Part

 1 2 |     neb dejžto bašša v ti dňi daléj od Tripolisa v povinnosťi
 2 3 | uznali plachti, ~Uznal, buďto ďaléj aj sťežen násilu; padé1 ~
 3 3 |       Arabšť sám juž pri, juž daléj od brehu choďil zamislený,
 4 4 |   tebe sa páči. Ňikdi (mlúvil daléj) sa mňe to manželství ňelíbilo,
 5 4 |       ale železo jéj od srsťi daléj ňeišlo, k temu aj ril juž
 6 4 |  odsúďiť. Z techto (mluvilib` daléj) nad svetlo jasňéj viďeť
 7 4 |    reknúl, že ništ, pítala sa daléj: „A či jsi o ňích ňedržal
 8 4 |        Bijs´pak, čo sa se mnú daléj konalo i ti veďel i otci
 9 4 |       biť osožný, neb (jak sa daléj zmlúvali)  jestli, praví,
10 5 |   pomáhaťi, bi čím spíšéj tím daléj od Tripolisi ujšél. Ale
11 5 |  híbať a prsá zdvíhať počali, daléj aj oči oťevrela. Kďiž pak
12 5 |      tak bez meškáňí do svitu daléj újšli. ~Spúsob umíňeňí svého
13 7 |      lahvice jeho dotíka (šla daléj), to každý tímto obdrží
14 7 |   ňejsú jéj vďačné reči jeho, daléj ale z podcťivosťú opomínala
15 7 |    zňesitedlné jest. Z techto daléj, čokoliv okolo čestí bilo,
16 7 |     trápení; taký strvával aj daléj. Neko-likrát jest sa k ňéj
17 11|    benediktínom, vi nám a tak daléj. Nemúžú sa techdi biskupi
18 19|  kazil, dostaval zedskú a tak daléj. ~Dávali k temu Rimani svím