí išla a čo ju najvíc v podvoleňí prezraďuje,
 33 2 |          kterím sa líbiťi buďe. Ale čo Renaitovi pozustávalo v
 34 2 |  nasledovňíka ňetrpí a jestli sama, čo laskavé jest, ňeobsahuje,
 35 2 |      zretedlne ocám jeho svíťilo. A čo odtúď pocházalo, veťším
 36 2 |      Ponevádč za najjisťejšé držaI, čo mu do misIu bilo vešlo jeďine
 37 2 |     pokládal a kďiž dosť lechko to, čo i nad smrť ňešťastňejšé
 38 3 |        OTROCTVA KÁHIRSKEMU KUPCOVI~~Čo pak za lekárstvý bilo to,
 39 3 |            rani Renaitovéj nalézel, čo za spúsob vimislil, kterím
 40 3 |        tríski bilo obraťené hnedki, čo k zlámaňú, bilo v niti a
 41 3 |           niti a pazďeri premeňené, čo sa k drápaňú zrozilo. A
 42 3 |           prutkosť svú zložili, neb čo k najmizerňejšéj bíďe chíbalo?
 43 3 |         vrel z čela pot každímu. ~A čo jinšé malo nasledovaťi?
 44 3 |             mzdu za lásku moju; jak čo víc míňíš daťi, dáš više
 45 3 |             ale kďiž sa rozpomenul, čo potraťil a čo sa s ním budúce
 46 3 |           rozpomenul, čo potraťil a čo sa s ním budúce ďelat buďe,
 47 3 |             z velkím strachem ráno, čo bi tož za spúsob k vislobozeňí
 48 3 |             svú bezpečnosť oblékel, čo i učiňil, buďto pred tim
 49 3 |        domuv védel, ňepreiďetedlný. Čo mezitím, biťbi tolik úzkosťí
 50 3 |             je aj bil mal pri sebe, čo móhli holé listi pomócťi?
 51 3 |          chuť pána ve všem hledal. ~Čo rozvážic, jak bilo v sebe
 52 3 |             tehož vajca rosťe cely (čo samimu a jeďinkími vlastné
 53 3 |           obracá a cestu svú križí, čo, kterí jeho znajú, zachovávajú,
 54 3 |            kolikrát do smutňejších (čo neomíIňe často musilo biťi)
 55 3 |            i toto temer celé zedIi; čo ništmeňéj trvádšé bilo,
 56 3 |          bruch oťevríc, vičišťili a čo hňilobu telu malo priňesťi,
 57 3 |            kupované. ~V kripťe téj, čo zázračňejšé jest, nacházajú
 58 3 |          všelíkích ptákuv obličeje, čo ríkajú biťi písma hvezdáruv,
 59 3 |             rozum, vťip a múdrosť. ~Čo mezitím všecki Aegipta rídkosťi
 60 3 |          toťižto a svojé, odvráťil, čo rozkazujíc ďichťí, učinil,
 61 4 |            Renait čudovať sa musil, čo bi víc hledala a žádala.
 62 4 |            bi víc hledala a žádala. Čo pak z čudu takého nasledovalo,
 63 4 |           len hňevivejším pozrením (čo v takém dome mnho bilo)
 64 4 |      vikrikje, že juž mamluch jest, čo podle arabšťskího jazika
 65 4 |          Znášajú zhromažďeni hojňe, čo k šactvu a strave dlkší
 66 4 |       Čímnáhle ale rozpamatan jest, čo to znamená, v tvári ňechuť
 67 4 |          okna a k ňemu sa obráťic: „Čo“, praví, „obrazilo v slávnosťi
 68 4 |            v okamžeňí jest naplňen? Čo móhlo v takoví neb ismútek
 69 4 |         táto jejích strídmosť padá (čo, poňevádč ňé slunečné než
 70 4 |        povzdvihujú, zem bozkávajú a čo najmilšé Bohu biťi verá,
 71 4 |           ješte aspoň slovo H o u , čo Boha znamená, chriptajíc.
 72 4 |             v kosťeloch ňedopusťíc, čo običajňe (običajňe mlúvím
 73 4 |          vždi sa obhlídajíc stranu, čo móhel a chcel, odpoveďel
 74 4 |        vereňí vichvalovať, vipoveď, čo za hrích malo biť, jestli
 75 4 |           základ ten mdlý jsúce, aj čo naň stavajú, mdlé jest a
 76 4 |     odpoveďel: “Jestli,“ praví, „to,čo v podezreňí mám, jest, ňech
 77 4 |         prítomnú mislíc želiť poča, čo oči v slzách plvajíce znaťi
 78 4 |            kďiž volan beďe, prišél. Čo toto malo znamenať, či hnev,
 79 4 |            pokrvi a haňbi vijevila, čo a prečo tak tuze všeho vúle
 80 4 |          vivrejíc, choval, ejhle! – Čo bijs‘ povídala, kďi bijsV
 81 4 |        prítomnéj méj úzkosťi ťešil? Čo bijs‘ konať, čo zaujmúť
 82 4 |      úzkosťi ťešil? Čo bijs‘ konať, čo zaujmúť poručil? – Ale merkujem,
 83 4 |            poručil? – Ale merkujem, čo bijs‘ raďil, vím, ňé jinšé
 84 4 |        mophtimu samímu jiťi a jemu, čo dcéra svá bárs pre seba,
 85 4 |          smrť skrz žalobu túto svú (čo kdo uverí?) nalézal, aspon,
 86 4 |           ňepochibňe, Tak jest. Ale čo, jak včilejším svím mlčeňím
 87 4 |      budúcňe i jéj i sebe uškoďiťi? Čo, jestli včil obidvuch lechko,
 88 4 |    prorokovala vúli svojéj víchod. ~Čo pak, kďiž v kútku, od sluhuv
 89 4 |        dával, meňej sa líbilo, ano, čo tak dúverňe sliboval, ukrutňejšé
 90 4 |        jakému príkazu láska bojuje, čo za ňeresť a jakovú ošklivosť
 91 4 |      obráťic, povišovala milujícú a čo za najdrakšé v ňej pokladala,
