Strophe

  1 [Title]|      nádeju ktože z nás neľúbi? ~a let sokolový a zelené duby?  ~. ~
  2 [Title]|          neľúbi? ~a let sokolový a zelené duby?  ~. ~a drumble
  3 [Title]|     sokolový a zelené duby?  ~. ~a drumble dievčej žiaľ a spevavé
  4 [Title]|           a drumble dievčej žiaľ a spevavé pole, ~a jaro družinu
  5 [Title]|    dievčej žiaľ a spevavé pole, ~a jaro družinu a nebové hole, ~
  6 [Title]|    spevavé pole, ~a jaro družinu a nebové hole, ~a voľnú svetlú
  7 [Title]|          družinu a nebové hole, ~a voľnú svetlú diaľ a mohutné
  8 [Title]|       hole, ~a voľnú svetlú diaľ a mohutné sily, ~a tichú dedinu
  9 [Title]|     svetlú diaľ a mohutné sily, ~a tichú dedinu by sme neľúbili? ~. ~
 10 [Title]|       krása len chvíľočku žije, ~a sladká hodina len jeden
 11 1      |        prsiach mohutných ~nenosí a nenadája? ~Alebo aspoň na
 12 2      |      vidí? – výsosť Poľany hory ~a opachy nezvratných skál; ~
 13 2      |        opachy nezvratných skál; ~a spustí zraky prvé v doliny: ~
 14 2      |            hory zázračnej stíny ~a prekrásnu slovenkú diaľ. ~
 15 3      |                       3~Mať žne: a kto to dieťa čičíka? ~Šum
 16 3      |        lístia storočných dubov; ~a k akej piesni chlapča privyká? ~
 17 3      |       Vietor duje horou hrubou; ~a pekná pieseň šumnej materi ~
 18 3      |        aby celkom syn nezdivel: ~a preto potom rád on počúva ~
 19 4      |     bleskov ~obledúvaťzapočína, ~a okrúhlinou svetlou nebeskou ~
 20 4      |         že noc temer už zúfala; ~a sám už, hádam, z pamäti
 21 5      |                                5~A teraz práve že je nedeľa, ~
 22 6      |         jednej na druhú stranu, ~a rtom čerstvým pieseň kypí; ~
 23 7      |   všetkých oči na chodník padnú ~a úsmechy sa po lícach kradnú: – ~
 24 8      |         stužka kvietím letiaca  ~a obličaj ozorený,  ~a mladý
 25 8      |   letiaca  ~a obličaj ozorený,  ~a mladý fúzik a briadka mladá,  ~
 26 8      |         ozorený,  ~a mladý fúzik a briadka mladá,  ~a sokolieho
 27 8      |         fúzik a briadka mladá,  ~a sokolieho oka lampada,  ~
 28 8      |         sokolieho oka lampada,  ~a vrkočov havranich pár,  ~
 29 8      |         vrkočov havranich pár,  ~a na opasku ligot storaký,  ~
 30 8      |          opasku ligot storaký,  ~a ľahkých krpcov dlhé návlaky:  ~
 31 9      |         do nôh; jeden raz skočí ~a už sa medzi devami točí, ~
 32 9      |         valašku, fujaru pustí – ~a schytí jednu chlap čiernooký, ~
 33 10     |         schytí valašku, fujaru, ~a čosi–kamsi vedie ho hustý ~
 34 10     |        chládok na Poľanu starú: ~a devy stoja ako z kameňa – ~
 35 10     |           tej, tej je zmarená – ~a zrak všetkých mizne v hore; ~
 36 10     |       navráti – lež srdce bolí, ~a niet, krem jednej, veselej
 37 11     |   veľkosť nemôž’ stať sa malou; ~a ktovie ešte čo viacej stojí: ~
 38 11     |          sladká radosť v pokoji ~a či tisíc pekných žiaľov? – ~
 39 12     |           zas na sokola šuhaja, ~a dá nsa vnohy prez jarky,
 40 14     |                               14~A čo by moja valaška riekla ~
 41 14     |       zanedbala slávny skutok?  ~A moja radosť kdeže by bola?  ~
 42 14     |     poľovať vidieť toho sokola, ~a sám predsa nepoľovať! ~Do
 43 15     |        si zavesí bultu mládenec ~a stúpa hor’ a hor’ horou: ~
 44 15     |     bultu mládenec ~a stúpa hor’ a hor’ horou: ~myšlienky nemá,
 45 16     |        širokej skale, ~obráti sa a doľ hľadí ~hľadí po čerstvej
 46 16     |        po čerstvej zelenj diale ~a na skalu sa usadí: ~v širokých
 47 16     |          prsiach pozbiera paru  ~a vydúchne si smutnú furaju, ~
 48 16     |      zaplače hore, háje zastenú ~a žiaľ sa žiaľom z pŕs tých
 49 17     |          že v žialoch omdlieva: ~a  tak je. Jeho citžiale tuší, ~
 50 17     |         v ňom  len múdri znajú: ~a život jeho ten vždy sa smeje, ~
 51 19     |         pradedov svojich vraví: ~a hneď ako blesk hromom zakľaje, ~
 52 20     |         samy píšťalou sa tisli: ~a ty počúvaj to ich trasenie,  ~
 53 20     |       vlnenie, v ktorom tlejú:  ~a jedným okom sladké nadšenie,  ~
 54 21     |                  21~Razom umĺkne a dopočúva ~Pieseň svoju v
 55 22     |          šuhaja podbehli krvou, ~a zase zašli tíšinou prvou, ~
 56 23     |          vtáčky plaché lietajú, ~a v nezábudok krúžik belasý ~
 57 23     |          ďaleka šum sa rozlieha ~a vždy blíž a blíž suchot
