Part

 1 11|         do nosa strkajú! ~Čo vie? Biskupi veďá, že sa mníški takím,
 2 11|         biskupuv svobodné, že jím biskupi, bárs ňekteré chibné jejích
 3 11|          Druhú částku rozďílujem: Biskupi, bárs ňekteré chibné mníšek-dbičaje
 4 11|           daléj. Nemúžú sa techdi biskupi svú mocú rovno do porád-kuv
 5 11|        ješťe jedmúc rikám: Kďi bi biskupi súďili latinský breviár
 6 11|           neb ja ňemlúvím, bi nám biskupi, kďiž čo zadajú u mníšek
 7 11|           vám obidve uši trhajú! ~Biskupi nemúžú mníškam ništ rozkázaťi,
 8 11|         breviára, to pravda jest. Biskupi ani nám ništ nemúžú rozkázaťi,
 9 12|    budovaním. ~Po štvrté: Nech bi biskupi ostatki svatích, s kterích
10 12|     naučil. ~Po pate: Nech bi tíž biskupi (nebo to jejích moc a povinnosť
11 12| každodenne. ~Po š e s t é bi meli biskupi oči odevreťi na svú rovno
12 12|         poneváďž dobre vi, že jsú biskupi opravďiví apoštoluv námestníci
13 12|      námestníci a preto že všecci biskupi tú jistú plnú a dokonalú
14 16|         učiňiťi ňikdi ňechceli. – Biskupi pak a všecka v cirkvi vrchnosť,
15 16|         patrónstvá múžú míťi, jen biskupi svím kňezskím osobám ňech
16 16|      svého praesentu pítaťi. Toto biskupi za-kázaťi múžú a s tím jen
17 21|      cirvi veki običajňe i vetší (biskupi) i menší kňezi bívali ženatí,
18 21|        jinšími aj tú biťi, že jsú biskupi običajňe starí juž muži.
19 21|        pápeža konává. Juž jako bi biskupi a pápež k vinecháňí caelibáta