 92 4 |            ňebil, že aňi ňeve´dela, čo jest milovaťi. „Prám ti (
 93 4 |        vňitrního svého plameňa. Neb čo? - bárs láska jéj v sebe
 94 4 |           ňeresť a ošklivosť ňeňi - čo? Či ona ze sebúukrutné ňeňese
 95 4 |         láskavá za pravé ňechávam), čo podle domňíváňí jéj najvetšé,
 96 4 |          priveďení. Ačkoliv (abich, čo v srdci mém jest, uprimňe
 97 4 |             mnú-aspon nad sebú, neb čo po daremném jéj ustávaňí
 98 4 |              neb všecko víš a znáš, čo jsi sa chcela od ňeho učiť)
 99 4 |            haňiť, ňemusí potupovať? Čo!? - Lsťivé techdi, falešné
100 4 |           voláťe, naháňaťe. Ačkoliv čo za osoch, čo za dar mala
101 4 |      naháňaťe. Ačkoliv čo za osoch, čo za dar mala jsi ti vihrať,
102 4 |            sa na lúžko zložila. ~   Čo kďiž mophtimu skrz posluhujících
103 4 |         jeďinké starobi méj ťešeňí! Čo mňe zďe na zemi, čo mňe,
104 4 |         ťešeňí! Čo mňe zďe na zemi, čo mňe, jestli hiňeš, pozustává? -
105 4 |        tázal sa jéj, abi vipravila, čo aneb kďe ju bolí, na čo
106 4 |             čo aneb kďe ju bolí, na čo si uhárká, čo ju trápí,
107 4 |           ju bolí, na čo si uhárká, čo ju trápí, bi za času, dokúď
108 4 |           vizvedoval, jako sa mala, čo na ňéj merkovali prv, nežli
109 4 |          predešléj jéj spaňilosťi. ~Čo abi tím spišéj a verejňéj
110 4 |        svojích prosiťi ňeprestával, čo jak kňez lid svúj učil,
111 4 |      pozorovaňím zrozumil a poznal, čo jéj chibí, z jakího koreňa
112 4 |       príčinu príčini tejž ňeveďel, čo ništméňej ňélen prospešné,
113 4 |     vespolek píšu. To však ňetajil, čo i jeho znaťi veďel, jakžto
114 4 |     poslúchala, raddu nasledovala a čo prepíše, užívala. I ňechťejíc
115 4 |          mnoho sa naučila, prám to, čo žádala a čo, jestli bi sa
116 4 |       naučila, prám to, čo žádala a čo, jestli bi sa ho včasňe
117 4 |             do ťepléj posťele, abi, čo juž po ťele sa bilo rozbehlo,
118 4 |         jest, - Múžeš si viobrazit, čo mislila a či trápeňí jéj
119 4 |    služebňíkuv poslala, bi pohlédl, čo čiňí a jak sa má. Kterího
120 4 |     zlahoďiť žáden nemúže, povedal, čo temer za také i uznal Arabšť
121 4 |           aňi ňebil dokončil sluha, čo sa z Renaitem robí, čo odkázal
122 4 |              čo sa z Renaitem robí, čo odkázal a v okamžeňí omdlejíc,
123 4 |         lepšé, milšé, vzáctňejšé! - Čo sladké proťi príkazu neb
124 4 |           zákazu tvému, Bože dobrý, čo jsem pila, že za to tak
125 4 |           ňeňi. - Ja pak to jeďiňe, čo v zrozeňí všem živím dal
126 4 |             všem živím dal jsi, len čo dopusťil, ano, čo v obecnosťi
127 4 |          jsi, len čo dopusťil, ano, čo v obecnosťi rozkázal jsi,
128 4 |       jestli bi sa mi asnaď predce, čo mňe odsúďene bilo, navráťilo
129 4 |         tvéj vúli, Bože, neb dodaj, čo ňé skrz múj hrích straťené
130 4 |     prinajméň temu podobné znamená, čo i Fattimu Tripolitánskú
131 4 |        sužovalo? Mezitím ňech jest, čo chce, odkúď to ona asnaď
132 4 |       náďeji“: ~Pohleď, o, železná, čo sa v sveťe híbe, ~Všecko
133 4 |            ploďí. ~Bohové jsú toto. Čo tak všaďe pak oni vláli ~ 
134 4 |      ošklivosť a hrích ~položí? kdo čo aj pre seba chovali? ~Jestli
135 4 |            tvá jsem, Neptune, juž. ~Čo trpil Apollo, kďiž jest
136 4 |          vňitrňe ňeňi jest sekaný? ~Čo strpil, kďiž darmo po krokoch
137 4 |           krokoch jéj bežal, ~ Kďiž čo Daphne bila, ~ V chvilku
138 4 |     dochitíc, bobkový strom držal? ~Čo povím o lásce, kterú mal
139 4 |            Odhodil všecku zbroj. ~A čo povím o téj, kterú mal k
140 4 |           jest, čili ňeňi pravda, ~ Čo jsú nás učili, ~ V zakon
141 4 |          Drakšé, uprimňejšé, ~Ništ, čo bi len móhlo biť I pomislné. ~
142 4 |          zas trpila mophtiho dcéra, čo všecko taťík za panenskú
143 4 |         siliťi a núziťi, neb jestli čo dobrovolňe a slobodňe má
144 4 |         téjto mophti. Jisťe, jestli čo jak on mlúví, stav společnosťi
145 4 |       ustanovené, než preto jediné, čo z verního a skrúšeního milováňí
146 4 |              Kam sa techdi obráťím, čo počňem, čeho sa chiťím? ––
147 4 |     povinnosť a pioneváďč običajne, čo ve dňe pozorňéj, obzvlášťe
148 4 |          tím sa sňívame, všecko to, čo bďíca panna rozvažovala
149 4 |     pochiťená ztrhla. Zdálo sa jéj, čo jsíce takímu tam pohlavú
150 4 |         nezviklú aňi nezrozenú rukú čo móhla proťi hovadu takovému?