 58 23     |         sa rozlieha ~a vždy blíž a blíž suchot dobieha ~už
 59 23     |        prút suchýpraští blízko: ~a udychčaný cvalom pripáli ~
 60 23     |        udychčaný cvalom pripáli ~a kMartinkovi svojmu sa zvalí ~
 61 24     |        na ne smelú hlavu zloží  ~a na Martinka okále bystré  ~
 62 24     |       oprie pekný tentvor boží; ~a krúti sem–tam chvosta kúdeľou,  ~
 63 24     |       tam chvosta kúdeľou,  ~zas a bručiacou sa pohráva čmeľou,  ~
 64 24     |   bručiacou sa pohráva čmeľou,  ~a zasžmurká, podriemkáva;  ~
 65 24     |        zasžmurká, podriemkáva;  ~a tak si leží, jak by neležal,  ~
 66 25     |        sníval by o kŕdli vlkov, ~a ktorými sa mu ruvať zachcelo ~
 67 25     |    ktorými sa mu ruvať zachcelo ~a ktorých špatne vytfkol; ~
 68 26     |                               26~A Martinko nás si zas prehráva ~
 69 26     |          dumných hlasoch fujary ~a pokojík si posteľ popráva ~
 70 27     |                               27~A lístie šumí nad jeho hlavou, ~
 71 28     |          cit jeho kojí, ~nežije, a preds’ užíva. ~Tu i tu muška,
 72 28     |       diaľ brnčí zas cez Poľanu ~a pokoj je plný znovu. ~
 73 29     |                               29~A duša jeho prezrie trošičku ~
 74 29     |        driemoty zmyslov nemých, ~a vidí ako cez tenkú hmličku ~
 75 30     |                               30~A pred nimi pán, vodca šuhajov, ~
 76 30     |   hoditeľ smelý za pokoj krajov ~a napĺňateľ temnice –  ~zrak
 77 30     |       temnice –  ~zrak jeho oheň a hlas – brat hromu, ~hnev
 78 31     |        sa, kraje, uteká, zúri – ~a ani sa nepohýna: – ~nad
 79 31     |          jasných! hľadá ostrohy ~a čelom mu len tak steká. ~
 80 32     |         ako v takom predpeklí – ~a to len tak za nič po nič! – ~
 81 32     |          ľudia vonkoncom znajú, ~a nech povedia, čo do mňa
 82 33     |         som si ti dremfu zabil! ~A keď som sa ja vzkriesiť
 83 33     |       strašidlo to sa minulo! – ~A už aj slnce to spočinulo. – ~
 84 33     |    medveď maco, visiac na dreve ~a bojac sa strelcových múk. ~
 85 34     |         hučí gajdí mohutný bas, ~a cez ozrutnú letí homoľu ~
 86 34     |      jednostajné prísne tečenie ~a tónov hrubých zúfalé vrenie ~
 87 34     |          podobné je časov toku; ~a gajdeniec ten štebot spevavý ~
 88 35     |        je taká tmavá noc sveta, ~a pieseň, čo sa hukom prepletá ~
 89 36     |      spomeň si zvon nášho žitia ~a v tých cluniacich dumách
 90 37     |          počúva aj Martinko môj ~a tajné čos’ ho unáša ~tuší
 91 38     |         mladé vrcholce javorov: ~a váha trochu, či zísť v osadu, ~
 92 39     |       nevie s ňou šuhaj zdolať, ~a krok sa jeho bystro pohýna.. ~
 93 40     |          svojou si letí vidinou ~a v nebi svojich dúhových
 94 41     |      myšlienka zmyslov ho zbaví ~a zvukov úst jediný pár, ~
 95 41     |    utonie v ťahu jedinkom tvári ~a zblázni sa do závisti: ~
 96 42     |                               42~A niet mu smrti, niet mu hodiny, ~
 97 42     |       vidiac mračnú zeme oblohu ~a žitia svojho hadie potvory – ~
 98 43     |          kvetinky ostatný dych, ~a okamženia v duši mi svietia ~
 99 44     |        bralísk bujné trávničky, ~a hadie prte, oviec chodníčky, ~
100 44     |          prte, oviec chodníčky, ~a výhrad cárovnej hory: ~pod
101 45     |          od nich záživné čriedy ~a okolo nich strážni dunčovia ~
102 45     |          vlkov pažravých okále: ~a nepriateľka netopierova ~
103 46     |           rozožal svoju lampadu ~a vedie druhé navštívit svety ~
104 46     |         tam nad horou sa usadí; ~a v tisících sa bleskoch usmieva, ~
105 47     |                               47~A vatra praští a blkom blčí, ~
106 47     |                47~A vatra praští a blkom blčí, ~v žeravé sa
107 47     |          v žeravé sa drevo mení ~a na drevenom ražni sa točí ~
108 47     |          mladí kozla naduchujú; ~a rad po rade piskor chytajú ~
109 47     |          po rade piskor chytajú ~a od zeme sa do skoku dajú ~
110 47     |        od zeme sa do skoku dajú ~a šuhajsky hajduchujú. ~
111 48     | oddychujúc, bočia, ~zasa sa uhnú a valaškami ~zavrtia v prstoch
112 48     |       zahvizdnú na prste malom, ~a zas valaškou popod kolená ~
113 49     |       tyže brat, už huk si lap! ~a hybaj, skočí doprostred
114 49     |          okolo kola kolesá láme ~a piesne, bystrým valachom
