Part

 1 4 |  vícješťe zapálic a rozdrážíc, čeho jinšího sa mám chiťiť, ňevidíc
 2 4 |     techdi obráťím, čo počňem, čeho sa chiťím? –– Buďem, buďem
 3 4 |      biť bi mnohích i v tem, z čeho škodlivá pochází pochiba,
 4 4 |   odsúzení pre milováňí, ale z čeho súdtak, aspon pre seba,
 5 5 |   VIPRÁVAL VEC CELÚ A FATTIMA, ČEHO ZNÁMOSŤ MALA, POTVRZOVALA.
 6 6 |    núzňejšá príhoda privolila, čeho chiťiť. Vijdúce z korábov,
 7 6 |       toto bila vaša roďína! 2 čeho ňikdi jsem sa ja nečudoval,
 8 7 |      nemá, jeďiňe privol, 'bez čeho zvážaní vaše biť ňemúže." –
 9 7 |     predne, ju toto učinilo, z čeho bez pochibi i jemu chvála,
10 7 |      ťi pred oči ňepred-strem, čeho zrušení spraivediive sa
11 7 |     vúle vi-háňajú a zabíjajú, čeho prikladuv ňekolik preukázajíc,
12 9 |   Florentia aj predala všetko, čeho mnoho mala a cenu ďala chudobním,
13 11| laťinskím modlíťe, že mlúvíťe, čeho smisel ňevíťe, že jsťe jako
14 14|        tich takovích vrchuv (z čeho jedni žalosť. jedni radosť
15 18|        bívá učinen, zadlži sa, čeho viplácaňí na tehož sina
16 20|       Najprv vedle podstati, z čeho totižto povstáva: odtúd
17 21|      pomáhali. A meli oni dosť čeho i hore ze stolice dvíhaťi
18 22|        be-žíme, kďiž sa ňemáme čeho jinšého chiťiťi. Ubohý stav