151 4 |           rozmíšľať počala, toťižto čo sa od svojích pochib ňe
152 4 |      zmlúvaňí vimíšlala vihlasoval. Čo čudu mezitím, že pokolení
153 4 |             žádňa zmlúvka, bi jsme, čo sa míšat nema, ňemíšali.
154 4 |           pochiba, ňebilo sklamalo, čo Muhammed dal zretedlňe znať. ~
155 4 |          Kďiž mophti odpoveďel, bi, čo chce, pítala, že všecko
156 4 |          jak bich taďe bila choďila čo jsem si i všecko z raďeňí
157 4 |          jak: Hle, pre jedného psa, čo čiňá ze svími spoluverníkmi?
158 4 |                Juž z rečí podobních čo bi nasledovalo, či bi jsme
159 4 |        zajednanú svú službu. Dajme, čo jsme prislíbili, ňezdržajme,
160 4 |         okolostojičniosťi, ňech má, čo pítaš. Pujďe z prvňú hňedki
161 4 |            najskritšéj opatruje. – „Čo pak (nasledovala panna)
162 4 |    tenžlekár u teba o mňe viprával? Čo neb k chvále neb k potupe
163 4 |      najuprimnejšího (jedno vijmúc, čo hňeďvipovi) ochranca ukazoval,
164 4 |         zacházeňí. Bich pak jednúc, čo vec jest, mlúvila, viďíc,
165 4 |             kďe ja bez flašu cílím, čo pod pokrivú polujem, prečo
166 4 |         tvoje. Tázal sa take ňekdi, čo ti mňe mlúviš, či podobňe
167 4 |            običajňe čas trávili. –– Čo ostatnné jest, ňepokladaj
168 4 |          bich, o, kďi bich bil prv, čo včil vím, vďel! O, kďi bijs´ma
169 4 |           ňezbadali Renéa zamdleňí, čo zlé malo biť pre obidvuch
170 4 |             Renait pak rozpamataný, čo sebe taťík ješťe malému
171 4 |     uškoďeňí zprosťila, pristrojíc, čo potrebné bilo, dala si ho
172 4 |        odtúď, prosím ťa, yas preto, čo ťi je najvzáctňejšé, zlož
173 4 |             ňestojím) yaopatrí. Neb čo jsem jednúc pre jistú príčinu
174 4 |            vinšujem srdcem. – Včil, čo dávám, prijmi vďačne a prejďi
175 4 |        Začala panna ňekolik misliť, čo z tímto tázaňím chce znamenať,
176 4 |             z loďu tvojú dosáhnúťi, čo i ti uznáš, jestli rozvážíš,
177 4 |        predňesené; ale ňé tak bilo. Čo veďel a veril v tem smém
178 4 |             jest oznámené, bi ništ, čo k svojéj, víc pak k najmilejšího
179 4 |         ňijako ňechcela živá biťi a čo najvážňejšé bilo, svúj slib
180 4 |           potrebu ku písaňí a kďiž, čo mňela, odbavila, prosila,
181 4 |      ňevijevil prám na to v ňéj, na čo aj v sebe prehlídajíc. ~
182 4 |          posléď nežli on, katovaná. Čo kďiž tak budúcé na čas tento (
183 4 |     tripolitanskího ďeďič, Ibrahim. Čo verím, za pravé uznáš, jestli
184 4 |         smrťi prinajméň. ~Bijs´pak, čo sa se mnú daléj konalo i
185 4 |       učiňiť, do cesti vstúpí, neb (čo lepšé bíťi mlúvil) na príležitosť
186 4 |            Beňatek čekať buďe, skrz čo i písal mezi jenším Don
187 4 |            Viďme mezitím prinajméň, čo s ňú jest sa čiňilo po odvezeňí
188 5 |          pilňe všecko a jednokaždé, čo sa nadnášalo, rozjímala,
189 5 |          domňíváňí, že sa to a tak, čo a kterák žádala, končí,
190 5 |       viprávaťi začal, kdo on jest, čo ďichťil, čo hledal, za čím
191 5 |            kdo on jest, čo ďichťil, čo hledal, za čím sa tak velice
192 5 |         pochovali bili vlni, juž aj čo pozustalo jest z rozkušovanéj
193 5 |   ňeprivédel nemoci, naposledi ale, čo a ak jest sa s ňím stalo,
194 5 |    vipraviťi bil plrinúzen. Mislíš, čo čiňila na slišáňí novini
195 5 |            navrácenú viďet. ~Prvňé, čo sa na sestru svedčilo, čiňila
196 5 |          pak ti teba sama vizraďíť, čo a jak sa tebú konalo, vipravíš,
197 5 |         buďeš spolupravuj.“ ~To, na čo jakž budúcé hleďel Van Stiphout
198 5 |           že dcéru jeho dovédel, na čo aňi ňepomislené posváď véc
199 5 |         znovu toťižto vihledávajíc, čo bi znamenal. –– Kďiž pak
200 5 |  tripolitánskím a z tím dal všecko, čo u ňích biťi a jím sa líbiťi
201 5 |            Žádné uňích operi, žádné co moedie a kterýb´tito konal,
202 5 |             človekem biťi, to samé, čo rozumu jest, a čob´ teba
203 5 |             ňemravné a v sebe zlé. ~Čo najvíc milujú, jsú ponajprv
204 5 |             osobi toto čiňá. Druhé, čo najradňéj majú, jest zcházaňí
205 5 |      penízmi má biť zaoďená. Jestli čo na ňéj oťec ze svého vlastního
206 5 |        nakríž zložené pred bruchem (čo službu a poňíženosť znamená)