115 50     |                               50~A vtom Martinko náš zadychčaný ~
116 51     |          uhne, hor’ sa vyšvihne ~a tak do troch vrchov skočí, ~
117 51     |        pažiti prihne, ~zavrtí sa a zatočí; ~na prstoch nohy
118 51     |         pritisne na oči bystré. ~a voľno si poskacuje, ~a všeliako
119 51     |           a voľno si poskacuje, ~a všeliako od výmyslu sveta ~
120 51     |    valaškou medzi nohy prepletá ~a nad hlavou prekrucuje; ~
121 52     |                               52~A zas sa uhne, valašku vrhne,
122 52     |        zakrútne dva ráz okolo – ~a sťaby ináč bolo nebolo, ~
123 52     |         obušťok drží v hrsti; – ~a zasa voľno si poskacuje ~
124 52     |         zasa voľno si poskacuje ~a valašku si len prekrucuje ~
125 53     |                               53~A stráňami sa noci ozýva
126 53     |      zlatými potriasajú vlasami ~a v jasnom sa svetle menia. ~
127 54     |         pováľajú sa ~okolo ohňa, a kus od kusa ~delí sa, pokým
128 54     |          dujú, ~aj tie stíchnu – a mech zbľačí. – ~
129 55     |          prstov rad–radom berú; ~a prvý bača kulačok zdvihne: ~
130 56     |         čo rád sa za pasy chytá ~a každého znosí, zdusí. – ~
131 57     |        ľudu? – ~on v púšti stojí a v nebi žije: ~Čo, keď sa
132 58     |         sa na tie od zeme skoky ~a ukážu ti budúce roky ~obrazy
133 58     |     považuj žily, paste, ramená ~a vidíš zrejme, že to znamená ~
134 59     |        hrá si len sprostá deva, ~a čo, keď zvuk ten teraz ubitý ~
135 60     |       keď počuje žalmy škrivána ~a ligotavú hviezdičku rána – ~
136 62     |         chodieval, ~načo si otca a matku hneval, ~keď mi teraz
137 63     |       Martinkov vzdychá na šube ~a dobrá mať pri temnom kozube ~
138 64     |                               64~A horou vidno dve fakle blýskat ~
139 64     |         sa stroja voľačo hľadať ~a sem–tam sa obzerajú, ~ich
140 64     |          rieknu, vše sa zamlčia ~a bližšie sa poberajú. ~
141 66     |   Poľanou, ~len suché rážďa šumí a práska ~pod strmým krokom
142 66     |     každý prázdny dub sa oboria ~a každý kruh prezerajú. ~
143 67     |       tam sa mi čos’ zabelelo – ~a násilný vzdych zašumel – ~
144 71     |          by mi mať moja riekla! ~A už to je tak, lasička milá! – ~
145 71     |         polievku chutnú uvariť? ~A stehná smačno baranie škvariť? ~
146 72     |       halúzkou trhá, ~ktorá slzy a prosby len mrhá, ~na srdce
147 73     |      podzemných svojich mrakov, ~a diaľ sa pustiť do hôr Vígľaša ~
148 75     |         kam ju zbojník zavlieka ~a kde sa na svite nájde; ~
149 75     |         utíši – kviľba umĺkne – ~a zase žiaľom tým väčším vzbĺkne – ~
150 75     |       slzách mladú tvár splákne ~a spína ruky – na skalu kľakne – ~
151 76     |    vinohrady. ~Vatra pomaly tlie a zdochýna, ~tí, čo viacej
152 77     |          sediac dýmky nadúvajú, ~a inší, čo kto a o čom povie,. ~
153 77     |        nadúvajú, ~a inší, čo kto a o čom povie,. ~v pol driemote
154 78     |     valaškou na tridsať krokov, ~a sokolík môj v krvi zamokou – ~
155 78     |    sokolík môj v krvi zamokou – ~a do rosnej ľahol trávy. ~
156 80     |                               80~A, čo mi teraz ná rozum padá! ~
157 80     |      poľúvať do týchto stromov: ~a vravia ľudia, že Matiáš
158 80     |         na zboj takéto sokoly – ~a počuť, že dnes, či bolo
159 81     |        ale som ti ho len šibol! ~A Janko: Rád má kráľ tie sokoly, ~
160 81     |         Rád má kráľ tie sokoly, ~a ak tento najmilší bol? – ~
161 81     |         strelil dol’ na ušiaka, ~a vari ti on za chvíľku čaká, ~
162 82     |          kto môže chuti odolať– ~A veď uvidím –aspoň chýr vraví, ~
163 82     |        po našej zbíjal Poľane – ~a čo sa stalo, sa neodstane. ~
164 83     |          odvráva, ~hunku nadhodí a hore vstáva. – ~Tebe sa
165 83     |        posekanov sa ja nebojím, ~a vidíte ma, ako tu stojím, ~
166 84     |      spiacim sa do trávy prihne ~a hne sa ku Detve horou. ~
167 85     |          riekou, vše sa zamlčia ~a bližšie sa poberajú. ~Už
168 86     |      dievčinu, hnev ho zatrasie ~a sluchy tlčú havranovlasé, ~
169 86     |         mu viní sa požiar mladý ~a div, že blesk, čo z očí
170 87     |        sa strachy devy miesajú, ~a „Martin môj!“ krásna volá – ~
171 87     |      Martin môj!“ krásna volá – ~a jako blesky naňho sa rútia ~
172 87     |      jako blesky naňho sa rútia ~a valašky sa v povetrí krútia – ~