207 5 |           rozkaz na papíri ukazuje. Čo vidíc obec, porád sa utišuje,
208 5 |             zamordován, neb bárs bi čo počala, vi, že mu dušu víc
209 5 |     ukrutnosť táto jest dopusťená a čo bi bilo dokončené o statkoch,
210 5 |            z hromadí, bežala domuv, čo lechťšéjšé a drakšé bilo,
211 5 |      plnomocním vladárem ustanoviť. Čo bez pochibi mnohokrát juž
212 5 |      neujímali, mnoho menej všecko, čo bár šťesťí ,bár bedlivosť
213 5 |      zaplnené a opusťené všecko to, čo k úžitku, prospechu a dokonálosťi
214 5 |           vi jeden každý, že jestli čo zhromažďí, za to ňé druhú
215 5 |           tak vťiipních porádkuv! – čo pák jinšé? Odkúď tolko lotrováňí,
216 5 |  NEPRESTÁVAL. VAN STIPHOUT MEZITÍM, ČO MÚDRÍHO BILO, BOJOVAL PROŤI
217 5 |        PONEVÁĎČ NISTMÉŇ NA NIŠT, NA ČO PREHLIDAŤ MUSILA, ŇEPREHLÍDALA,
218 5 |           ješťe z vudcem svím bil a čo, kďíž od neho skrz príval
219 6 |            sa roztrásli. ~Toto pák, čo ňešťestí jeho malo biť,
220 6 |             žádajícího, pripusťila. Čo kďiž obcdržíc, vejšel, kleknúl
221 6 |            dvúrem poručená, činila, čo chcela, temuto obzvlaštňe
222 6 |           našej ranení, ale – sliš, čo obličaj móhel, kterák po
223 6 |    jedenkaždý v srdci svém ludaďal, čo a jak bi mal s nimi činiť,
224 6 |             dobre neb spokojne, ale čo v ďeleňí lúpeže? – Velká
225 6 |        vládal slobodu, bi si prvňí, čo chcel, z dostatích veci
226 6 |         dokuď plne buďe dokon-čeno, čo sa s ňu má činiť. Prijal
227 6 |       podmíjala a ihneď jsem ríďil, čo, kďe a jaik bich mal začať. ~
228 6 |        Pekná jest a poneváďž pekná, čo predpovídáme, nasledovať
229 6 |       tíchto vúle naše ňezrovnáme. ~Čo tito budúce prorokovali,
230 6 |         ztlkať. Aňiž bilo nám dosť, čo jinšíni ništmeňéj bíva,
231 6 |         prevíšení, vtedi (pravili), čo zadáme, máme, jestli ale
232 6 |          osobe, zvestoval jsem jéj, čo za rozkaz mám a že to porád
233 6 |       druhýkrát ňekdo ta pribehnúc, čo óde mňa zanedbané bilo,
234 6 |           bolesť radiť múze, činiť. Čo všecko ja ňé na žart berie
235 6 |       ponajprv zabudne o predešlém (čo jináčki u veťšéj stránki
236 6 |          meškaní, znajíc, že ja mám čo podložiť a spojeními rukami
237 6 |         bila, čas pák k rozmisleňí, čo z teho múze viplívať, zcházil
238 6 |             aňiž bi bil jakživ. Ale čo sa mi najhorkejšé stalo,
239 6 |              biť bi mi bilo i ňevim čo za ňu bilo zložené, chceť
240 6 |       odevzdal, pro-síc pre všedko, čo mu najvzáctňejše mohlo biťi,
241 6 |          všej prekážki ostrihal. Za čo ňé jen navráťil jsem mu
242 6 |       mnohokrát, ale čob' znamenal, čo želil, čo tak tuze oplakával,
243 6 |            čob' znamenal, čo želil, čo tak tuze oplakával, ani
244 7 |           tulbend zelený vimalovan, čo znamenalo, že ona rovno
245 7 |            e l i m i všecci volaní, čo svatích znamená, ale slovo
246 7 |        náboženstvý, jestli že vsem, čo ňese, aj život neopúšťa.
247 7 |          chceť smejú, ništ ňeňi, na čo bi sa ňeopová-žilí: prijdút
248 7 |         prisadnúť, bez pítaňí vzáť, čo sa jím líbí bez prosení
249 7 |             a na jejích stojí vúli. Čo milšé otcovi jak dcéra a
250 7 |            milšé otcovi jak dcéra a čo manželovi jak manželka?
251 7 |            vodu opareními zelinámi. Čo sa jinšého dobrovolného
252 7 |            sa také skutečňe naučiť, čo v lisťe svém Renaitovi predkladalo,
253 7 |              poneváďž mohúc bedliť, čo sa panna z Renaitem zmlúvává,
254 7 |          ortla. Prvňí článek v tém, čo juž reknúté jest, jedine
255 7 |         príčina, kdo jinší, jak ti? Čo jednímu schifudovi v harime,
256 7 |           ríkal dalšéj dervišlár, ,,čo má povinnosť jest, ja v
257 7 |          bijs' nijakú ňekdi, jestli čo sať' káže, ňeučiňíš, vihovárku
258 7 |         bili viďeli, kďe ona cílí a čo mini, dávali ňekterí rulkú
259 7 |           jejích, že chcejú všecko, čo zadajú, dopustiť a vyplniť,
260 7 |      preukázala, že jako ňé všecko, čo blišťí sa, zlato jest, tak
261 7 |            sa, zlato jest, tak ani, čo tito pred svetem čudné čiňá,
262 7 |      nemohli jsťe, za svätú pravdu, čo ďelal, držali jsťe, neb
263 7 |        ňevionosťi mojej tož všecko, čo ti a tak šťestlive vikonám?