173 88     |       prestrašenú hladká, kojí, ~a čo šuhaj dostal v boji, ~
174 89     |          kdesi spravil veselým, ~a sen že ťa na zem zronil; ~
175 89     |          ťa horou stúpať videla ~a za tebou som ťažko želela, ~
176 90     |      bárs aj noc sa už pôlila – ~a moc ma tajná, ako moc hroma, ~
177 90     |       postele dol’ vystrelila – ~a bežím, volám, hľadám, nariekam, ~
178 90     |          teba len niet, len niet a niet: ~až ma tí draci zlostní
179 91     |        Martin môj! ~Však som ťa? A tí dostali! – ~Oj, boli
180 92     |            Nuž hľa! hádam, že ja a tebou chodím, ~zato sa tvár
181 92     |          za žiaľ srdce mu krája ~a odkiaľ sú jeho bôle? – ~
182 93     |        Martinko môj? –Pôjdem. – ~A či mi kúpiš jarmočné? –Kúpim. – ~
183 93     |              Čo? –Múdre s hlúpym a ostré s tupým. – ~Takéhos'
184 94     |                               94~A ty, Elenka, prídeš? –Akože! – ~
185 94     |          ma? –Ak ťa pohľadám. – ~A či ma rada? –Daj si mi Bože! – ~
186 94     |        rada? –Daj si mi Bože! – ~A či pôjdeš za mňa? –Hádam. – ~
187 94     |        pôjdeš za mňa? –Hádam. – ~A už jasavá družica rána ~
188 94     |         už domky otcov zazreli, ~a čo by ďalej žartovať chceli, ~
189 95     |         Ruku v ruke šuhaj vraví ~a prikloní sa na líce hladkô, ~
190 95     |         biele líčko ružu zasadí ~a ušku šeptom čosi prezradí; ~
191 95     |     rozchodmí stisne mu dlane – ~a už na druhej zaberá strane ~
192 96     |                               96~A matička sa dcéry prezvedá,
193 96     |         tak zavčas rána bola: – ~a otec smutným okom prehliada ~
194 96     |         s každým slovom strháva ~a teší ju bledá deva: ~syn
195 97     |        čo bol! – ~Ta letia preč: a kdeže si sadnú? ~Tam, kde
196 98     |         už lieta k pólu od póla ~a zabúda ľudstva zmeny; ~duch
197 99     |     ktorý zvolenské teší doliny ~a mierni spevom svoj osud: ~
198 99     |       vie žiť šuhaj toho kraja, ~a ešte radšej tie bystré devy, ~
199 99     |   neviest švárnych pestré odevy ~a oči, obloky raja. ~
200 100    |       kňaz, ~udatnému Rozhoňovi ~a hladká dlhý, krivý, hrdý
201 101    |       druh ďalej volá – ~Na kone a do Slatiny! ~A hlas mohutný
202 101    |           Na kone a do Slatiny! ~A hlas mohutný zaznie dokola ~
203 101    |    mohutný zaznie dokola ~dvorom a dol’ do doliny; ~a šumní
204 101    |        dvorom a dol’ do doliny; ~a šumní cára toho druhovia, ~
205 101    |       vrané kone bočia, cifrujú ~a vzpínajú sa, chŕču a kujú ~
206 101    |    cifrujú ~a vzpínajú sa, chŕču a kujú ~dlažbu dvora kamenného. ~
207 102    |       pod pekný Zvolen chodieva ~a s obrovskými sa zapodieva ~
208 102    |        vysokých hradieb dumami, ~a pozdravenie od hôľ im šumí ~
209 102    |      pozdravenie od hôľ im šumí ~a mlčky vlnám ďakujú dumy ~
210 102    |         mlčky vlnám ďakujú dumy ~a tie diaľ skáču lúkami, ~
211 103    |           zareve v celej ulici; ~a úzkym hrdlom hradieb zámočných ~
212 103    |      koníkov štrnásť poskočných ~a bujným hrdlom voľnej doliny, ~
213 103    |          zhovor panskej družiny ~a s ňou letia blaha stíny. ~
214 104    |       hneď zhovôrka šumí tichá; ~a keď odlietne včela radosti ~
215 104    |        duch otčiny zajme duchy, ~a tu každý z nich na kráľa
216 104    |          z nich na kráľa hľadí, ~a rab myšlienok svätej čeľadi ~
217 105    |                              105~A spravodlivec takto hovorí: ~
218 105    |          na železnej pokladnici ~a všetku našej krajiny slávu ~
219 105    |         v tichosť bledú, boľavú ~a v chyžu úzku radnici. ~
220 106    |     požičala, ~keď ja bych mlčal a huba zlosti ~vrahov na mňa
221 106    |         strely ~pre vrahov slávy a práva! – ~
222 107    |                              107~A odkiaľ hlas ten proti nám
223 107    |           hviezdu z pŕs zdrapím ~a ostatnému vrah v zrak capím, ~
224 108    |        jak veľký Jehovy prorok. ~A jaknáhle tie pravdy utíchli, ~
225 108    |       ktorých tu vravela hlava, ~a poľom: sláva, sláva a sláva!!! ~
226 108    |            a poľom: sláva, sláva a sláva!!! ~zvonilo dlhý,
227 109    |        Jiskrovom tábore; ~Bátory a Kňaz, slávne chlapiská, ~
228 109    |      kratochvíľne predstierajú: ~a čosi-kamsi mestečko vidia, ~
229 110    |                              110~A jak cez môstok skraja dediny ~
230 110    |          nich s druhom nešepce, ~a kráľ, kráľ, kráľ, kráľ!
231 110    |      kráľ! od ucha  k uchu ~šumí a chce sa každému duchu ~poznať
232 110    |         vraví ~ľud, priateľ krás a slávy, zvedavý ~úd mesta
233 111    |       Zrútia sa vaše budovy! –  ~A zem sa trasie a hučia hory, ~
234 111    |      budovy! –  ~A zem sa trasie a hučia hory, ~zdá sa, že
235 112    |    jediná Elenka naša ~skrúca sa a obzerá sa, ~krásny kôň,
236 112    |      Martinko aj za sto kráľov, ~a jeho očí dvoje krištáľov ~
237 113    |         skončí právo, ~či milosť a či potupa: ~milosť vyžobrať
238 113    |      krivdu vie zniesť železná, ~a kto potupí nevinu!? – ~Tá
239 114    |         s ľuďmi zhovor zavedie, ~a ich strachu sa on len usmieva, ~
240 114    |          že oprie sa na valašku ~a premyšľuje – ale zas skočí, ~
241 115    |                              115~A už je blízko zámok ten pekný, ~
242 115    |        Hore vŕškom zľahka stúpa ~a sokol sa mu z pleca opála: ~
243 116    |                              116~A už vrátneho vidí pod bránou, ~
244 116    |          vody, dostaneš chleba  ~a červené pekné pásy. ~
245 117    |            Veď tebe bude! – hrom a Sodoma! ~jeden z drábov
246 118    |            najprv sa poobzerajú ~a vidiac nášho, kričia: Chytajte! ~
247 119    |          stranou ~či bol len sám a či dvaja? ~Jeden, lež za
248 120    |       dobre, veď hľadám jeho. – ~A čo sa ti tam opála? – ~To?
249 121    |           121~Tajde náš hriešnik a už sa blíži ~k Slatine,
250 121    |          v ľude kape, ~obzerá sa a cez stisk sa kríži: ~Hej,
251 122    |    ukojte ~z milosti, kýva dávno a volá. ~Ta, dočkajme ho: –
252 123    |           ten súdi jeho nádeje. ~A kráľ hovorí: Prečos’ ho
253 123    |     Prečos’ ho zabil? – ~Martin: A či ma sám zlý duch zvábil! ~– ~
254 123    |         keď on, že má stužtičku ~a na nej vašu žltú karičku, ~
255 124    |        chcel zaškrtiť zajaca! – ~A ako ho smieš sám ku mne
256 124    |         môj, vravia, že je váš. ~A neponáhľaš o milosť prosiť? – ~
257 125    |         osloví. ~Tento sa obzrie a nechá ho stáť; ~kráľ sa
258 125    |          len ide ďalej zhovárať ~a pánovi kážu mlčať. – ~Odkiaľ
259 126    |                              126~A čo ty, druh môj, robievaš
260 126    |          najviac statok pásavam ~a za ním na fujare prehrávám ~
261 126    |         od východu do západu. – ~A nik z vás nemá nič, moji
262 129    |          tie oči tvoje blýskajú ~a v tých blyskoch sa tajomstvá
263 130    |        smelý náš Detvan odvráva ~a kantárik si bohatý, nový ~
264 130    |      zabil divého vraha, ~strach a hrôzu nášho poľa: ~holubička
265 131    |                              131~A jeden starčok, druh dávnych
266 131    |        zhrbený, ~sníme si klobúk a z jeho vlasov ~blýska pablesk
267 131    |      pominie pár dní, pár hodín ~a úmor dych mi zapraví; ~
268 133    |    stranu: von s vašou vôľou: – ~A tá, zakvitlá kvetom jabloni, ~
269 133    |      Znalo zbojníka celé okolia ~a jeho rany dosiaľ nás bolia, ~
270 134    |        naše, naše krupaje ~hltal a sal divý ten drak, ~triasli
271 134    |         triasli sa pred ním domy a staje, ~jaknáhle nočný padal
272 135    |          naša sťa hmla oslabla: ~a tento mu rohy zlámal. – ~
273 135    |   zbojníckej nie ľud náš porobe ~a keď som váš pohľad dožil. ~
274 136    |        šediví chváľa ~svoju mlaď a svojho kráľa! – ~A ty, Martin
275 136    |          mlaď a svojho kráľa! – ~A ty, Martin môj, vedz, že
276 136    |         nepokoj, ~cítim, chválim a odmením: ~kráľovskú si ty
277 136    |    kráľovskú si ty zastal úlohu ~a to je predsa, ďakovať bohu, ~
278 138    |  statných nosia vlasti obrancov ~a honia divú vrahov zber. ~
279 138    |       kvete, ~keď boh dá šťastia a času. – ~
280 140    |       dievčeniec za ním búchajú ~a dosť že miesto mu nedúchajú, ~
281 140    |      radosťou sa prv zaligotal, ~a už tvár prísnym žiaľom zamotal, ~
282 141    |    hrabce, dubce si preskakovať ~a hrať s ohlasmi Poľany. ~
283 142    |       bude chcieť srdce plakať: ~a povedať si povesti budú  ~
284 142    |       pod pažiťou bude nosiť; – ~a čo tie tajných žiaľov tušenia! ~
285 144    |      kantár striebrom vybíjaný, ~a na fujare poľom zavodí ~
286 144    |      hlas piesne žiaľom pijaný: ~a vše sa obzrie, či ho kto