264 7 |            a tak šťestlive vikonám? Čo buďe, jak sa ani ja ňeoparím?
265 7 |            A Renait potem obidvuch, čo majú mať za potrebu a jako
266 7 |     ňezbíral. Činil ništmeňéj doma, čo činiť musil. Jestli bi sa
267 7 |         ňenastrojil." – Mlčal on.  „Čo sa pák prilepení k ústam
268 7 |          čas ňemela, viďme mezdtim, čo jsem predce aspoň v chibe
269 7 |        dervišlära piskum priložili, čo kďiž činili, zakríkla: „
270 7 |           ňebilo tak jasňe svíťilo, čo bez pochibi bárs v jakém
271 7 |           hu móhel pítať a podobňe, čo chcel, písať, bil bi jsi
272 7 |             černej desce napísala a čo ju najvíc srdce bolilo:
273 7 |          svého (Prečo? Asnaď preto, čo ho do zúfanlivosťi včil
274 7 |            ňikdib' to nebil mislil, čo včil jasne uhlídá, že veril
275 7 |  škodlivejšé ňemó-hel vimisliť, neb čo v malém svém veku od roďičuv
276 7 |         nezanedbal, ništ ňeomeškal, čo dúfať móhel k svému slúžiťi
277 7 |            nezamlčal sa aj chváliť, čo bi on móhel z umelosťú svoju,
278 7 |             jinšé mal očekávať, jak čo skutečňe nasledovalo? –
279 7 |           závdavek vťisnúl, všecko, čo mluviť, čo a kterák má činiť
280 7 |         vťisnúl, všecko, čo mluviť, čo a kterák má činiť naučil,
281 7 |             kterák má činiť naučil, čo potrebné bilo, prichistal
282 7 |          pre hnev lidstvý zusitalo, čo prv lekár bilo. ~Kďiž Hadixa
283 7 |          bilo. ~Kďiž Hadixa všecko, čo preukázané malo biť a potupené,
284 7 |   vismívaňím, ťisknuťím .a trhaním, čo spolubratri jeho viďíc,
285 7 |   mest-skích préstupkoch víminki? – Čo a jakokoliv nech jest, u
286 7 |            a čtnosť bere a po temto čo chce, to s ním rozkazuje. ~
287 7 |       osožňejšé jest, bi ten, který čo radďí, to sám aj pripravil,
288 7 |    nasledovať? ~Z prítomních, kterí čo znali, to radďili, to (kázali
289 7 |          jinším mal biť vi-ťáhnútý, čo žádnímu do mislu nevstúpilo.
290 7 |              v sebe vždicki stálím. Čo pák bi to musilo biť, že
291 7 |        prosil, bi za ním pospíchal, čo také učinil. ~Čo bilo, kďiž
292 7 |         pospíchal, čo také učinil. ~Čo bilo, kďiž do svetlice veved'
293 7 |          proseňím silil, najprv to, čo naším lekárujm v ikiaždích
294 7 |              skuselosťi a umelosti. Čo palk nezdravý vie musí,
295 7 |           pre kiteré zúplna všecko, čo mních pítal a prikazoval,
296 7 |    ňemtavosť svú chťejic prevíšiť a čo spravedlive litujícemilujícího
297 7 |        mojím plním privolením! Ach, čo jsem mal činiť, jestli bi
298 7 |           krvi nechcel odpusťiť, že čo mu najmilšé a najdraJkšé
299 7 |            oči a uši na to jed'iňe, čo sa ňé jemu toliko, ale i
300 7 |           dúvodňe horšiť,  poneváďž čo za pravdu držal, v takích
301 7 |            jest osloboďená, bárs bi čo bilo predéjšlo, áno, že
302 7 |           dcéra znamenala pozatím. ~Čo sa dervischa dotíče, ten
303 7 |          neho zajednan, jako učeň a čo za príčinu biťi povedal,
304 7 |             ved:omý bivli, dokúď sa čo a jak mlúviť, čo a kterák .
305 7 |           dokúď sa čo a jak mlúviť, čo a kterák .má činiť, naočil .
306 7 |         mlokem vejdúc, potem nežli, čo mal od lekára uložené, načáral,
307 7 |          zas znovu začali vizvedať, čo bi bil zbadal pred-tím v
308 7 |            lekárovi a odpovedal to, čo mních, najprv že toťižto
309 7 |          zadal, sluhovi ňé; to pák, čo z Renaitem činil a čo sluha
310 7 |          pák, čo z Renaitem činil a čo sluha veďel, niníchovi nevijevil),
311 7 |         poneváďž to on, jakžto malé čo, v osobe svéj panne obetovať
312 7 |            náklonnosť, ďivná láska, čo mnohem jenže jsem sa za
313 7 |        jejích ništ víc ňevihrá, jak čo prednú vihrála. Ne tak milosrdní
314 7 |        víchod mohla dúfať a všecko, čo jen a kterák z jenizarem
315 7 |            techdi po-veďel moiphti, čo druzí, pričini ňevid'íc,
316 7 |       í-íepítám, bijs' mi poveďela, čo sať tak náhle v mne ňezchutilo,
317 7 |             náhle v mne ňezchutilo, čo za príčinu jest, že která
318 7 |        jasne a rovno zrozumitedlňe, čo biťi badám, poveď, že premenená
319 7 |        srdca své ukázali a vespdek, čo v nich jest, prehlédli!