287 144    |          vidí, sám je sťa prst; ~a celý ľud, čo k Detve sa
288 145    |          okamih zmĺknu ich sily ~a mráz prejme mladé kosti: ~
289 145    |    príroda v svet slávy zabrodí ~a nízkosť vysoká sa prerodí ~
290 146    |           vo Vígľaši izieb rady ~a v jednej z pekných, bohatých
291 147    |         slávy, ~slávneho šťastia a veličavy ~veľkým duchom
292 148    |         tôňa je s ním v dvorane ~a mládenca jeden obraz, ~sto
293 148    |         aj bez mládenca zostane ~a naspak ho volá sto ráz: ~
294 148    |  zrovnáva ju s vlastným trónom; ~a zas diaľ pláva slovenským
295 149    |        moci svojej prezerá sily ~a maká, či dosť tuhé sú žily ~
296 150    |                              150~A v myšlienke tú vidí mrákavu ~
297 150    |    horami, ~tam deti hodné Hrona a Váhu, ~tam Sitna, Tatier
298 150    |       poznáva: ~ako bohyňa krásy a práva ~na tej mrákave sediac
299 152    |     túžba vrelá s milým právom  ~a jedna druhou mocne zatriasa ~
300 152    |         v pasovaní tvrdohlavom: ~a v hlave kráľa myšlienka
301 152    |         pŕs sa díva, ~kuje, váži a pripráva ~nesklamné, silné,
302 153    |          koníkov mladých mihoce ~a pár dievčeniec ešte drkoce ~
303 153    |         hýbe tôňa, ~hádam šuhaja a jeho koňa ~štrng retiazky
304 154    |          počuješ ho, ako chŕka? ~A štvoraký lom kopyta, ~vidíš,
305 154    |       biela mu pena z úst fŕka, ~a aký blesk z oka svitá! – ~
306 155    |        do Detvy neprišiel župan ~a nenocoval žiaden dnes tu
307 155    |           šuhaj vyletel z osady ~a na vrancovi poľom sa brodí, ~
308 156    |          purpuru žiar pooblieka ~a v kraje smutnej noci utekal ~
309 157    |        tvári šesťdňovej roboty, ~a hviezdy dol’ sa na zem dívali, ~
310 158    |       podsteny jednej blýskali: ~a dvoje hlasov drumbieľ spiežových, ~
311 159    |          zúbkom bielym prikladá ~a duše jej harmónie ~piesňou
312 159    |        sa hacú v krásnom vlnení ~a krása ich sa ľúbezne mení ~
313 160    |    vrátka ~ako dym obete vinie, ~a ako z mladých pŕs sa vyroní, ~
314 160    |       noci odzvoní, ~zazvoní zas a zas zhynie. ~
315 161    |           tichej noci družička, ~a keď ružičkay rose buvičká, ~
316 162    |    tuposť gitary, ~bitie, trenie a zdúvanie pary: – ~toho drumbliatko
317 163    |         si ohlas najprv podvorí ~a tak svetom sa rozlieva: ~
318 164    |        jej ozýva. – ~Počuje krok a hrať si prestane – ~ale
319 165    |           ale to postava malá – ~a šata biela – žehnať sa,
320 165    |     strach devino srdce mámi; – ~a už k Elenke samej dochádza, ~
321 166    |         naveky! – tak dievčina. ~A k nej si hosť ten nevšedný
322 166    |         hosť ten nevšedný sadá, ~a ona diaľ sa pomkýna. – ~
323 166    |      meno máš s tvojím rodom? – ~A čože chcete? – Nič, moja, ~
324 167    |         má? – ~Aj dobre, aj zle: a potom? – ~A dom váš, hádam;
325 167    |       dobre, aj zle: a potom? – ~A dom váš, hádam; aj vojaka
326 167    |       Musíte vedieť aj o tom? – ~A kto nakúpil tieto prstene ~
327 167    |         Martin je druh spanilý: ~a je on aj tvoj jediný? – ~
328 168    |          deve bližšie prikradol ~a jal ju za ruku mladú: – ~
329 169    |     blúdite: ~choďte, pán vojak, a hechajte ma, ~matera mi
330 169    |          pekné postískam údy. – ~A ktože dal vám tieto prstene? – ~
331 170    |           o dva týždne obadáte! ~A ešte viac sa bojte Martina: ~
332 171    |       zásluhu, ~zaspievaj pieseň a zahraj druhú ~a tak bude
333 171    | zaspievaj pieseň a zahraj druhú ~a tak bude ten prsteň tvoj. – ~
334 172    |         mať by som si zobudila, ~a Detva by sa mohla posmievať, ~
335 173    |          zúbkom bielym prikladá ~a duše jej harmónie ~piesňou
336 173    |        sa hacú v krásnom vlnení ~a krása ich sa ľúbezne mení ~
337 174    |          v nízkej chalupe niet, ~a slasti majú sedliacke kúty, ~
338 174    |          duchov krásami schytia ~a hrajú s ich veľkým menom. ~
339 177    |        oj, srdce mi divo búcha! ~A zašiel bych sa v tejto nevôli, ~
340 177    |        vy tu so mnou neboli, ~vy a voľnosť vásho ducha! – ~
341 178    |     zamĺkol hlas drumble párnej ~a vetrík už len podúva: – ~
342 178    |          vojak, či ste zaspali? ~a či ste vari oľutovali, ~
343 178    |     nikdy nemal; ~prisnilo sa mi a kolibou. ~
344 179    |             donáša ich vždy viac a viac, ~duša Elenky hneď
345 179    |        hneď sa rozjarí, ~vyskočí a hľadí, vraviac: ~To môj
346 180    |        hlas Martinkovej píšťaly ~a sny sladunké na nich rozlieva, ~
347 180    |   pozdraví milú, hosťa pozdraví ~a oprie naňho pohľad zvedavý: ~
348 180    |       môj, hádam z osady ~vojak, a neviem, je ešte mladý ~a
349 180    |         a neviem, je ešte mladý ~a tak sa mu odísť lení. ~
350 182    |          dákou vražbou zakliaty ~a ktovie, čo to znamená? ~
351 182    |             Nuž nedbám: mojím je a či tvojím, ~jedno je. Ten
352 182    |          mu biely kepeň odhalil ~a tam akýsi blesk zlatý. – ~
353 183    |       tvoje drumble dlho mlčali ~a keď sa mi tie neozývali, ~
354 185    |         v podobe šumnej mladici ~a poletuje kŕdeľ radostí ~
355 185    |     hľadí na svoje milé prstene ~a na svojho milého tvár; ~
356 185    |        jej ruku vo svojej hrsti ~a hneď na jej sa zahľadí prsty, ~
357 186    |    storaký, ~červené kycky, uzly a traky ~a čižmičky z kordovánu; ~
358 186    |     červené kycky, uzly a traky ~a čižmičky z kordovánu; ~postava
359 186    |      kordovánu; ~postava driečna a tvár okrúhla, ~oči zložené
360 186    |     okrúhla, ~oči zložené z ohňa a uhlia. – ~Martinko nemá
361 187    |       duše duša jej sa mu vryla ~a k srdcu šla na vohľady; ~
362 187    |         nezná straty, ~ona v ňom a z neho žije; ~nezná nádhery
363 187    |      dráždivú slávu, ~ani poklôn a rodu výšavu: ~tak on poklad
364 188    |         akoby šum sladkej lipy, ~a v tom šepote nové vyzvanie ~
365 188    |          radosti len sa radovať ~a nič pred ním neukrývať, ~
366 188    |         nič pred ním neukrývať, ~a keď jej oči, ústa sa smejú, ~
367 189    |   obrúčky ~vidieť poriedku kvety a púčky ~z perál bielych a
368 189    |         a púčky ~z perál bielych a červených ~a venčok malý
369 189    |       perál bielych a červených ~a venčok malý rozmarínový; ~
370 190    |         plecom, chrbtom lietajú ~a so šumným si vetríkom hrajú, ~
371 191    |     všetko, lež všetko prisúdi; ~a len keď šepot z úst milých
372 192    |         vyjme dačo tmou ukryté, ~a podá vďačne svojmu druhovi ~
373 193    |      lístkami svojmi čerstvými, ~a potom prútik rozmarínový ~
374 193    |      krása objíma vôňu v pokoji ~a všetko sa blažiť strojí, ~
375 194    |        sama vila, aj pripravím: ~a bude klobúk tvoj okrášlený ~
376 195    |        lahodí sladký hlas devy, ~a on čo? sedí a dumá! ~On
377 195    |        hlas devy, ~a on čo? sedí a dumá! ~On radšej smutné
378 195    |        mu vlasy dlhé prihládza, ~a klobúkom jeho žarty vyvádza, ~
379 197    |       padať v blýskaniach boja; ~a tie ústa malinové ~volať
380 198    |       tie okrúhle lakte spľasnú ~a tie zore líc jak zore ranné, ~
381 199    |        budú líčkom dolu stekať: ~a zo sto očí bude žiaľ padať, ~
382 201    |    Elenka v strachoch sa trasie ~a ako ten, čo v púšti umiera, ~
383 202    |  krištále ~hasnúce zore večera: ~a okamžitý púčok úfania, ~
384 203    |       šume rozžialených hlasov: ~a ako húštím Poľany stromov ~
385 204    |                              204~A už sa v hmlistých svitoch
386 204    |       strieborné brôčky viseli, ~a štebotavé prsia škriváňa ~
387 204    |       pre veliký deň stvorenia: ~a v tichej chyži mať Elenkina ~
388 205    |        mňa zaviedla si, ~zapadni a dobre sa maj! ~ ~
389 206    |         v okolia vyššie vyženie ~a dá ti k letu moc vrôli; ~
390 207    |         anjel božskosti ~ako šum a valy Hrona, ~ktorý unáša
391 207    |      nebeským sa trhne stranám: ~a bárs klame zrak ľudského
392 208    |         ťarchy smradľavých pár, ~a čím sa mu viac zem tá zatmieva, ~
393 208    |     zrodí zločinstvo poklieska; ~a zo závratnej teba výšiny ~
394 210    |      vystrie, hneď zas nakloní, ~a hneď počúva, ako mu zvoní ~
395 211    |     samopašný let vetra preberá ~a s odvislou hrá kapseľkou; ~
396 211    |         odvislou hrá kapseľkou; ~a vše napredok krok-dva poskočí, ~
397 211    |         zdvihne, zaťapká, kročí ~a štrngne ostrôh ocieľkou. ~
398 212    |         bleskami slnca žartujú, ~a kapseľky ich si samopašia ~
399 212    |         ktoré vábia aj staršia, ~a kordovánske čižmičky ~žltou