320 7 |          Jestli bijs sa rozpamätal, čo jsem ťi prám pred ňešťesťím
321 7 |     ňekterém spoluzmiíúvaňí všecko, čo ríkiala jsem, za sväté držíš,
322 7 |           privolila, všecko to téz, čo on, žádiat sa činila, buďto
323 7 |           dostaťi, on pák odstúpic, čo ona jemu chcela, to on mophtimiu
324 7 |           sám, súď> či ňeňi pravda, čo jsemť v predešlém našém
325 7 |         možné. ~Ale ti (nech povím, čo spravedlivé jest), ti to
326 8 |            dove-zeňí silne zavázal, čo zrušiť do (konca nechce.
327 8 |           sinem nažívaš? Asnaď jsi, čo bich ja tím slobodnejšej
328 8 |              Tuto Renait ukázal to, čo Pattime v Tripolisi, a ona: „
329 8 |            aj jenizara. ~Kďi bi to, čo na Renéovi v túž chválu
330 8 |             darmo jsem ja začal to, čo včil jasne patrím od teba
331 8 |        preukázaná biťi nemohla. Neb čo mezi smrťú a smrťú rozd'
332 8 |       velkéj láski znamení, po-tem, čo ona z tím písmem učinila,
333 8 |               Dobrý", pravíf „múzu, čo jsi prehrešií, víc ňeňi,
334 8 |          téz částku zločinstvý mal; čo potem nasledovalo, zato
335 8 |              ale z častím tá-zaňim, čo -bi bil ustanovil, kďi bi
336 8 |            neb kupci víťazi najprv, čo kterímu z vezňuv ňekdi jest
337 8 |             tích zhinulo, vičítali, čo ale 'poňimo teho v pokladuv
338 8 |             biť spasený. Jestli bi, čo tak dúverňe a ochotne a
339 8 |             toliko, čiň a nasleduj, čo najprospešňejšé biťi tebe
340 8 |           volajíc: „Neňi to pravda, čo mi taťik nadhaďuje, že jsem
341 8 |             Hadixi naposledi toto: „Čo jsú to za osobi ti mňíški?" –
342 8 |          Buďem ništmén pečlivý, abi čo nasleduje a čo dosť skoro
343 8 |         pečlivý, abi čo nasleduje a čo dosť skoro zložím, čistotňejším
344 9 |        nádob slišali. Tázajícím sa, čo bi to za pobožnosť bilo,
345 9 |       reckého silová monos pocházi, čo znamená jedního samotního,
346 9 |         rozkaz Florentia, nebo mala čo predati a síce mnoho a a
347 9 |         nech sa učá, že musejú míťi čo predaťi. – TSTeb jako že
348 9 |      Florentia mala, a jsíce mnoho, čo predaťi, Florentia aj predala
349 9 |           vi-svetliuval, že viďela. Čo? Svet a jeho márnosťi, klášter
350 9 |            Podobné bilo aj ostatné, čo jedno za druhím vivázali
351 9 |              jestliže ništmeňéj to, čo v kosťele tém odbavuvané
352 9 |         spívaňí pozoruvali a jestli čo po svéj chuťi slišali, druhím
353 9 |            po-ten panna Florentia. ~Čo sa tam potem s ňu za ceromónie
354 9 |          René, „a s teho obzláštňe, čo sa se mnú včil naposledi
355 9 |     mladomníšku vjíťi, odehnali. Na čo zasmejíc sa Vaň Stiphout,
356 10|        hlavi rozličné žabi seďe-li; čo pák uprostred všech tíchto
357 10|          seba u vrchnosti ohlásená (čo ništ-menéj daremné ké koncu
358 10|            najblížňejšího sa tázal, čo bi to znamenalo? Ten mu
359 10|         idúc, druhího sa zas pítal, čo bi sa včil bláznili. Ale
360 10|          bláznili. Ale i ten mu to, čo prvňí, odpoveďel, i ten
361 10|             barvú bili vimaluvané a čo umeňú ma-lára scházalo,
362 10|           pekne upletené poďelila a čo kďe mela, poulkazuvala.
363 10|            Anto-nínuv, Klár a.t.d. ~Čo sa reholnickéj chudobi dotáče,
364 10|            tídňe jsem v púst'e mela co unúvati, abich bradu, kterú
365 10|      miserére prebívá. A ti s teho, čo jsem včil vi-právala, svú
366 10|           sa hnedki tázal vudcovéj, čo bi to bilo za jednu, poňevádž
367 10|           premlúvíc: „Bár aj povím, co za potechčeňí obsáhňem?"
368 10|      neprestával, abi jen vijevíla, čo za bolesť trpí, že prinajméň
369 10|   nebezpečenstvý znamenal, umlknúl. Čo jsem mela potení jinšé misliťi
370 10|         jinšé misliťi a veriti, jak čo vojna misliťi a veriťi radďí,
371 10|                O, pochopiti múžeťe, čo sa mi stalo. On hňedki prvním
372 10|          jakú vúlu jsem v klášteri? Čo podlé svedomá svého súdim? –
373 10|            a reholi mojej obnovila, čo dobrej misii tenikrát chibilo
374 10|         jsem nezbadala, jen s teho, čo sa se mnú potem činilo,
375 10|          kríže své nerozmnožuj, než čo z druhích ňemúdrosťi vícéj
376 10|        trpiťi budú. K tému: všetko, čo nás bárs jak ukrutne trápi,
377 10|       Poneváďž, neb zaslúžili jsme, čo nám príkre jest a tenkrat
378 10|         život nestratil. Toto jest, čo ma nepotešítedlnú činí.
379 10|       jestli ťi jen vedomosť te-ho, čo mláďenec ten pozďe konal,
380 10|             mníšku zústala, všecko, čo neb své vlastné mela, neb
381 10|         hovadá bívávali obetuva-né, čo najzdravšé vibírali. – Což
382 11|      breviára záležící: ~Vim dobre, čo plním chriplavím hrdlem
383 11|           chriplavím hrdlem riháťe, čo plnú, ňe-vimitú papulú vracáťe,
384 11|               Pamatuj, najmilejšá., čo rí-kám a bedlive poslúchaj. ~
385 11|        mlzňátká prám ništ ňerozumá, čo lepcú. – Z tej pričiní musí
386 11|           oni ňeznajú a nerozumejú, čo z breviára dudúkajú a jako
387 11|           Vi, ani neznám visloviťi, čo ješťe! – Techdi bi vaše
388 11|            očuv a do nosa strkajú! ~Čo vie? Biskupi veďá, že sa
389 11|      jazikem modlívajú, veďá aj to, čo množí naproti temuž modle-ňú
390 11|     dokonalom, svatím. ~Znám jsice, čo na toto bezbožníci odvrkujú.
391 11|             míšaťi, nemúžú mníškam, čo chcejú, po vúli svéj rozkazuvaťi,
392 11|      ňemlúvím, bi nám biskupi, kďiž čo zadajú u mníšek obdržaťi,
393 11|       kričíc: exercitia, exercitia! Čo uslišavše Vaň Stiphout,
394 11|       Stokrát jím ďekúval, mlúvíc: „Čo bich bil činil, poneváďž
395 11|    svetskích ňejiakích, neib znáťe, čo jsú svetskí liďé, v niňejší
396 11|       poďivením mivaná bívala. ~Ale čo nadhernosť takovú pekním
397 12| pozorujácího uíhlídal, viprávaj mi, čo a kterák bi jsi ti z všech
398 12|              Juž pák k cílu temuto, čo jest prospešnejšé, čo slušňejšé,
399 12|       temuto, čo jest prospešnejšé, čo slušňejšé, jak společná
400 12|           jinšé bi jsme činili, jak čo starodávni naší v po-čínajícéj
401 12|             muziki nedržme. ~Druhé, čo bich podobne bez prodlúžeňá
402 12|           prospech ofosáihnúl?! Neb čo jsú včilejšího spúsobu kosťeli?
403 12|            prislúcha, ale jen ništ, čo zbitečné, nážt, čo neslušné,
404 12|            ništ, čo zbitečné, nážt, čo neslušné, ništ, čo prostej
405 12|            nážt, čo neslušné, ništ, čo prostej náboženstva kráse
406 12|         vijíťi. Jako bi sa podobné, čo aj s kapitálmi, nemohlo
407 12|          písniech svatích hledajme, čo o dústojen-stvý, o dokonalosť
408 12|       verící näležiťe bili naučení, čo v nich záleží, jakú 3im
409 12|           nech znajú, že biť bi jím čo za ne dávano bilo, to vždi
410 12|            moc a vládu, abi viďeli, čo a jakím právem po-traťili.
411 12|   reholníkum uďeluvaťi pápeži. ~Neb čo? Jestliže oni v ňečem prehrešá,
412 12|             od hromu biťi), činili, čo a kedi sa jhn líbilo, dosavád
413 12|      reholníci. O, jen to ňeni lež, čo o nich mnohokrát viprávajú
414 12|          nich mnohokrát viprávajú a čo o nich aj ma papírech mnoho
415 12|         hlbokej svéj rane mlúvila. ~čo jsem o mníchéch ia všech
416 12|            mňeňí, toto súd nad tím, čo jsme dnes viďeli a slišali.
417 13|           ve sveťe ňebívá nalezeno, čo bi z ča-sem skazu vzíťi
418 13|        príklad a osťeň všem jinším, čo nád'eje mislíš po-zústáva
419 13|             čtnosťi ti musil daťi. ~Čo nasledovne o Jozefovi II.
420 13|            dokonálosti prevreťi. „A čo bi svetu škoďili slibi čistoti,
421 13|         ponevaďž všecci jedno držá, čo premlúví, všecci mu naráz
422 13|             Vždi," praví, „pozoruj, čo, kďe a kedi máš mlúviťi." ~
423 13|             z novinék chce slišaťi, čo bi jemu budúcňe k prospechu
424 13|        kríčki sa trasťe maličké. ~A čo? – Jestliže svet, sveta
425 13|            ništmeňéj dokonale znal, čo u nich Euphorrnio o lásce
426 15|         jméno Slaváka nebo Slováka (čo jedno jest, neb jestli od
427 15|     bedlivosť. Tázal sa potem René, co za človeka bilo, s kterího
428 15|          prekážení to pošlo, který, čo najvetšá moc do-brotlive
429 15|          príčini zatajil a odeprel, čo najvetšá moc dobrotlive,
430 15|          biťi vzdálení; ňé kdo, než čo a jako vikládá, majú vždi
431 15|       zrídka bívali ospravedlňené. ~Čo pak sa kníh v obec dotíče,
432 15|         mnoho dobrého v sebe majú a čo odtúď nasleduje, jaká to
433 15|             sa sužuje, kdo je píše? Čo dobrého móhlo od predkuv
434 15|           aňi svého rodu ňeznajú. A čo jejích jazik, jejích zrozená
435 15|         jsúcího k takímu koncu, neb čo písané jest, písané leží
436 15|     najňehodňejších ucťiťi, jestli, čo on sebe prez mnohé dňi utrhal,
437 15|           ňeprestáváme a ťežce máme čo na nás, ťežce čo do hubi
438 15|         ťežce máme čo na nás, ťežce čo do hubi hoďiťi, ťežce dítki
439 16|            ňeidúc. ~Kďiž v kosťele, čo odbavené melo biťi, odbavené
440 16|          než celího sveta zaujmali, čo škoďí, čob' pre obecné dobré
441 16|            jinším i o tem dúvoďili, čo bi sa snažňejšé, slušňejšé
442 16|    postaveném od otcuv jejich dome, čo chcejú činiťi, že kďi bi
443 16|             mezi drichmaním všetko, čo bili lakomňe bez míri do
444 16|         otcuv svojích dome po vúli, čo chcejú, činiťi? Asnaď jsú
445 16|            však tito skončá všecko, čo žádajú. ~Na čas, že bi farár,
446 16|      opusťivše svú fáru, ňech bežá, čo zaskočiťi múžú koňe, bárs
447 16|            však tito skončá všecko, čo žádajú. ~Na čas, že bi farár,
448 16|      opusťivše svú fáru, ňech bežá, čo zaskočiťi múžú koňe, bárs
449 16|         zlosťí takíchto i to ješťe, čo pridané musí biťi, pridajme,
450 16|           tak svaťe ňeni nastavené, čo bi z časem zrušené biťi
451 17|            Že budúcím časem všecko, čo najlepšé z boského požehnáňí
452 17|     bolehlavi ňeploďí, ňech všecko, čo do ňéj zasáté buďe, rostomi-le
453 17|       vrabec vleťiťi a jestli bi sa čo s tíchto usiluvalo v ňem
454 17|           ňeňi ze samého tého živí, čo jsťe nám uďelili a ponevaďž
455 17|            nám techdi naraz všecko, čo jináč jistími prez rok ča-sámi
456 17|            ňechceli pítaťi almužnu, čo všecko zlé jest pre nás;
457 17|        hodní páni páterkové, ňemám. Čo jsem jedno jeďinké mela,
458 17|         doma ňechaťi. – Ale veď to, čo sa mlúví, ňeňi všecko pravda.