400 212    |          sa nosia, ~krem rukavíc a paličky. ~
401 213    |         len vtáci, ~bez starosti a bez tvrdej práci, ~raz žiť,
402 214    |        na pozliepaných ~husliach a vše na svojho kontráša, ~
403 214    |         strany taktu sa obzerá: ~a cimbalista cimbal teperí, ~
404 214    |       cimbalista cimbal teperí, ~a ako piercom strunu uderí, ~
405 215    |       hlasom žiaľno potriasajú, ~a zas na friško, čo by trhlo
406 215    |        obracajú: ~hneď struny z „a moll“ si nariekali, ~jak „
407 215    |      čoho Cigán sa tak stráni – ~a hneď zas okom iskriacim
408 215    |        zas okom iskriacim mihne ~a v radostné sa tóny vyšvihne ~
409 216    |                              216~A chlapcov Detvy kŕdeľ zvedavý, ~
410 216    |        dievča tajným šibe okom: ~a v mládencovi nejednom stojí ~
411 216    |        či vojakom, či valachom? ~A mnohý nevie ani sám, ako ~
412 217    |        ľud ~Detvu celú pobúrili ~a verbovanci jeden plný sud ~
413 217    |       ich oči ~zrak sa len vôkol a vôkol točí, ~tam nevesta,
414 218    |    vrabce všetky oči raz zbŕknu ~a najeden predmet sadnú, ~
415 219    |          naraz všetko zasmialo, ~a naraz to tak ticho zostalo, ~
416 220    |          vyrazený kopytom prach ~a ako zlaté stáli by stĺpy, ~
417 221    |        kde blčí, oheň vystrája: ~a vidiac myseľ svoju sklamanú, ~
418 222    |       ostrôh nachádza svoj raj? ~A z vína tvorí slasť neba? ~
419 222    |     slasť neba? ~Oj, nikto nevie a neuhádne, ~za čím to srdce
420 223    |        Kto je? – Priatelia kráľa a krásy. – ~Od kráľa a v takýto
421 223    |       kráľa a krásy. – ~Od kráľa a v takýto čas? – ~Vstane
422 225    |                              225~A pred velebnýni šedivcom
423 225    |         dary? – ~Volajte syna! – A čo s ním máte? ~Ale od kráľa
424 226    |        sa s nami zaraz vystrojí ~a vám riekne: buďte zdraví! ~
425 228    |         tu vám ruka moja pravá! ~A valašku si. na bok priviažem, ~
426 229    |          neviete čo máte čakať, ~a umrieť nám tak lebo tak! ~
427 229    |      všetkých štyroch synčokov: ~a verte, rád bych ja sa čaroval, ~
428 231    |         smutný, matička vzdychá ~a žialiť sa zdá chalúpka tichá, ~
429 231    |        on už viac v nej nebýva: ~a rovne druhá chalúpka žiali, ~
430 232    |     kraja! ~Martinko si ho ťapká a hladí, ~a pohrabkáva si
431 232    |   Martinko si ho ťapká a hladí, ~a pohrabkáva si žrebec mladý, ~
432 233    |          svieži, či rýdze zlato ~a či mohylu zelenú? – ~
433 234    |          tým si obijem ~valašku, a keď ešte dožijem, ~aj gajdence
434 235    |        dvoma žrebci podľa seba: ~a už ich vŕšok strmý prijíma ~
435 235    |         ich vŕšok strmý prijíma ~a pred očima druha čiernyma ~
436 235    |         v bleskov zlatisté more ~a v zlatých nádejach pláva. ~
437 236    |     knieža nemú tichosť prelomí ~a v spravodlivom začne svedomí ~
438 237    |         chvál: ~tys’ hodný šuhaj a ja som tvoj kráľ! ~Znám
439 238    |        Budem vám slúžiť, pán môj a kráľ môj, ~v akýchkoľvek
440 239    |     svitol, ~aj s ňou som rástol a s ňou aj kvitol, ~ona je
441 239    |          ona je kus mojej duši: ~a ktovie, či bez tej krásnej
442 239    |         ostatok duše sa neumorí ~a sila mladá nezruší! ~
443 240    | Čiernohorci!. – ~Zmiznú mi z očí a ja z ich kola, ~ako keď
444 240    |         zámku priniesli z hája; ~a tieto prsia vrah zdrúzga
445 241    |                              241~A kto poteší tie zvädlé zraky ~
446 243    |      tĺcť, kosiť, ~s ňou umierať a s ňou aj hniť. ~
447 244    |                              244~A čo mi z tejto jasnej valašky, ~
448 245    |                              245~A údy tieto s huňou tou čiernou ~
449 246    |                              246~A zrezať tieto vrkoče vranie? ~
450 247    |         do opasku ruku si strčí ~a vytiahne z neho čosi: ~a
451 247    |         a vytiahne z neho čosi: ~a ešte jedno, pán môj a kráľ
452 247    |            a ešte jedno, pán môj a kráľ môj! ~prsteň tento
453 248    |  neopustím ju, to vám prisahám, ~a viete? vaša prísaha! – ~
454 248    |          dlažbe jasnej pritĺkol ~a čakal, čo kráľ prerečie: ~
455 249    |   mladistvý prevládal: ~ty dieťa a kvet mojej milosti, ~tvoj
456 250    |       pyramída vstáva slobody – ~a to je naše zrkadlo! ~ ~ ~