459 17|           pokazili, budúcím, jestli čo vináseďí, nebo ju na plemeno
460 17|               i na rok to vivédcťi, čo včil mlúvíťe, načo bi jsťe
461 17|    vislepená a nalekaná, dá, biť bi čo posledné mala." ~„Zajiste,
462 17|             prismudla a priho-rila. Čo pošlem mužovi na rolu!?
463 17|           ňikďe pokrmu ňedostaňeme. Čo sa ale varená dotíče, buďeme
464 17|           poledňe, zjevili sa žeňe, čo za liduv jsú oni spolu i
465 18|             nakrátce vedle običaja, čo bi neb žádali, neb prinášali,
466 18|         chiťíc a ukázajíc, pravil: „Čo jsme sem dlho z ve-likú
467 18|            starosťú chované dodali, čo pod ochranu porúčáme, čo
468 18|            čo pod ochranu porúčáme, čo na-veki k vám od nás odevzdáváme,
469 18|          klopaťi, nebo zrozumuvali, čo toto také liduv žehnáňí
470 18|          trískámi a kahancámi, aňiž čo jinšé    k pohodlnosťi chibilo,
471 18|      púldruha páru nožuv jest dáno. Čo víc?! Aj ten, který maso
472 18|          ních vždi obracal oko, neb čo bilo najtlsťejšé a najlojovejšé,
473 18|       krajec chleba musil položiťi. Čo ništmeňéj mimo masa pricházilo,
474 18|            pre tu príčinu on čiňil, čo farár v taký čas čiňívá.
475 18|         Viložil jím zro-zumitedlňe, čo jest stav manželský vedle
476 18|         manželský vedle zrozeního a čo vedle zjeveního zákona,
477 18|          než vetšé ňečo a sveťejšé, čo v nebe juž pod své vihlásené
478 18|           ješťe ňikdi ňebilo stalo, čo včil, abi mu tak bilo do
479 18|       uškoďili, a to tvím nákladem! Čo jsi prez vícej mesícuv zbíral,
480 18|          prez vícej mesícuv zbíral, čo jsi zachraňuval,  to jsi
481 18|    rozcháziťi. Mnoho stojí zajisťe, čo toliký lid pojí a popije.
482 18|             bi jsme musili zaujaťi? Čo bi svet ríkal na teho, jenž
483 19|      žádního osohu ňepožívajú." ~„A čo to za kosťel buďe (neb budúcím
484 19|           sa ze zákla-duv ukazuje), čo tu nablíze stavajú", tázal
485 19|           svú potrebú zaopatrili, i čo k buduváňú prislú-chá, všecko
486 19|      dvacátú pak túto matku." ~„Juž čo činíš, bratre", mlúvil Van
487 19|      každího sa vizvedajíc, či zná, čo znaťi musí anebo ňé. ~Na
488 19|     postaveňí, čož jinšé musím, jak čo múžem jeďiňe? Kolik má jeďinkího
489 19|          pažiti s nimi posedávajíc. Čo sa ňezdravích dotíče, to
490 19|             sveta správci súďá. Ja, co mi možné jest, ňepúšťám,
491 19|         šťestliví jsú ješťe, jestli čo sa jakž mláďenci v školách
492 19|             čas poledňa a kuchárka, co podle možnosťi prichistala,
493 19|          Začuduval sa Van Stiphout, čo bi takový tam chcel, kďiž,
494 19|           úťisku bradiholci všecko, čo na a v človeku ňezdravé
495 19|              Potem pak pozo-ruvali, čo za ňedúživosť skusí a poví
496 19|        žalúdek, nesmíme. Jestli pak čo dáťe, jsú hnusné pohári
497 19|             Tento rozkaz viplňuje: ~Čo dobré jích, mislíš, rozďeluje? ~
498 19|        ňenecháváš dlho ňezdravího. ~Čo bi na lekáruv mimo lekárstva
499 19|            poznal, ništ sa ňetázal, čo ležícího bolí, na čo sebe
500 19|       ňetázal, čo ležícího bolí, na čo sebe sťežuje – než tuho